ROZHOVORY

„V prvom rade snažiť sa byť dobrým človekom,“ hovorí Jozef Kučera. Kto je to? A čím je zaujímavý? Rozhovor s ním pripravil netradične Martin Habo Habánek. Zvyčajne nám prispieva fotografiami, ale tentokrát urobil výnimku  a vyspovedal jedného zaujímavého muža a zisťoval aj, ako sa vrátiť k tradičnému gazdovaniu. Na jednu krásnu júnovú sobotu som si dohodol fotenie, na ktoré som …

Zelené strechy dokážu zadržať až 90 % atmosférických zrážok. Keď príde dážď, substrát nasiakne vodou, časť vlahy sa vyparí a zvyšná časť odtečie. Práve týmto odparovaním (evapotranspiráciou) dochádza k výmene tepla, a preto zelené strechy dokážu ochladiť okolité prostredie až o 3 stupne. Navyše rozdiel medzi povrchovou teplotou ozelenenej strechy a klasickou strechou môže byť v lete až 50 stupňov. Aj preto v zastavaných častiach miest vznikajú tepelné ostrovy a mestá sú preto rozpálené. Zelené strechy napomáhajú ochladzovaniu miest a pobyt v nich je príjemnejší.

Urobila by som mnoho vecí inak. Ale to platí na každú životnú skúsenosť. Neľutujem - ani chvíľu. V živote nás neposúvajú a netransformujú chvíle spokojnosti, úspechov a triumfov, ale práve prehry. No a táto bola teda monumentálna.

Mirka Uhnak stojí za programom, rozširujúcim obzory ženám, ktoré chcú lepšie pochopiť svet IT. Cieľom programu je poskytnúť účastníčkam komplexný prehľad o informačných technológiách a posilniť ich digitálne zručnosti. Prečo je program určený len pre ženy a zohráva vek rolu? Aj o tom som sa s Mirkou porozprávala.

Čo ma drží nad vodou v najťažších životných situáciách? No, presne moje štyri deti (úsmev). Vždy som chcela veľa detí a som fakt veľmi šťastná, že mi ich osud doprial. Nie je to jednoduché, ani bežné, mať väčšiu rodinu, no ja som, našťastie, stretla muža, ktorý to mal podobne nastavené ako ja. Aj on si želal veľkú rodinu. Už sme síce štyri roky rozvedení, bývalý manžel si založil novú rodinu a má malú dcérku, ale určitým spôsobom sme a zostaneme navždy rodinou.

Soňa Bulbeck je slovenská spisovateľka, ktorej vyšlo na Slovensku už desať kníh, jedna v Česku a vydanie ďalšej sa pripravuje aj v Anglicku, ale, keďže koronavírus zasiahol celý svet, ťažko povedať, či vôbec vyjde. Jej knihy sú prevažne romány zo života slovenskej a českej komunity v Saudskej Arábii, kde prežila šesť rokov, alebo cestopisy o krajinách Blízkeho Východu, ktoré Soňa miluje.

 Iveta Bušovská prešla po 40-ke vlastným reštartom. Ako sama hovorí: „Mám osobnú skúsenosť, prešla som si zdravotnými dôsledkami stresu a vyhorenia, ale nevzdala som sa a dnes sa snažím pomáhať menej silným a odolným nielen ako lektorka, ale aj vo vlastnom projekte  Hýčkareň.“ Aj o tom sme sa s Ivetou porozprávali.

Myslím, že som bola vždy skôr chlapčenský typ. Rada a často som sa bila. Rada a často som lozila s partiou po strechách garáží, nakoniec som mnoho rokov robila aj bojové športy, aby som tú energiu a chuť biť sa mala nejako pod kontrolou. Plus ten otec, ktorého som nielen milovala, ale bol mi aj veľkým vzorom. No robila som okrem streľby a bojových športov aj mnoho iných. Napríklad som súťažne vrhala guľou, hrala som volejbal za školu.

Tak pandémia zdá sa, že je na ústupe. Než to celé vypuklo, podarilo sa nám v rámci Profesia days vytvoriť hodnotný program aj pre ľudí po 40ke. Keď som videla záujem, ostala som chvíľu paralyzovaná, pretože som nemala pripravený až tak veľký tím. Išli sme prvýkrát, takpovediac na skusy. Pre obrovský záujem hrozilo, že nestihneme všetkých záujemcov obslúžiť, doslova sme kolabovali.

Na vek sa pozeráme ako na číslo a nie je pre nás kritériom výberu zamestnancov. Oveľa dôležitejšie sú pre nás schopnosti a osobnosť každého kolegu. Je však pravda, že máme veľmi nízku fluktuáciu aj preto, že u nás mnoho zamestnancov pracuje aj vyše 25 rokov.

