INŠPIRATÍVNE PRÍBEHY

Necelé tri mesiace po odovzdaní kliniky - Hniezdo zdravia už neexistuje a doktor Hnízdil nemá prístup k svojim pacientom... Viac v rozhovore.

Vyriešte si najskôr svoje strachy, svoje zranenia a neprospešné vzorce. Ak nie úplne, tak aspoň čo najviac. Naučte sa byť vo svojom strede, kontrolovať svoju myseľ a ovládať svoje emócie. Nalaďujte sa pravidelne na budúcnosť, akú chcete zažívať a začnite sa správať ako človek, ktorým sa chcete stať. Musíte tomu veriť.

Chcela som to zmeniť. Skúšala som, aké je to NEMUSIEŤ. Začala som kresliť. Niektoré dni som kreslila od samého rána až do neskorého večera. Len tak, lebo sa mi chcelo  naučiť sa niečo nové, nejakú novú zručnosť. K písaniu knižiek pre deti by sa to mohlo hodiť.

Keď som konečne začala konať, bolo to presne také, ako sa popisuje v knihách. Občas tomu ani sama nemôžem uveriť. Naozaj som to urobila? Veď sa to na mňa ani trošku nepodobá. Vyštudovala som právo a hneď po škole som sa zamestnala na jednom úrade. Vtedy som ani netušila, že tam zostanem ďalších dvadsať rokov. Aj keď z dnešného pohľadu sa mi …

Na zmenu postoja nikdy nie je neskoro, či už tvojho, môjho, alebo našich pacientov. Človek sa vyvíja, mení a formuje po celý svoj život. Aj keď si to mnohí možno nemyslia, je to tak. Mňa táto práca rozhodne menila a zmenila, myslím, k dobrému. Rovnako som podobný proces videl aj u ľudí vo vedúcich pozíciách, ktorí náš hospic riadili takpovediac z kancelárie, ale aj na nich mala naša práca a osudy pacientov veľký vplyv. Tým, že sme boli malý kolektív, všetci sme v dennom kontakte riešili problémy spoločne.

Ako si splniť sen? Nie ako plnenú papriku… Volám sa Katarína Veselská a som alternatívna terapeutka, konzultantka v oblasti esenciálnych olejov a zdravého životného štýlu v Jemný dotyk – Terapia dotykom a prírodou. Som presvedčená o tom, že keď prestaneme veriť a snívať, prestaneme žiť. Vyprchá z nás neviditeľná sila, akýsi vnútorný hnací motor. Ako si splniť sen? Hovorí sa, že sny …

Drevo a tvorba z dreva? Je to taká moja terapia a zároveň je v tom kúsku dreva niečo z mojich bolestí, radostí, obáv i šťastia.

Koľkokrát za život máte možnosť učiť sa od ľudí, ktorí sa napriek prognóze lekárov vymanili z doživotného užívania liekov a namiesto toho sa rozhodli byť zdraví a dokonca lámu rekordy? Jednou z takých je pani Doda Lednická.

Posúvanie sa dopredu by mal byť nikdy nekončiaci sa životný proces, ktorý patrí nielen do výbavy šachistu. Je dôležité, aby progres v akejkoľvek oblasti vždy rešpektoval prirodzenosť ako povahu danú prírodou a základnú podstatu bytostí a vecí. Prirodzenosť je totiž životná nevyhnutnosť, bez ktorej sa osobnosť človeka, ako aj každá ľudská spoločnosť rozpadne. Vždy sme sa potešili, ak si niekto na synove výkony a úspechy spomenul, ale nikdy sme sa nikam netlačili a nič nežiadali.

Mám skvelého manžela, je to muž s charakterom, po akom som stále túžila. Verím, že všetko má svoj zmysel a že na sklonku života budem múdrejšia. Teším sa že môj život pokračuje v mojich deťoch a vnúčatách. Milujem ich. Sú to jedinečné bytosti.

