INŠPIRATÍVNE PRÍBEHY

Je povzbudzujúce čítať príbehy o nových začiatkoch a reštartoch po štyridsiatke či päťdesiatke. Toto je ale príbeh o novom začiatku po šesťdesiatke. A parádny príbeh ! Bývalý novinár JÁN KORECKÝ má prácu snov,  nádhernú a zmysluplnú – šíri umenie medzi ľudí. Ako sa stal organizátorom koncertov klasickej hudby , ktorý dostal na Slovensko najväčšie operné hviezdy? 

Z kybernetiky presedlal na fotografovanie alebo keď sa z koníčka stane nový job. Aj takto by sa dal popísať reštart Josefa Edvarda Gregora. Pôvodne vyštudoval kybernetiku. Viedol firmu, ktorú sa rozhodol predať a prišla otázka: Čo so životom? Josefa som spoznala prostredníctvom siete LinkedIn a rozhodla som sa ho vyspovedať.

Sedieť budeme čoraz viac a zatiaľ to nevyzerá, že by sa to najbližšej dobe zásadne zmenilo. Uvidíme neskôr čo sa stane po nástupe rôznych technológií, ktoré mnoho ľudí vytlačia z trhu práce [1].  Treba si však uvedomiť, že ak väčšinu dňa človek presedí, robí to X rokov, telo sa začína na toto sedenie adaptovať.

Katarínu Mayer netreba čitateľom magazínu 40plus predstavovať. Vo svojej novej knihe Sama za seba otvorila, okrem iného, tému rozhodnutí, ktoré sa stávajú naším väzením. Blahoželáme k novej knižke, Katka. O čom je príbeh, ktorý pred Vianocami dorazil na pulty kníhkupectiev? Sama za seba je príbeh Leny – matky, ktorá sa vydala, takpovediac …

následky. Čakala ma operácia, takže moja pôvodná  predstava dostala trhliny. V každom prípade si však môj život pýtal zmenu..Boli ste istý čas evidovaná na úrade práce a potom ste sa rozhodli rekvalifikovať. Čo všetko môže žena, ktorá sa rozhodne ísť týmto smerom využiť? V prvom momente som si chcela len oddýchnuť a po 26 rokoch zamestnania si v pokoji  premyslieť, čo ďalej... Kde, čo, ako?Bola som nezamestnaná a tešila som sa na to. Bola to príležitosť vyčistiť si hlavu. Dúfala som, že niečo mi snáď napadne. Aj sa stalo. Aby som dlho nesedela nečinne, obzerala som sa po rekvalifikačných kurzoch. Vzhľadom na môj vzťah k masážam, ma zaujal kurz kozmetičky. Kozmetička tiež robí masáž  tváre a dekoltu.

Desať rokov žila v Japonsku, o jej osude vyšli už dve knihy / Sushi v duši a s Dušou Japonky/.  Je nadšenou propagátorkou japonskej kultúry a kuchyne, tento jej príspevok ale nebude o Japonsku. Kým sa stala majiteľkou penziónu v Rajeckých Tepliciach, prešla dlhú cestu. Dnes môže hovoriť o trhu práce z pozície zamestnávateľky.

Keď Hanka Fúsková hovorí o svojom štvornohom priateľovi, Edkovi, je hneď jasné, že nejde len o člena rodiny. Canisterapia: liečenie, ktoré rozdáva úsmev. Počas výcviku sa psy učili spoznávať pachy dezinfekčných prostriedkov, manipuláciu cudzími ľuďmi, chôdzu pri invalidnom vozíku, akceptáciu ľudí s barlami, toleranciu hluku, neznámych zvukov, neočakávaných dotykov atď.

Krásna ukážka toho, že dieťa ešte dokáže vidieť veci mimo náš dospelácky rámec. Jeho pohľad na svet nie je ohraničený mantinelmi a nepochybuje o tom, že ROBÍ NAJLEPŠIE, AKO VIE. My dospelí sme však stratili túto schopnosť vidieť mimo rámec a plne si veriť vo svojom konaní.

Pri tvorbe vychádzam z historických ornamentov. Moje motto je : Znovuzrodenie zabudnutého remesla s úctou, rešpektom a láskou. Ale taktiež ornamenty inovujem, dávam im nový dych a aplikujem ich aj na všetky možné produkty, podľa želania zákazníka. Takže sa jedná aj o moderné kožené doplnky, spestrené nielen tradičnou ornamentikou.

