ROZHOVORY

Idea Bratislavských bohýň sa zrodila koncom júla 2020. Nie je to žiaden športový klub či organizácia, ale skupina žien, ktoré spája predovšetkým šport. Jadro tvorí osem žien: Jeyjey Škanderová, Janka Kvasňáková, Saša Karniková, Andreja Sokolíková, Mon Hurbanová, Katka Sivoková, Iveta Šimuneková a Táňa Vršanská.

Slovensko je dôkazom, že bez kultúry sa dá žiť. Na každej svadbe sa o polnoci vyziapuje vysoký jalovec, polovica seriálov komerčných televízií okolo kultúry ani neprešla, ale miluje ich drvivá väčšina divákov. Pritom v nich hrajú skvelí herci. Kultúru kritizujú a zachraňuju hlavne kotlebovci, ľudia, čo boli naposledy v divadle na školskom výlete v Bratislave a celú operu prespali, chronickí vrtáci, čo v telke videli naposledy Rysavú jalovicu a ich manželky, milovníčky tureckých seriálov.

Andrea Lumtzer bude našou lektorkou Nordic Walking na septembrovom Reštarte Tela a Mysle. Mnohé dámy sa prihlásili aj práve kvôli tomu, že sa chcú s touto metódou zoznámiť a porozmýšľať, ako ju zaradiť do života

Anna je vydatá a je mamou 8-ročného syna. Už tretí rok sa venuje motošportu. A viete, čo je jej koníček? Preteky automobilov do vrchu. Možno si poviete, že je to čisto mužská záležitosť, ale, ako vidno, nie je... Annu sme vyspovedali a možno bude motivovať aj vás.

Možno si poviete, že čo? Tričká? Veď takých firiem je pomaly viacej ako predajní s potravinami. Trik je však v niečom inom. Na to, aby ste vynikli, nemusíte vymyslieť teplú vodu. Stačí robiť veci inak… Už len tým, že budete robiť veci zodpovedne a kvalitne, tak sa odlíšite od väčšiny “konkurentov”. Vyspovedali sme teda majiteľa firmy vyrobsitricko, pána Pavla Justa.

Čo si predstavíte, keď sa povie Orient? Niekto možno film Orient express. Niekto iný povestné trhy, exotické koreniny, niekto dokonca hárem. Orient má podľa mňa svoju vlastnú chuť a vôňu. Všetko je tam iné. Také rafinované. A platí to aj pre oblasť ženskej krásy.

Hovorí o sebe, že je akčný typ s vrtuľou v zadku. Hneď mi to ostalo sympatické. Keď som pripravovala otázky na rozhovor, poprosila som ju, nech mi urobí zopár bodov o sebe. Zaujalo ma, keď napísala, že vždy chcela byť mama a niekoho žena. To druhé ju už prešlo. Je možno prvou ženou, ktorej vyhovuje striedavá starostlivosť o deti. Rozprávala som sa s Norou Remiarovou...

ľudia sa zvyknú vyhovárať na vek a to, že sa im metabolizmus spomaľuje. Realita je však taká, že metabolizmus si sami degradujeme a degenerujeme. Rodíme sa s viac tukovým metabolizmom a našim životným štýlom ho zmeníme na cukrový. A teda to, čo ste zjedli v 20-ke a vaše bunky vám to vedeli spracovať, v 40-ke už všetky nevedia. Nie však preto, že je to vekom, ale preto, že sme počas života našimi návykmi a voľbami oslabili ich optimálne fungovanie. Oslabili sme mitochondrie a ich schopnosť produkcie energie, oslabili sme procesy trávenia a detoxikácie.

Milujem farby a ich energiu. Práve to je akýmsi vyšším zámerom mojej tvorby: prinášať vyššie vibrácie do života a sveta ľudí. Žijeme veľmi hektickú dobu a každodenný stres nás vyhadzuje z našej prirodzenej rovnováhy. V tom spočíva, podľa mňa, sila umenia aj prírody, že majú v sebe tú magickú moc nás „očistiť“, znovu zharmonizovať a vrátiť späť do rovnováhy. Preto v mojej tvorbe dominujú vysokofrekvenčné žiarivé farby, ktoré majú priam terapeutický efekt. Veľa žien mi povedalo, že už len pohľad na moje obrazy či šaty im hladí dušu alebo im zlepší náladu.

Pani Katka Čačková, dnes už 78 ročná žienka, nepochádza priamo z Opatovej, ale z blízkej dedinky Kubrá.  Do Opatovej sa vydala pred šesťdesiatimi rokmi a vychovala 4 deti. Mala šesť súrodencov,  žijú už iba traja.  Vo veľkej chalupe so záhradou býva úplne sama, syna pochovala pred 10 rokmi. Ostatné tri dcéry ju, samozrejme, chodia navštevovať.

