Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.

Je leto. Asi zbytočne píšem, že je, pretože každý kto žije na Slovensku, ho za posledné dni zakúsil intenzívnejšie ako by chcel. Teplomer hlásil 35 stupňov a vtedy je človeku všelijako, len nie dobre. Zdravé nie je behať. Ani bicyklovať. Keď však bývate v Senci, riešenie je po ruke. Guláška.

Čo už môže byť na tých našich kopcoch také, čo by sme ešte nevedeli, že však? Tatry sú pre mnohých taký ten gýčovitý obrázok, každý je rád, ak tam je, pokiaľ nenavštívi prvú reštauráciu. A všetci vieme, že je to namáhavé a tie cestičky sú plné iných turistov a stromy nie a nie narásť.

Dnes je mojim hosťom kamarát pedagóg a v súčasnosti už skúsený odborník na primárnu prevenciu drogových závislostí, RNDr. Jaroslav Malchárek. Má za sebou 25 rokov autorskej a producentskej činnosti a množstvo úspešných športových a protidrogových projektov pre deti a mládež  vrátane 13 edukačných dokumentárnych filmov. Nedávno krstil svoj zatiaľ posledný výchovno-vzdelávací filmový projekt pre školy zameraný na smutný fenomén dnešnej doby, nadmerné pravidelné pitie alkoholu …

O tom, že žijete v krajine tretieho veku vás môžu presvedčiť jasle. Oxymoron? Aj. A realita zároveň. K starostlivosti o vnúčatá Španielov ženú tradície a vlastné deti. Stráženie, vodenie do jaslí, škôlok, škôl, krúžkov, k pediatrovi, logopédovi, program cez víkend, taká klasika. Ale bez buchiet a koláčov, maximálne biskvit. Vypekanie španielske babičky ponechali bokom. Vedia, že dnešné detváky najviac ocenia chrumky a gumené cukríky. Na váhu a veľa. Naše …

Keď som niekedy vo februári uvažovala ako prepojiť niektoré aktivity 40plus a akčných žien, s ktorými spolupracujem, prvým bodom bolo spájanie síl. Druhý bod bola diverzita v tíme. Akčné ženy tvoria zväčša mladé dámy, ktoré začínajú budovať svoju kariéru a hľadajú prácu či podnikanie, ktoré by vedelo reflektovať na balans medzi prácou a rodinou. Naopak, čitatelia magazínu 40plus sú často v situácii, kedy hľadajú nové cesty zo zabehnutých koľají a kontakty pre svoje nové projekty, pretože plánujú meniť kariéru alebo začať podnikať.

V Martininom šatníku by ste našli nádherné kúsky. Stojím s otvorenými ústami a pozorujem, ako vyťahuje v hodvábnom papieri zabalené blúzky a kožušinové peleríny. Na vešiakoch vidím saká, šaty a kabáty nezvyčajných strihov.  Originálne kúsky, každý má za sebou svoj príbeh. Podarilo sa jej získať bavlnené šaty, ktoré nikdy neboli nosené. „Zázrakom prežili v pôvodnom stave a keď sa ku mne dostali, bolo vidno, že nikdy neboli vypraté,“ vysvetľuje.

„Zároveň som sa v štyridsiatich dvoch rokoch pustila do podnikania. Zo zamestnanca sa zrazu stal zamestnávateľ, pretože som hrdou majiteľkou malej trojtriednej súkromnej škôlky v desiatom viedenskom okrsku. A so svojimi plánmi do budúcna ešte zďaleka nekončím. Možno budem jedna z tých, čo sedávajú na prednáškach na univerzitách tretieho veku, ako sa poznám!"

Dať si dobrú zmrzlinu na Dolných honoch nebol v tých časoch žiadny problém. Jedna výnimočná, jadranská bola v stánku na zástavke autobusu, hneď oproti nášmu domu. Ďalšia v starej Vrakuni, keď tam ešte nestáli všetky tie paneláky a rozhodne tretia, ale len v tu uvedenom poradní, nie v skutočnosti, u Tibaia v Biskupiciach.

Optikou príhody s bicyklom som sa pozrela aj na niekoľko iných mojich fatálnych tém – možno je to môj Osud a možno moja blbosť. Faktom je, že sa mi v živote stalo viackrát práve to, že som od seba očakávala niečo, čo v danej situácii nebolo reálne. Dávam si už na to pozor.  Odpustila som si mnoho vecí. Vtedy, keď som pochopila, že viacej v mojich silách skutočne nebolo a ani nemohlo byť.