Andrea Šimová je matkou troch detí. Žije a podniká s manželom neďaleko Bratislavy. Pred viac ako 20 rokmi sa jej narodilo jedno z detí postihnuté a spolu s manželom sa oňho s láskou starajú. Dnes má Dominik 29 rokov a okrem toho, že je nevidiaci, je aj autista. Prognózy boli, že bude aj celoživotne ležiaci, ale Dominik vďaka rodičom a poctivému cvičeniu chodí. S Andreou som sa rozrávala aj o tom, aké to je, starať sa o dieťa, ktoré má hneď niekoľko diagnóz.  

Nesmieme chcieť deti vyučovať, chcieť „ich“ niečo naučiť! Treba sa iba tešiť z pozorovania sveta a zdieľať túto radosť so svojím dieťaťom. Možno takéto chvíle budú to najviac, čo si z celého „korona obdobia“ zapamätajú. V tomto veku sa toho nebudú vedieť nasýtiť! Tej radosti zo spoločne otvorených očí, spoločne otvorených uší a spoločne otvorených sŕdc.

Ponorková choroba počas koronakrízy a izolácie? Ján Dubnička je kouč a lektor. V našom magazíne sme s ním priniesli rozhovor, ale aj niekoľko článkov, ktoré pripravil vyslovene pre náš magazín. Témy boli rôzne. Od motivácie, cez plánovanie, komunikáciu. Sú to totiž oblasti, ktorým sa Ján venuje v rámci svojej praxe a vzdelávania. 

Je tu šanca zmeniť správanie. Síce sme mimo bežnej rutiny, ale môžeme zmeniť veci, ktoré sa nám nepáčili v predchádzajúcom živote. Vnímam, že kríza veľmi pomáha planéte. Zlepšuje sa ovzdušie. Som zvedavá či sa vieme poučiť. Bola by som rada, ak by svet po víruse vyzeral inak. Hovorí šéfka Profesie Ivana Molnárová.

V prvom rade by som im chcel odporučiť: Skúste si napísať profesno-vzdelávací „životopis“ za obdobie odkedy skončili školu a začali pracovať. Pozor, nemyslím životopis pre prijatie do zamestnania. Mám na mysli životopis pre samých seba.

Mária Harvaníková sa po rokoch praxe v oblasti prieskumných agentúr rozhodla pre reštart. Práca ju už nenapĺňala a chcela vyskúšať niečo nové. Ale z gruntu. Zamestnala sa v recruitment firme. Práca sa jej páčila, ale dlho tam nevydržala, pretože „nesadla" majiteľovi. Po necelých dvoch mesiacoch bola z kola von. Dostala výpoveď.  Vtedy prišla myšlienka založiť si svoju vlastnú firmu. Dnes pomáha iným s hľadaním práce a s obsadzovaním pozícií.

SLÁVKU DVOŘÁKOVÚ si možno pamätáte z televíznej obrazovky. Vždy mala rada ručné práce a jedného dňa sa svoje hobby rozhodla povýšiť na zmysluplný projekt. Dnes vo svojom občianskom združení pomáha znevýhodneným ženám. O tom, čo robí, sme sa porozprávali, a my veríme, že bude inšpiratívny pre mnohé ženy. Pri mojej dlhoročnej novinárskej práci som mala možnosť stretnúť veľa ľudí a …

Každá klinika má svoju kultúru, ktorá sa odzrkadľuje v správaní sa lekárov voči žene a jej partnerovi. Podľa mňa záleží na manažmente kliniky, aké priority  nastavia, a tiež aj od štátu, čo požaduje od lekárov. Anglický zdravotný systém je založený na postoji voči pacientom. Tu sa dá totiž ľahko sťažovať  sa na nevhodné správanie sa  lekára voči pacientovi. Sťažnosti sa berú veľmi seriózne.

Nedávno sme priniesli rozhovor s Caroline Líškovou. Bol o jej reštarte po štyridsiatke. Dostali sme aj reakcie, že rozhovor bol krátky a nešiel do hĺbky. Caroline je odborníčka v oblasti financií a podnikania, a zároveň je žena, matka, ktorej záleží na tom, v akej krajine bude žiť spolu so svojou rodinou. Spýtali sme sa jej preto, ako vníma súvislosti, ktoré vyplývajú zo zle nastavených základov a procesov na úrovni zákonov a legislatívy, a či sa vôbec dá rozmýšľať nad tým, že existuje reálna cesta, ako z aktuálnych problémov von.

V rozhovore sme rozobrali rôzne témy, ktoré sa týkajú zrelých žien. Zamysleli sme sa nad vekovou diskrimináciou v súvislosti so zamestnaneckými možnosťami a príležitosťami pre ženy, ktoré prekročili vekovú hranicu 40 rokov, ale taktiež o tom, s čím sme my,  ženy, v tomto období konfrontované, či už ide o spoločenské postavenie, zaradenie sa, osobný rozvoj, alebo zdravotný stav  v súvislosti s hormonálnymi zmenami v našom živote.