„V prvom rade snažiť sa byť dobrým človekom,“ hovorí Jozef Kučera. Kto je to? A čím je zaujímavý? Rozhovor s ním pripravil netradične Martin Habo Habánek. Zvyčajne nám prispieva fotografiami, ale tentokrát urobil výnimku  a vyspovedal jedného zaujímavého muža a zisťoval aj, ako sa vrátiť k tradičnému gazdovaniu. Na jednu krásnu júnovú sobotu som si dohodol fotenie, na ktoré som …

Zelené strechy dokážu zadržať až 90 % atmosférických zrážok. Keď príde dážď, substrát nasiakne vodou, časť vlahy sa vyparí a zvyšná časť odtečie. Práve týmto odparovaním (evapotranspiráciou) dochádza k výmene tepla, a preto zelené strechy dokážu ochladiť okolité prostredie až o 3 stupne. Navyše rozdiel medzi povrchovou teplotou ozelenenej strechy a klasickou strechou môže byť v lete až 50 stupňov. Aj preto v zastavaných častiach miest vznikajú tepelné ostrovy a mestá sú preto rozpálené. Zelené strechy napomáhajú ochladzovaniu miest a pobyt v nich je príjemnejší.

Urobila by som mnoho vecí inak. Ale to platí na každú životnú skúsenosť. Neľutujem - ani chvíľu. V živote nás neposúvajú a netransformujú chvíle spokojnosti, úspechov a triumfov, ale práve prehry. No a táto bola teda monumentálna.

Mirka Uhnak stojí za programom, rozširujúcim obzory ženám, ktoré chcú lepšie pochopiť svet IT. Cieľom programu je poskytnúť účastníčkam komplexný prehľad o informačných technológiách a posilniť ich digitálne zručnosti. Prečo je program určený len pre ženy a zohráva vek rolu? Aj o tom som sa s Mirkou porozprávala.

Čo ma drží nad vodou v najťažších životných situáciách? No, presne moje štyri deti (úsmev). Vždy som chcela veľa detí a som fakt veľmi šťastná, že mi ich osud doprial. Nie je to jednoduché, ani bežné, mať väčšiu rodinu, no ja som, našťastie, stretla muža, ktorý to mal podobne nastavené ako ja. Aj on si želal veľkú rodinu. Už sme síce štyri roky rozvedení, bývalý manžel si založil novú rodinu a má malú dcérku, ale určitým spôsobom sme a zostaneme navždy rodinou.

Soňa Bulbeck je slovenská spisovateľka, ktorej vyšlo na Slovensku už desať kníh, jedna v Česku a vydanie ďalšej sa pripravuje aj v Anglicku, ale, keďže koronavírus zasiahol celý svet, ťažko povedať, či vôbec vyjde. Jej knihy sú prevažne romány zo života slovenskej a českej komunity v Saudskej Arábii, kde prežila šesť rokov, alebo cestopisy o krajinách Blízkeho Východu, ktoré Soňa miluje.

 Iveta Bušovská prešla po 40-ke vlastným reštartom. Ako sama hovorí: „Mám osobnú skúsenosť, prešla som si zdravotnými dôsledkami stresu a vyhorenia, ale nevzdala som sa a dnes sa snažím pomáhať menej silným a odolným nielen ako lektorka, ale aj vo vlastnom projekte  Hýčkareň.“ Aj o tom sme sa s Ivetou porozprávali.

Myslím, že som bola vždy skôr chlapčenský typ. Rada a často som sa bila. Rada a často som lozila s partiou po strechách garáží, nakoniec som mnoho rokov robila aj bojové športy, aby som tú energiu a chuť biť sa mala nejako pod kontrolou. Plus ten otec, ktorého som nielen milovala, ale bol mi aj veľkým vzorom. No robila som okrem streľby a bojových športov aj mnoho iných. Napríklad som súťažne vrhala guľou, hrala som volejbal za školu.

Tak pandémia zdá sa, že je na ústupe. Než to celé vypuklo, podarilo sa nám v rámci Profesia days vytvoriť hodnotný program aj pre ľudí po 40ke. Keď som videla záujem, ostala som chvíľu paralyzovaná, pretože som nemala pripravený až tak veľký tím. Išli sme prvýkrát, takpovediac na skusy. Pre obrovský záujem hrozilo, že nestihneme všetkých záujemcov obslúžiť, doslova sme kolabovali.

Na vek sa pozeráme ako na číslo a nie je pre nás kritériom výberu zamestnancov. Oveľa dôležitejšie sú pre nás schopnosti a osobnosť každého kolegu. Je však pravda, že máme veľmi nízku fluktuáciu aj preto, že u nás mnoho zamestnancov pracuje aj vyše 25 rokov.

