Žila som život, kde pravidlá určovala opatera mojej mamy. Bolo to ťažké, ale nemala som na výber…

Žila som život, kde pravidlá určovala opatera mamy. Bolo to ťažké, ale nemala som na výber..

Kristína, zdravotná sestra s jemným úsmevom a vždy upravených svetlých vlasoch. V súčasnej dobe pracuje v ambulancii všeobecného lekára, predtým pôsobila aj v liečebni pre dlhodobo chorých. Veľmi skoro sa dostala do situácie, že sa musela venovať opatere mamy, ktorá zostala odkázaná na pomoc. Ako zvládnuť opatrovanie blízkej osoby a pritom prežiť? O tom, že to nie je vôbec jednoduché, vie zdravotná sestra Kristína Vetríková Vanková svoje.

Dnes pootvorím dvere do jej príbehu.

Kristínka, počas tvojho pôsobenia v liečebni v nej bola hospitalizovaná aj tvoja mamička. Ako spomínaš na tie dni, kedy si sa musela prizerať bezmocnosti blízkej osoby v práci?

Na toto obdobie sa ťažko spomína. Moja sedemdesiattri-ročná mama zostala po zlomenine krčka stehennej kosti pripútaná na lôžko. Pracovala som v tom čase v liečebni pre dlhodobo chorých, kde moju mamu preložili z nemocnice na rehabilitáciu. Dennú službu začínať pohľadom na bezvládne telo matky, ktorá mi dala život, bolo veľmi dojemné a náročné na psychiku. Musela som myslieť na to, že som sestra a profesionálka. Nemala som na výber, keďže som bola samoživiteľkou. Prácu v liečebni som opustiť nemohla, pretože to bol môj jediný príjem. Žiadať niekoho o pomoc nebolo možné, a tak sme zostali na to s mamou samy.

Osud mi nadelil náročné obdobie v živote a ja som ho musela prijať. Časom sa pridružili u nej aj ďalšie diagnózy, ako napríklad demencia. Rehabilitácia prestávala byť efektívnou a ja som sa stretla s otázkou – ako ďalej? Povedala som si, že mamu neumiestnim do žiadneho zariadenia. Moje srdce a láska k nej mi to nedovolili, keďže som už nikoho blízkeho nemala na tomto svete, iba ju.

O mamičku si sa nakoniec musela starať predsa len v domácnosti. Ako sa dá zvládnuť starostlivosť o príbuzného v kombinácii s prácou? Aké riešenie si zvolila ty? 

Obdobie starostlivosti o moju mamu bolo náročné a krásne zároveň. Nazvala by som to obdobím osemročného boja o prežitie. Prišiel deň, keď pobyt mojej mamy v liečebni skončil a rozhodla som sa o ňu starať v domácom prostredí. Milovala som svoju prácu sestry na oddelení, a preto som sa jej nechcela len tak vzdať. Vybavila som si súkromne dve opatrovateľky, ktoré mi pomáhali so starostlivosťou o mamu celých 5 rokov. Zdravotný stav sa u mojej maminky postupne zhoršoval a vyžadoval si odborné zdravotnícke úkony, na ktoré už nestačila pomoc opatrovateliek.

Mama potrebovala 24-hodinovú starostlivosť sedem dní v týždni. Musela som zvážiť odchod zo zamestnania a zostala som s mamou doma. Môj život sa zmenil od základu. Krútil sa len okolo opatrovania mojej nemohúcej maminy, ktorá sa postupne menila na veľké dojča. Nepoznala som pomaly, kedy je deň alebo noc, a aj som si musela odoprieť všetky krásy života. Nebolo času na priateľov, zábavu, žila som život, kde pravidlá určovala opatera mojej mamy. Bolo to ťažké, ale nemala som na výber.

Takým svetlým bodom v tom období bolo stretnutie s priateľom, s ktorým žijem aj dnes. Môžem úprimne povedať, že ma držal nad vodou. Zapájal sa do činností, ako bolo kúpanie, toaleta, podávanie stravy. Patrí mu za to veľká vďaka. 

Využila si službu agentúr zameriavajúcich sa na starostlivosť v domácom prostredí? ADOS alebo mobilný hospic?*

 V mojom prípade som nepotrebovala agentúru ADOS, ani nemocnicu. Všetko som sa snažila zvládnuť sama, alebo som konzultovala s lekármi po telefóne. Nechcela som, aby moja mama cítila, že je záťažou. Snažila som sa, aby svoje roky v starobe prežila doma a v kruhu najbližších.

• Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) poskytuje komplexnú domácu ošetrovateľskú starostlivosť pacientom všetkých vekových skupín v pohodlí ich domova. Službu poskytujú zdravotné sestry a je určená najmä imobilným a ťažko mobilným pacientom po prepustení z nemocnice, po úraze, operáciách, cievnych mozgových príhodách, chronicky chorým a onkologickým pacientom. Služba je pre pacientov bezplatná, je plne hradená z verejného zdravotného poistenia.
• Mobilný hospic ponúka odbornú starostlivosť a ľudskú podporu nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim, ako aj ich rodinám, v ich domácom prostredí. Mobilná hospicová starostlivosť sa snaží vytvoriť v domácom prostredí dôstojný priestor, v ktorom by sa umieranie a smrť stala prirodzenou súčasťou konca života. Vychádza z celostného pohľadu na človeka, z dôsledného akceptovania individuálnych potrieb chorého a kladie dôraz na nenahraditeľnosť rodiny a priateľských vzťahov každého človeka.

Z rozprávania s pacientmi pri lôžku viem, že niektorí odmietali byť záťažou pre rodinu a radšej by volili zariadenie. Aký je tvoj názor na túto problematiku?

Problematika seniorov je závažná a nie vždy riešiteľná. Pracujúci ľudia, ktorí nemajú možnosť sa postarať o svojho rodiča doma, sú nútení ich umiestniť do zariadení sociálnych služieb a hospicov.

Keď si sa rozlúčila s mamičkou, začala si pracovať ako ambulantná sestra. Čo znamená pre teba práca zdravotnej sestry?

Prácu sestry v ambulancii všeobecného lekára robím s láskou. Obľúbila som si pacientov, ktorí k nám prichádzajú, a nezabúdam na empatiu či úsmev na tvári. Moja práca je mi poslaním.

Na svoje pôsobenie v liečebni pre dlhodobo chorých rada spomínam a pozdravujem všetkých kolegov, s ktorými sme sa tam stretli.

S kolegyňami Dorotkou a Timeou

S ambulantnou sestrou Kristínou sa zhovárala Zuzana Balašovová Donátová

O krátke postrehy z hospicu sa delím s verejnosťou v knihe Za dverami liečebne, ktorú nájdete už aj v kníhkupectvách na Slovensku.

 

Pripravila: Zuzana Balašovová Donátová.

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/