Katarína Knežová pracovala vo finančnej sfére a v korporácii na vyšších pozíciách. Napriek tomu, že väčšine národa by sa mohlo zdať, že z takejto práce sa neodchádza, Katrína to cítila inak. A rozhodla sa, že bude robiť čo ju baví. Že bude sama sebou.

Každý máme svoju cestu a nie je totožná s cestou iných ľudí,  aj keď sa nám  možno naša  nepáči a radšej by sme kráčali inou. Preto najprv spoznajme pomocou čísel  tú svoju, aby sme ňou mohli vykročiť správne.

Živý folklór je to, čo tu chýba. Vďakabohu mapujeme a opatrujeme autentický folklór, máme krásny inscenovaný folklór, ale bežný človek nevie, aké jedlá sa varili tam, odkiaľ pochádza, alebo kde aktuálne žije.

Priznám sa, že často som prekračovala svoje limity, aby som zachránila holú existenciu a strechu nad hlavou sebe a svojim deťom. Opúšťala som ich nedobrovoľne a odchádzala od nich s plačom za prácou do sveta, s nevôľou kupovala najlacnejší toaleťák a potraviny so škrekľavými nálepkami - 50%

 „Volám sa Magdaléna, a som kreatívny človek s dušou umelca. Mojím talentom je maľba, “ tak by sa mohla pokojne predstavovať. Jej príbeh je unikátny, a predsa taký podobný mnohým. Ľuďom, ktorí mali silu vstať, keď ich osud zrazil na kolená a začali odznova. A teraz  žijú lepšie, plnohodnotnotnejšie.

Nič na svete nie je dobré, ani zlé. Len to je. Úplne neutrálne. Až naše hodnotenie - znamienko plus či mínus – určí, do akej škatuľky v našom živote to bude patriť.“  Keby som si túto myšlienku prečítala pred dvanástimi rokmi, všetko vo mne by nesúhlasilo. Rakovina a neutrálna? V žiadnom prípade! Kto zažil tie bolesti, určite by nesúhlasil tak, ako ja (vtedy). Dnes plne súhlasím s každým slovom tejto myšlienky, hovorí Blanka Hegedűšová, ktorá sa s nami podelila o svoj príbeh.

Hudba je určite istý druh rehole, ale tou je každé umenie - či už literatúra, výtvarné umenie, tanec, balet, etc... Je totiž v hlave a málokedy pozná niečo také ako "padla, ide sa domov." Keď sa robí naplno, čiže "full time job", vyžaduje veľa sebadisciplíny, času, určitý systém alebo "rozvrh práce" (cvičenia napríklad), a tiež sústavnú snahu o sebazlepšovanie. Ak ju chceš robiť naozaj dobre, nedá sa robiť polovične. Ale to platí pre každú prácu všeobecne.

„Čo bolo dnes v škole?“ Kričí mama z kuchyne. „Aaaale. Mali sme ťažkú písomku z matiky. Som z toho dutý. Neznášam ju. Už nech je koniec roka!“ Vykríkol Adam, buchol dverami a hlasno si pustil hudbu. „Adam, veď je len október!“ Kričí mama a vzdychne si… Ak vám táto úvodná scénka niečo …

Určite nepoviem že by tvorcom pomohli nejaké dotácie či fondy. Každému pomôže finančná injekcia, ale to na čo ju použiť, musí prísť tvorca sám - nájsť svoj rozpoznateľný štýl a zákazníka ktorému sa výrobok páči, vidí v ňom hodnotu a kúpi ho.

Zo skúseností a z toho, čo počúvam naokolo, viem, že mnohí si myslia, že podnikanie začne asi tak, že sa človek jedného dňa ráno zobudí, zaklipká zalepenými očami a povie si – idem podnikať! To možno funguje vo filmoch alebo nejakých reklamách. Moje okolnosti k vzniku „Kury“ boli v podstate veľmi ňu ňu, ba až gýčové – čakala som prvého syna a od kamarátov a kolegov som podostávala či zdedila do výbavičky veľa čistobielych bodyčiek a dupačiek. Prišlo mi to také fádne a rozhodla som sa tieto pidivecičky trocha si spestriť. Vyrobila som si niekoľko veselých a netradičných grafík.

Meno Baba Slováková je kompletne pseudonymom. Baba mi v súvislosti s babím letom napadla celkom ľahko a má navyše mnohoraké významy... v reči nášho kmeňa to môže byť v spojení "dobrá baba" aj celkom mladá žena, spojenie "stará baba" je zrejmé, v niektorých nárečiach je "baba" označením pre babicu, pôrodnú asistentku, no a ako anachronizmus je "baba" aj čarodejnica, ježibaba.

