INŠPIRATÍVNE PRÍBEHY

Pani Melinda Adamová, skromná, ctižiadostivá a hlavne dobrosrdečná. Taká je Melinda, ktorá začínala v Košiciach ako radová kaderníčka. Neskôr si však v Bratislave otvorila svoj vlastný salón. Tejto výnimočnej žene však takýto úspech nestačil. Pre deti z chudobných rodín preto zriadila strednú odbornú školu.

Viete si predstaviť, že by vám niekto dokázal „vygumovať“ z hlavy myšlienky, pocity a emócie, ktoré sa opakujú a ničia vám život? Nedokážeme zmeniť myslenie iných ľudí, no to svoje dokážeme.  Viem, aké to je byť „uväznená“ vo svojich vlastných myšlienkach, emóciách a pocitoch, ktoré mi neprinášali radosť, spokojnosť, tvorivosť, a v konečnom dôsledku ani zdravie. No nie iba mne, ani môjmu okoliu.

Význam fyzioterapie u dlhodobo chorých vnímam tak, že z pohľadu človeka, ktorý leží na takomto oddelení, je to príležitosť stretnúť sa s ľudskou bytosťou. Rolu fyzioterapeuta môžem dať na chvíľu bokom, dôležité je, aby ten človek vnímal, že za ním prišiel človek, ľudská bytosť. Moje skúsenosti sú také, že najväčšia hodnota, ktorú pacientovi môžem ponúknuť, je, že prinesiem seba, že som tam s ním a dám mu najavo, že ho vnímam, vidím a počujem. Takto si predstavujem ľudský kontakt.

Všetky tieto moje poznatky, zážitky z ulice, budhistickí mnísi, domáce násilie, cesta na bicykloch po Európe, ochrnutie po bitke, obrovské zdravotné problémy, ktorých som sa zbavila, a množstvo kníh, ktoré som prečítala a stále čítam, som dala na papier. A vznikla z toho kniha so skvelými recenziami.

Našla som farebnú cestu, dávam svoje pocity do obrazov. Viem, ako vyzerá slnko, obloha, tak si ich sťahujem na plátno. Vtedy nevnímam nič iné. Áno, ako šialenec lejem farby a fascinuje ma vznikajúca nálada na obraze. Maľujem v tielku zafúľanom od všetkých oranžových, jantárových, tmavomodrých ako noc. S vyplazeným jazykom ako prváčik píšuci veľké písané Á. Aby bolo najkrajšie a aby moje obrazy potešili aj ostatných.

Myslím si, že každý človek sa niekedy dostane do ťažkej životnej situácie, ktorá v nás môže vyvolať strach alebo úzkosť. Ja ako veriaci človek si v takýchto situáciách spomeniem na slová, ktoré Ježiš povedal Jairovi po tom, čo mu oznámili, že jeho dcéra zomrela. A tie slová sú: „Neboj sa, len ver.“

Mladí ľudia by sa mali orientovať na toto povolanie, pretože nie je to povolanie, ale je to poslanie v živote. Ak chce človek pomáhať iným a zachraňovať to najcennejšie, čo máme, teda naše životy. Potom práca v zdravotníctve je to miesto, kde takýchto ľudí treba. Áno, práca je v určitom zmysle náročná, ale zato veľmi obohacujúca, pretože sami pomáhate človeku navrátiť sa späť k životu. Vy budete stáť medzi životom a smrťou.

V sezóne 2022 návštevníci môžu vidieť, kde a ako sa liahnu motýle z kukiel, ktoré objednávam každé dva týždne. Snažím sa, aby bolo stále dostatok druhov a počet motýľov v záhrade, čo naozaj nie je také ľahké.

Moja myseľ sa rozhýbala a telo tiež. A dostavili sa prvé úspechy. Za každý pokrok a dobre vykonanú prácu sa vám v našej spoločnosti poďakujú. Rozprávka, však? Dnes sa vo svojej práci cítim ako doma. Dokonca niekedy prepadám pocitu, že som na veľkom farebnom ihrisku s množstvom zaujímavých úloh a nadšených hráčov.