V živote prechádzame rôznymi etapami, ktoré majú rôzny nádych. Raz sa tešíme z toho, že nám všetko vychádza. Do čoho sa pustíme, to nám ide. Každý deň sa tešíme z aktivít, z toho, že máme zmysluplnú prácu, rodinu a priateľov, ktorí sú v našom živote.

Význam fyzioterapie u dlhodobo chorých vnímam tak, že z pohľadu človeka, ktorý leží na takomto oddelení, je to príležitosť stretnúť sa s ľudskou bytosťou. Rolu fyzioterapeuta môžem dať na chvíľu bokom, dôležité je, aby ten človek vnímal, že za ním prišiel človek, ľudská bytosť. Moje skúsenosti sú také, že najväčšia hodnota, ktorú pacientovi môžem ponúknuť, je, že prinesiem seba, že som tam s ním a dám mu najavo, že ho vnímam, vidím a počujem. Takto si predstavujem ľudský kontakt.

Mojou najväčšou a dlhoročnou záľubou je štúdium ľudského temperamentu a vzhľadom k tomu, že som vyštudovaný sociálny pedagóg, rozhodla som sa spojiť príjemné s užitočným a otvoriť si súkromnú poradňu. Neobyčajnú poradňu. Takú, kde sa vzťahové problémy, ale i osobnostný a kariérový rozvoj riešia na báze temperamentu.

Čchi-kung pôsobí aj preventívne (predchádzanie chorôb), resp. ako doplnok k tradičnej medicínskej liečbe, kde dokáže posilniť účinky liečby, urýchliť rekonvalescenciu a zabrániť opätovnému prepuknutiu choroby alebo aspoň zmierniť jej prejav.

"A ty čo by si robila, keby neboli žiadne obmedzenia? Ani finančné, ani žiadne iné?" Spýtala sa ma raz jedna známa. Moja odpoveď bola jasná. Moderovala by som. "Čo konkrétne", pokračovala otázkou. "No, ideálne, ak by si ma niekde všimli. Postavila by som sa na dosky, čo znamenajú svet. Alebo v telke. A nejaký podcast by som robila..." Sypala som z rukáva. "A prečo to nerobíš?" Prišla ďalšia otázka. "No... neviem." A začala som menovať všetky PROTI odpovede. Známa odišla. Ja som ešte v ten týždeň nahrala svoj prvý, síce neohrabaný, audiopodcast. Začala som hneď.. .a neprestala...

Chcem vám povedať, že aj keď je ťažké byť podnikateľom s ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom, môže to byť veľkou príležitosťou pre vás, ale aj vašu rodinu. Môžete sa stať motiváciou pre iných a ukázať, že s odhodlaním a tvrdou prácou je možné dosiahnuť svoje sny a ciele.

Som tu a začínam odznova. Vedela som, že najprv potrebujem zistiť, čo sa tu vlastne zmenilo za tých 20 rokov. Dala som si plán, že pôjdem pracovať pre troch najlepších na Slovensku a uvidí sa, aká je tu úroveň služieb. Uvedomovala som si, že potrebujem robiť niečo, čo tu nikto nerobí. Začalo ďalšie vzdelávanie, túžba byť iná, sledovanie trendov vo svete. A tak som si rozšírila moje vedomosti - k službám, ktoré som poskytovala pribudla aj bukálna masáž. Začala som v momente, keď ešte nikto netušil, čo je to bukálna masáž a ani to, že bude korona. Zvládli sme toto obdobie. A...

Ako sa hovorí, „čo má byť, sa deje s ľahkosťou“. V spoločnosti, kde som pracovala, sa udiali veľké organizačné zmeny. Zrazu som stála pred rozhodnutím prijať pozíciu, ktorá zastrešovala viaceré krajiny alebo túto zmenu neprijať. To znamenalo z firmy odísť. Nevedela som, čo budem robiť ďalej. Cítila som však veľkú túžbu ponúkať aj ďalším ženám poznanie, ktoré im pomôže nájsť svoju silu, hodnotu a sebaprijatie. 

