Seniori a práca s nimi

V komunikácii so staršími ľuďmi sme si tak trochu všetci podobní. Keďže ich reakcie bývajú pomalšie a sluch je častokrát slabší až úplne vyradený, začneme aj my rozprávať iným štýlom. Akoby sme sa chceli naladiť na tú istú vlnu a pomaly vyslovujeme vety z našich úst. Ani ich nerozvíjame.

O čo sa dnes oprieť? Ako sociálnej terapeutke, ktorá som sa pravidelne zúčastňovala lekárskej vizity, mi utkvela v pamäti situácia. „Kedy to už skončí, pán doktor?“ spýtala sa pacientka, ktorá sa necítila dobre a jej zdravotný stav bol vážny. „To nevieme zatiaľ, možno to vie iba pán boh,“ bola jeho odpoveď. Rozmýšľam aj dnes nad vyjadrením, ktoré zaznelo v izbách …

Načo bude perfektne vyzerať naša telesná schránka, keď vo vnútri svojej duše sme naladení na frekvenciu: nervozita, nespokojnosť, obavy a strach? Nesúvisí náš vonkajší vzhľad aj s myšlienkami, ktoré produkuje naša myseľ?

Možno v tom najhlbšom vnútri zostávame deťmi stále. Túžime spoznávať nepoznané, tešíme sa na nový deň a všetko navôkol vidíme v jasnejších farbách. Tak ako deti. Len sme popri bežných starostiach života na to zabudli. Hovorí sa, že nikdy nie je neskoro, tak do toho!

Optimálny energetický príjem predstavuje dostatočný príjem bielkovín (B = 0,8-1g-1,2/kg/deň), menší príjem tuku (T = 1,0 g/kg/deň), správnu štruktúru sacharidov, áno – ovocie, zelenina, nie – zákusky, sladené nápoje, cukrovinky (denná dávka sacharidov 250-320 g/deň), optimálny príjem vitamínov a minerálov.

Pri pohľade na starších ľudí, pri pohľade na ich nechodiace nohy a skrčené telá, pri počúvaní ich nežiadaného ticha, pri lúštení zmyslu ich nesúrodých viet často si povieme: „Ach, to je smutné! Boh vie, ako aj my dopadneme. Treba si užívať, kým sme mladí, treba využiť všetko, na čo oči hľadia, po čom srdce túži.“

Zamýšľam sa či máme naozaj „navrch” v prítomnosti staršieho človeka. Domnievame sa, že vie menej ako my. Že sa nevie rozhodovať a nemá svoj názor. Tak schválne. Sadnite si občas na lavičku a porozprávajte sa s ním. Možno budete prekvapení.

Majú dôvera, viera a sekta niečo spoločné? DÔVERA, alebo dôverovanie, je viera či spoliehanie sa, alebo presnejšie predpoklad, že vývoj (pri existencii alternatív konania) bude mať kladný alebo očakávaný charakter, prípadne očakávanie od osoby alebo organizácie, že ich budúce konanie sa bude pohybovať v rámci spoločných hodnôt alebo morálnych predstáv.

Zoči-voči smrti Slovo smrť pozná skoro každý a vyvoláva prevažne rešpekt, smútok a strach z neznámeho. Aké to krátke a zároveň záhadné slovo bez samohlások a vyvolávajúce v našich mysliach toľko otázok! Mojou dnešnou témou je smrť a rozhovory so zomierajúcimi. Kresťanské náboženstvo a smrť… Kresťanské náboženstvo učí, že smrť nie je definitívne rozplynutie sa do ničoty, ale príchod k Všemohúcemu …

Hra s Človeče, nehnevaj sa je v plnom prúde a ani sa nenazdáme, blíži sa hodina obeda a s ňou spojený presun do jedálne. Príprava na obed prebieha v rýchlosti, presných pohyboch a organizovanosti invalidných vozíčkov, ktoré čakajú na výťah.

Niekto raz niekde povedal, že humor je veľmi vážna vec.  Súhlasím s touto myšlienkou, pretože som si ju sama vyskúšala aj v zariadení s dlhodobo chorými ľuďmi. V deň, kedy bola plánovaná vizita, sa postupne schádzali sestry a lekári na chodbe liečebne. Primár, ktorý viedol vizitu, prichádzal zvyčajne pár minút neskôr. V behu a s narýchlo nahodeným plášťom privítal čakajúcich …

„Na svoj vek vyzeráte dobre.“ Alebo: „Nezmýlili sme sa v dátume vášho narodenia?“ Azda všetky ženy poteší lichôtka, že vzhľadom na svoj vek vyzerajú mladšie. Aj keď to v niektorých situáciách môže znieť ako milosrdná lož! Dobre vyzerať vo vyššom veku je skvelé, avšak cítiť sa dobre je o trochu zložitejšie.“

Pretože vo svete beznádejných smutných diagnóz odrazu vnímate človeka, ktorý svojím postojom k reálnej situácii, ktorá v jeho živote nastala, je veselý a vtipný zároveň. Okorení to ešte svojím džezovým chrapľavým hlasom s jedinou túžbou:

Patrila som k voľnomyšlienkárom, ktorí sa neriadili žiadnym religióznym presvedčením. Rada som sa rozprávala s pacientami aj o témach medzi zemou a nebom. Nebolo dôležité, akej bol človek viery alebo či bol pokrstený. Bol pre mňa človekom.

Sociálna terapia sa stáva dôležitou súčasťou starostlivosti o pacienta v liečebni, ako aj na oddelení paliatívnej starostlivosti. A to aj formou citlivých rozhovorov pri lôžku zomierajúceho, poprípade splnením jeho prianí.

Každý má právo na svoje presvedčenie, a malo by byť tolerované aj pri posteli zomierajúceho...

Babkou a dedkom sa stávame, keď naše deti majú deti. A to môže byť aj v štyridsiatke nie? Viete si predstaviť,  že by vás oslovovali v práci, vo vašom ešte plnohodnotnom produktívnom veku babkou či dedkom?