Na Slovensku je bezpečne, sú tu väčšie istoty ako v Chorvátsku, nižšie dane a odvody, ľudia sú tu menej nervózni a výbušní. Všetci majú radi Chorvátsko, tak sa cítim niekedy až privilegovane. Ak ste zamestnanec, máte väčšie práva na Slovensku, v Chorvátsku môžete dostať výpoveď len tak, keď sa nepáčite šéfovi, kým na Slovensku musíte urobiť nejaký veľký prúser a navyše máte výpovednú lehotu.

Keď na Katku pozerám, stále vidím pred sebou Katku, ktorú poznám od strednej školy. Veselú usmiatu a vždy zodpovednú. Pred pár mesiacmi mi volala či sa môže staviť na kávu. Hneď v druhej vete zaznelo – "Tina, ja som teraz milionár času! Neľakaj sa. Mám rakovinu."

V tomto “ekonomickom” svete väčšinou konáme podľa EGA.  Keď začneme pracovať na sebe a začneme si uvedomovať,  aký je rozdiel medzi egom a intuíciou,  prídeme k záveru, že intuícia chce pre nás to najlepšie.  Ego väčšinou chce to najľahšie a jeho motiváciou je porovnávať sa s druhými. Ego je naše vnímanie seba vo svete a porovnávanie sa s druhými.

Hovorí sa, že správaj sa pekne a dieťa sa pridá. Napriek tomu je Kľúč ku komunikácii a dôvere s vlastnými deťmi je niekedy ťažké nájsť. Martin Vacho je otec dvojičiek v puberte a navyše pripravuje zaujímavý projekt pre všetkých, ktorí sa chcú naučiť lepšie komunikovať s deťmi.

Na Janku som dostala tip od Gabriely Teplickej. Poslala mi link na K smrti dobrý festival.  O festivale nič neviem, tak som sa spýtala či je to pre živých. Smiech. Že áno. Aj sme sa veru nasmiali – zakontruje Gabi. Otváram youtube. Vidím pána Dušeka a hneď mi je viacej vecí jasných. Janky Slavíčkovej som sa spýtala na to, ako festival vznikol a či chystajú jeho pokračovanie.

Každý z nás si pamätá ako nám v detstve rodičia, starí rodičia, súrodenci, či učitelia čítali knihy. Počúvanie vlastne bolo našim prvým stretnutím s príbehmi. Podobné spomienky priviedli Barboru Kardošovú, aby sa po rokoch písania kníh, rozhodla vstúpiť do sveta audiokníh. Dnes pod hlavičkou Wisteria books môžeme nájsť viacero kvalitných slovenských titulov pre deti aj dospelých.

Založila združenie, ktorého poslaním je pomôcť ovdoveným ľuďom  zabezpečiť prácu a tak pomôcť zlepšovať ich existenčné podmienky. O poslaní OZ Súčasť života a jednom z aktuálnych vianočných projektov  porozprávala Beata Bobulová,  štatutárna zástupkyňa združenia.

Keď sa rozhodnete podnikať, vždy je asi najťažšie prísť na nápad. Na myšlienku. Napríklad: Čo by to malo byť, aby nás podnikanie uživilo? Aby nás to bavilo? Aby sme neboli hladní? Tak to posledné sa podľa nás sympatickej Kamile nemôže stať. Prečo? Založila totiž portál a aplikáciu Menučka.sk. Znamená to, že keby bolo najhoršie, tak ju klienti hádam hladnú nenechajú. Tak tomu sa hovorí nápad!

Vek som nikdy veľmi neriešila, ale keď som dosiahla štyridsať rokov, niektoré veci som si uvedomovala intenzívnejšie. V mladšom veku človek rieši štúdium, bývanie, kariérny rast, zakladanie rodiny, deti, čo každého dosť pohltí. Po štyridsiatke som sa na svet začala pozerať inými očami. Mala som väčší priestor zaujímať sa o veci verejné a vyhodnotila som, že nestačí frflať pred televízorom.

Žiadny človek, žiadny vek, ani žiadna profesia nie je predurčená ani k depresii, ani k samovražde. Ľudské bytosti vedia byť veľmi silné, odolné, vedia rásť v ťažkých časoch. Rovnako sme však krehkí aj zraniteľní, všetci bez výnimky. Niektorí si to uvedomujú viac, iní menej. Niektorí svojou silou a odolnosťou maskujú svoju krehkosť a zraniteľnosť. Niektorí vo svojej krehkosti a zraniteľnosti nachádzajú inšpiráciu a tvorivosť.