Hoci by ma ľudská hlúposť a bezohľadnosť už nemala prekvapovať, vždy sa jej čudujem s rovnakým úžasom.Celé roky som do práce cestovala prímsetskom linkou Senec- Bratislava. Kedysi to nebývalo také strašné, od momentu, kedy som pustila kľučku môjho bytu v Senci, po zapnutie počítača v redakcii ubehlo len 40 minút. Samozrejme za predpokladu, že na ceste nebola havária. Vtedy to trvalo podstatne dlhšie.

Som senecká grafická dizajnérka a občas si pozriem nejaké tutoriály a niečo nové sa aj naučím. Raz som si pozerala návod, ako deťom spraviť cez Photoshop filtre maľovanky z ich vlastných fotiek. Otestovala som to na prvej fotke, ktorá mi prišla pod ruku. Bola to pekná fotka z kamarátovho Facebooku, ktorý fotí Senec, a veľmi profesionálne. Postup síce fungoval, ale kvalita výstupu bola akurát tak pre detičky na doma. Rozmýšľala som, ako by sa dal výstup ešte vylepšiť, tak mi napadla myšlienka poctivo prekresliť niektoré zábery.

"Tento rok pôjde výťažok dvom chlapcom, Filipovi a Krištofovi. Filip Kosár pochádza z Modry a má 5 rokov. Keď mal Filip 5 mesiacov, zistili mu detskú mozgovú obrnu. Začal s rehabilitáciami a robí veľké pokroky. Samostatne chodí od 2,7 roka, no stále to nie je ono, pretože ľavú nôžku má kratšiu. Rehabilitácie si hradia sami a nakoľko je jeho mamina samoživiteľka, veľa peňazí nezostáva. Zberom vrchnákom od PET fliaš si pomáha získať finančné prostriedky. Preto veríme, že im pomôžeme", hovorí Katarína Donáthová a pokračuje.

Najstaršia kandidátka na starostku v komunálnych voľbách síce nevyhrala, ale počet hlasov ju katapultoval do obecnej rady. Nie, ani pri veku 95 rokov Španieli neuvažujú v kategórii veľa-málo. A keď, tak po svojom. Dedina Patones pri Madride v predvolebnej kampani zahviezdila. Sedem dám, z ktorých najmladšia má 63, kandidovalo s platformou Babičky za Patones. Najvyššie sa dostala María del Rosario Testa, familiárne Charito. V svojich 95-ich …

Na konci štvrtého ročníka na základnej škole sme išli do školy v prírode. Na tri týždne. Bola to pre nás vítaná zmena. Stráviť niekoľko týždňov, spoločne vo dne, v noci s minimálnym učením sa a bez domácich úloh, ktoré by sme si aj tak nemohli robiť, lebo veď sme neboli doma. Termín bol niekde na pomedzí mája a júna. Teda počasie už bolo celkom priaznivé, aj keď v kopcoch Veľkej Fatry nebolo vopred nič isté.

„Musím to zmeniť Martina a ukončiť. Cítim sa vyhorený.“ Asi pred 7 rokmi som započula prvýkrát túto vetu. Povedal ju kolega vo vydavateľstve a odišiel. Veľmi som tomu nerozumela, ale zhruba som pochopila, že je unavený. Ako plynú roky, tak stretávam čoraz viac ľudí, ktorí boli, sú alebo cítia, že v krátkej dobe vyhoria. Dokonca som započula, že sa v našej legislatíve chystá zmena a vyhoretie bude diagnóza, s ktorou sa bude dať  ísť na PNku. Krása nevídaná kam sme to dopracovali.

Viete si predstaviť, že v 70ke budete denným študentom vysokej školy? A nemáme na mysli univerzitu tretieho veku, ale na klasickej univerzite so všetkým, čo  k tomu patrí. Aj so spolužiakmi, seminárkami, ale (veď prečo nie) aj so študentským životom, ktorý k štúdiu neodmysliteľne patrí. Že sa to nedá? Dá. K tomu všetkému, ako inak, získate aj výhody denného študenta. Rozprávali sme sa s Vladimírom Jedličkom, …

Našej planéte dochádza s najagresívnejším tvorom trpezlivosť. Zohrieva sa a môžeme to brať ako alergickú reakciou na to, čo jej už niekoľko storočí robíme. A pritom je naša planéta tak krásna. Keď si budete čítať v knihe A. Fothergilla a K. Scholey Naša planéta (Ikar, 2019), budete konfrontovaní s nádhernými obrázkami a hrozivými informáciami v texte. O tom, ako ubližujeme našej planéte. Táto kniha nie je rozprávka o krásach …

- Keď vám niekto tvrdí, že môžete rýchlo viditeľne schudnúť za 14 dní a udržať si to, tak vám chce siahnuť iba do peňaženky. Utečte skôr, ako jeho dobre pripravené argumenty na vás začnú účinkovať. Ak vám povie, že vás poriadne odvodní, a chcete za to zaplatiť, tak potom je to v poriadku 

Svoje vnútorné dieťa by sme mali brať do úvahy. Môže nám byť veľmi užitočné. Nedovolí nám brať sa príliš vážne. Umožní nám prežívať čistú radosť. Udržiava v nás pocit zvedavosti a chuť objavovať.