Rodina ma podporuje od začiatku, aj keď to nebolo ľahké. Môj syn mal jeden rok, keď som začal. Času na rodinu som prvý rok mal oveľa menej, než predtým. Klamal by som, keby som povedal, že nepadla aj vyššie spomenutá veta, ale vydržali sme a sme radi, že Hambáč funguje.

K mojej každodennej práci patrí pomáhať ľuďom s formovaním sebaidentity, sebauvedomenia, zdravého sebahodnotenia a sebadôvery. Nezaobídu sa bez posilňovania svojich komunikačných a kooperatívnych zručností nevyhnutných pre dobré medziľudské́ vzťahy, a rovnako tak potrebujú zvládať psychohygienu pri riešení problémov a zvládaní stresu. Vychádzajúc z týchto skúseností som napísala svoje zamyslenia. Mojím zámerom bolo, aby čitateľ dostal odpovede alebo indície na cestu za vlastným poslaním.

Kniha zázrakov hovorí práve o tom, že ak túžime po zázraku, začneme ho aj vidieť a ak ho uvidíme, jeden zázrak priláka k nám ďalší a ďalší a ďalší. Odrazu zázraky budú bežať za nami, aby sa mohli udiať práve nám. Prečo? Lebo zázraky priťahuje naša pozornosť.

Ak sa pozriete na ktorékoľvek jeho umelecké dielo, bez toho, aby ste si to uvedomili, ústa sa vám automaticky roztiahnu do úsmevu. Svojrázneho výtvarníka sme oslovili pri príležitosti jeho autorskej výstavy, ktorú bude mať od 8.augusta do 1.septembra na Západnej terase Bratislavského hradu.

Ešte nedávno som behal po Európe, pomáhal firmám s ich digitálnym marketingom a prinášal som im nové nápady, ktoré sme potom spolu realizovali. Naša firma mala slušné renomé. Firmy, ktorým sme pomáhali, raketovo rástli. Zrazu prišiel bod zlomu a firma už nie je.

Chcela nájsť nový smer, zmysel, niečo čo ju bude tešiť a napĺňať. Možno to v nej niekde hlboko bolo, a v správnu chvíľu sa to objavilo. „Priznám sa, že ako gazdinka som doma nikdy nepiekla, alebo len veľmi sporadicky. Raz som sa pokúsila urobiť tortu synovi, a napodiv to vyšlo. Potom ďalšiu pre členov rodiny, známych a priateľov, ich priateľov a priateľov priateľov."

Opustila som teplý peliešok a vychodený chodníček som vymenila za neistotu. Mala som takmer 40 a život začal pre mňa postrádať zmysel. Dovtedy som žila presne podľa toho ako by sa malo. Bola som šikovná, dobre som sa učila, zhruba poslúchala, študovala som, vybudovala som firmu, bola som úspešná, bohatá, známa podnikateľka,  mala som manžela, dom a k dokonalému šťastiu mi chýbali už len deti.  Jednoducho som robila  všetko, o čom mi hovorili, že  keď  budem robiť a mať, tak budem ...

Mariana Ježíková sa tesne pred štyridsiatkou rozhodla urobiť odvážny krok. Zo stabilnej a dobre platenej pozície v audítorskej spoločnosti odišla a už niekoľko mesiacov buduje vlastnú značku ZIK. Biznis oblečenie, ktoré nie je nudné, ale zároveň je nápadité. Príbeh ako „vyšitý“, či v tomto prípade skôr šitý pre náš magazín.

„Zároveň som sa v štyridsiatich dvoch rokoch pustila do podnikania. Zo zamestnanca sa zrazu stal zamestnávateľ, pretože som hrdou majiteľkou malej trojtriednej súkromnej škôlky v desiatom viedenskom okrsku. A so svojimi plánmi do budúcna ešte zďaleka nekončím. Možno budem jedna z tých, čo sedávajú na prednáškach na univerzitách tretieho veku, ako sa poznám!"

Najstaršia kandidátka na starostku v komunálnych voľbách síce nevyhrala, ale počet hlasov ju katapultoval do obecnej rady. Nie, ani pri veku 95 rokov Španieli neuvažujú v kategórii veľa-málo. A keď, tak po svojom. Dedina Patones pri Madride v predvolebnej kampani zahviezdila. Sedem dám, z ktorých najmladšia má 63, kandidovalo s platformou Babičky za Patones. Najvyššie …