Andrea Šimová je matkou troch detí. Žije a podniká s manželom neďaleko Bratislavy. Pred viac ako 20 rokmi sa jej narodilo jedno z detí postihnuté a spolu s manželom sa oňho s láskou starajú. Dnes má Dominik 29 rokov a okrem toho, že je nevidiaci, je aj autista. Prognózy boli, že bude aj celoživotne ležiaci, ale Dominik vďaka rodičom a poctivému cvičeniu chodí. S Andreou som sa rozrávala aj o tom, aké to je, starať sa o dieťa, ktoré má hneď niekoľko diagnóz.  

Nesmieme chcieť deti vyučovať, chcieť „ich“ niečo naučiť! Treba sa iba tešiť z pozorovania sveta a zdieľať túto radosť so svojím dieťaťom. Možno takéto chvíle budú to najviac, čo si z celého „korona obdobia“ zapamätajú. V tomto veku sa toho nebudú vedieť nasýtiť! Tej radosti zo spoločne otvorených očí, spoločne otvorených uší a spoločne otvorených sŕdc.

Ponorková choroba počas koronakrízy a izolácie? Ján Dubnička je kouč a lektor. V našom magazíne sme s ním priniesli rozhovor, ale aj niekoľko článkov, ktoré pripravil vyslovene pre náš magazín. Témy boli rôzne. Od motivácie, cez plánovanie, komunikáciu. Sú to totiž oblasti, ktorým sa Ján venuje v rámci svojej praxe a vzdelávania. 

Je tu šanca zmeniť správanie. Síce sme mimo bežnej rutiny, ale môžeme zmeniť veci, ktoré sa nám nepáčili v predchádzajúcom živote. Vnímam, že kríza veľmi pomáha planéte. Zlepšuje sa ovzdušie. Som zvedavá či sa vieme poučiť. Bola by som rada, ak by svet po víruse vyzeral inak. Hovorí šéfka Profesie Ivana Molnárová.

V prvom rade by som im chcel odporučiť: Skúste si napísať profesno-vzdelávací „životopis“ za obdobie odkedy skončili školu a začali pracovať. Pozor, nemyslím životopis pre prijatie do zamestnania. Mám na mysli životopis pre samých seba.

Mária Harvaníková sa po rokoch praxe v oblasti prieskumných agentúr rozhodla pre reštart. Práca ju už nenapĺňala a chcela vyskúšať niečo nové. Ale z gruntu. Zamestnala sa v recruitment firme. Práca sa jej páčila, ale dlho tam nevydržala, pretože „nesadla" majiteľovi. Po necelých dvoch mesiacoch bola z kola von. Dostala výpoveď.  Vtedy prišla myšlienka založiť si svoju vlastnú firmu. Dnes pomáha iným s hľadaním práce a s obsadzovaním pozícií.

SLÁVKU DVOŘÁKOVÚ si možno pamätáte z televíznej obrazovky. Vždy mala rada ručné práce a jedného dňa sa svoje hobby rozhodla povýšiť na zmysluplný projekt. Dnes vo svojom občianskom združení pomáha znevýhodneným ženám. O tom, čo robí, sme sa porozprávali, a my veríme, že bude inšpiratívny pre mnohé ženy. Pri mojej dlhoročnej novinárskej práci som mala možnosť stretnúť veľa ľudí a …

Každá klinika má svoju kultúru, ktorá sa odzrkadľuje v správaní sa lekárov voči žene a jej partnerovi. Podľa mňa záleží na manažmente kliniky, aké priority  nastavia, a tiež aj od štátu, čo požaduje od lekárov. Anglický zdravotný systém je založený na postoji voči pacientom. Tu sa dá totiž ľahko sťažovať  sa na nevhodné správanie sa  lekára voči pacientovi. Sťažnosti sa berú veľmi seriózne.

Nedávno sme priniesli rozhovor s Caroline Líškovou. Bol o jej reštarte po štyridsiatke. Dostali sme aj reakcie, že rozhovor bol krátky a nešiel do hĺbky. Caroline je odborníčka v oblasti financií a podnikania, a zároveň je žena, matka, ktorej záleží na tom, v akej krajine bude žiť spolu so svojou rodinou. Spýtali sme sa jej preto, ako vníma súvislosti, ktoré vyplývajú zo zle nastavených základov a procesov na úrovni zákonov a legislatívy, a či sa vôbec dá rozmýšľať nad tým, že existuje reálna cesta, ako z aktuálnych problémov von.

V rozhovore sme rozobrali rôzne témy, ktoré sa týkajú zrelých žien. Zamysleli sme sa nad vekovou diskrimináciou v súvislosti so zamestnaneckými možnosťami a príležitosťami pre ženy, ktoré prekročili vekovú hranicu 40 rokov, ale taktiež o tom, s čím sme my,  ženy, v tomto období konfrontované, či už ide o spoločenské postavenie, zaradenie sa, osobný rozvoj, alebo zdravotný stav  v súvislosti s hormonálnymi zmenami v našom živote.