Dana Ljubimovová je Slovenka, žije a píše v Španielsku. Pred pár dňami sme priniesli jej pozvánku na výlet do Lisabonu. Danku som nepoznala a nikdy osobne nestretla (zatiaľ). Hlavnou pointou je, že objavila náš magazín a chce sa s čitateľmi deliť o postrehy a témy z pohľadu Slovenky, ktorá žije v zahraničí. Tešíme sa, a veríme, že vás jej písanie …

Májové popoludnie plné slnečného svitu bolo ako stvorené na naháňanie úbohých mravcov žeravým svetelným bodom sústredeným pomocou novej lupy. Vzduch voňal všetkým čo príroda ponúkala. Mračná chrústov si nahlas pochutnávali na čerstvých listoch mladých javorov. V takých chvíľach by čas mohol zastať a dopriať mi viac času. Do tejto májovo lenivej ľahkosti bytia vstúpil môj kamarát Fezo. Priniesol zapaľovač, úbohé mravce. Len dúfam, že karma mala vtedy celozávodnú dovolenku. Bezcieľne poflakovanie sa okolo panelákov bolo opojne nudné. Spoza červeného obchodu sa vynorila známa postava, Nali.

Máte dcéru vo veku takých 16? A kedy ste ju videli naposledy jesť? A nezjedla toho akosi príliš veľa naraz? A kam šla od stola? Anorexia a bulímia nie sú práve dobré kamarátky pre tínejdžerky (chlapci v tom lietajú zreteľne menej). Dvadsať sedem ročná  Nikoleta Vujisič má za sebou štúdium jadrovo-fyzikálneho inžinierstva, boj s poruchami príjmu potravy, blogovanie o vlastných stroskotaniach a víťazstvách a k tomu aj knihu.

Čo je folklórne, je momentálne hit. A často bez ladu a skladu. Nedávno ma pobavil príspevok na sociálnej sieti, kde odborníčka vysvetľovala, že mnohí „podnikatelia“ a „ milovníci tradičných ornamentov“ ponúkajú rôzne výrobky nevediac, že vyrábajú a ponúkajú poľské vzory. Znalcom slovenskej folklórnej ornamentiky stoja často vlasy dupkom, keď vidia, kam všade, ako a aké vzory sa pchajú. Jednou z …

Lili-improvizuje je projekt Slovenky Ľudmily „Lili“ Cuperovej, ktorá žije v Paríži. Objavila som ju na Instagrame hneď potom, ako som si všimla, že pochválila náš Magazín. Rada ho číta. Potešilo ma to viac ako si niekto dokáže predstaviť. Naše články čítajú aj v zahraničí. Hurá. Spojila som sa s Lili a poďakovala. A pozrela som sa na to, čo robí. …

Mestečko Kwinana plánuje vyčleniť v rozpočte na rok 2019 ďalšie prostriedky, aby mohli osadiť viac sietí po celom meste. Dúfajú tiež, že ich komunitné úsilie bude inšpirovať ostatných na celom svete, aby prijali podobné opatrenia.

No dobre teda, tak idem teda s kožou na trh. Aspoň sa ukáže, kto moje blogy číta. Áno, som šoférka a nie som dokonalá (šoférka). Auto je pre mňa nevyhnutný prostriedok na prepravu z bodu A do bodu B. To je všetko, čo od neho očakávam. Aj napriek tomu, že „zbrojný pas“ teda vodičské oprávnenie vlastním už viac ako 20 rokov, stále je čo …

V prvom rade musíme obrátiť stereotypný obsah taniera. Na Slovensku sme zvyknutí na veľký kus mäsa a k nemu ako doplnok nejakú prílohu. Malo by to byť presne naopak. Základ každej porcie by mala obsahovať zelenina – a ak to neviete bez mäsa vydržať, potom si ho dať ako malú prílohu k tej zelenine.

Je veľmi aktívny, ale poslednú samostatnú výstavu Portréty osobností, mal pred ôsmimi rokmi. Medzi tým vystavoval spoločne s inými fotografmi, či ako kurátor pripravoval výstavy iných kolegov. Keďže viem, že Matúš má “rozfotených” vždy viac dlhodobých a hlavne tematicky rôznorodých príbehov, zaujímalo ma, čo vlastne výstava Paradoxy života prináša.