Áno, niektoré ženy majú problém sa spojiť s touto na Slovensku tak tabuizovanou témou. Ale rozumieme tomu a chápeme to. A inak nie je to len ‘problém’ žien. Takisto to majú aj muži. Možno u niektorých tu je tá obava, že by išlo z ich strany o akési ‘priznanie’, lebo sa ich to môže na istých úrovniach (aj tých nevedomých) dotýkať

A tak už 500 dní v slobode, som na vlne a realizujem si svoje sny. A už sa neviem dočkať, čo ma čaká ďalej. Ako bude pokračovať môj životný príbeh. A čo ty? Aký je tvoj životný príbeh? Chceš aj ty žiť život svojich snov? Napíš ÁNO .

Mojím poslaním je inšpirovať vás, ktorí stojíte pred priepasťou, alebo ste sa v nej už ocitli, že je v našich silách uzdraviť sa bez liekov. Dať vám nástroje a ukázať vám skratku, ako z priepasti von. Cestu, po ktorej sa ale musíte vydať len vy sami a prevziať plnú zodpovednosť za svoje zdravie.

Ako chlapec netušil, že jedného dňa bude jeho domovom fara, vzdá sa vlastnej rodiny, pohodlia a odíde pôsobiť nevedno kam, kde ho pošlú nadriadení. V rozhovore, ktorý pripravila Lívia Dvorská, sa Andrej otvorene vyjadruje aj k celibátu. Celibát nie je prežitok, ale nutnosť - tvrdí Andrej.

"Ďakujem 85. ročnej pani Jolane Behúnovej a jej vnukovi za to, že mi rovnako, ako moja starká pomohli nájsť opäť silu pokračovať v našliapnutej ceste. Verím, že uchovať to krásne - skutočne slovenské, má zmysel. Kedy inokedy, ak nie dnes, keď nám vymiera posledná generácia nositeľov tradícií?" Píše Janka a pozýva na prehliadku svojej tvorby.

Raz v noci ma zobudila myšlienka, že by možno stálo zato dať všetkým tým príbehom formu knihy. Škoda, že mi to neprišlo na um cez deň, pretože po zvyšok noci som už nedokázala zaspať. Idea sa mi páčila. Postupne sa rodila aj moja predstava o forme knihy – budú to príbehy, ktoré som uverejňovala na portáli www.40plus.sk a k nim ešte doplním desať ďalších.

Vhodné je pýtať sa otázky typu „vieš sa v noci dobre vyspať?, nechodievaš príliš často na toaletu?, netrápi ťa niečo?, chutí ti jesť?, chodievaš na prechádzky?“. Na druhej strane, chcel by som apelovať aj na seniorov – nebojte sa o svojich starostiach a zdravotných problémoch rozprávať pred svojimi blízkymi, neobťažujete a nezaťažujete ich tým.

Praktizujem meditáciu každý deň. Rád by som sa však dostal opäť k pravidelnej rannej meditácii v trvaní aspoň dvadsať minút. V súčasnosti praktizujem skôr krátke vnorenia a meditácie „s otvorenými očami“, ale som si vedomý nevyhnutnosti meditovať aj každý deň. Mojím vzorom je Leri Švec a Nika Laňková. Ich spôsob života mi ukazuje, že meditácia je nevyhnutná na ceste  tzv. sebazušľachťovania.  

Pribehla žena, 69-ročná (nehanbí sa za svoj vek) na bicykli. Toľko energie, koľko táto káva dala mne, som dlho nezažila.

Medzi menej príjemné aspekty mojej práce sú telefonáty od žien z celého Slovenska, ktoré ma žiadajú o radu, ako sa dostať k svojmu bábätku, ktoré z rôznych príčin personál od nich oddelil. Radím im, čo môžu urobiť, ale často je mi až ťažko z pravidiel systému.

Ľudia, tak ako vám tu stále vravím - a za tým si aj „sedím“: Všetko je možné.