Radi by sme poradili všetkým, aby mysleli na med a medové výrobky po celý rok, a nielen v zimných mesiacoch. Každodenné sladenie kávy, čaju, zákuskov, na raňajky alebo do limonády, med na pečenie. Alebo ako fantastický darček pre blízkych i pre známych určite poteší. Ponúkame úžasné balíčky menšie i väčšie, pre firmy, pre obchodných partnerov i pre zamestnancov. Na Vianoce, mini medíky na svadbu, na rôzne podujatia. Všetky sú zdravé i užitočné. Nezabudnime, že kvety vädnú, z bonboniéry priberáme a ponožiek už asi máme doma dosť. 

Arteterapia je liečba výtvarnou činnosťou alebo umením. Pôsobí na psychiku pomocou maľby, kresby či iných výtvarných techník, ale i pôsobením výtvarného diela na človeka. Pomocou takýchto umeleckých prostriedkov sa dostáva človek priamo do kontaktu s pocitmi, emóciami, túžbami, strachom, myslením a názormi, ktoré sa niekedy ťažko slovne opisujú.

Celá kniha vznikla v česko-slovenském prostředí, ve kterém Milan Markovič odmalička vyrůstal, žil a tvořil. Sice vám tato dvojjazyčnost nenavrátí česko-slovenské soužití, ale aspoň vám z malé části obnoví vaše vzpomínky na tuto dobu. Máte jedinečnou možnost koupit si knihu, udělat radost sobě i svým blízkým a zároveň pomůžete ke zrodu této knihy. Není na co čekat! Poznejte Milana Markoviče ZBLÍZKA!

Na zmenu postoja nikdy nie je neskoro, či už tvojho, môjho, alebo našich pacientov. Človek sa vyvíja, mení a formuje po celý svoj život. Aj keď si to mnohí možno nemyslia, je to tak. Mňa táto práca rozhodne menila a zmenila, myslím, k dobrému. Rovnako som podobný proces videl aj u ľudí vo vedúcich pozíciách, ktorí náš hospic riadili takpovediac z kancelárie, ale aj na nich mala naša práca a osudy pacientov veľký vplyv. Tým, že sme boli malý kolektív, všetci sme v dennom kontakte riešili problémy spoločne.

Janko bol ťažko zdravotne postihnutý a meral iba 130 cm. „Chýbalo mi desať centimetrov, aby ma uznali za invalida. Podľa úradníkov som teraz úplne zdravý občan, ktorý si však musí zobrať stoličku, aby si zobral pohár z vitrínky,“ skonštatoval.

A tak už 500 dní v slobode, som na vlne a realizujem si svoje sny. A už sa neviem dočkať, čo ma čaká ďalej. Ako bude pokračovať môj životný príbeh. A čo ty? Aký je tvoj životný príbeh? Chceš aj ty žiť život svojich snov? Napíš ÁNO .

Táňa vychovala dve krásne dospelé dcéry, ktoré odišli za svojou prácou a štúdiom ďalej zo spoločného domova. Ocitli sa s manželom sami. Takéto obdobie života zažíva nejeden rodič a nie je vždy ľahké sa s novou situáciou vysporiadať.

Starnutie je prirodzené. Keď sa vyššieho veku dožijete, treba sa vysporiadať s tým, že k tomu patrí aj ochabovanie pleti. Dá sa s tým však pracovať. Jasné, že nebudete vyzerať ako keď ste mali dvadsať rokov. Ale to hádam nie je ani cieľ. Skúsili ste už tvárovú jogu? Naozaj to funguje...

Jozef Banáš: Snažím sa mať v hlave pozitívne myšlienky, nezaoberať sa vecami, ktoré i tak nemôžem ovplyvniť.

Žiadny úspech neprichádza sám od seba, či už je to v liečbe, v práci, alebo v partnerských vzťahoch. Nechať sa inšpirovať niekým, kto si prešiel podobnými problémami, s akými sa boríme my, môže byť skvelým začiatkom. Nielen na plán, ako sa nezblázniť počas obdobia, kedy sme často izolovaní a odstrihnutí od našich sociálnych väzieb, ale i na čas „po“

Úspech ani šťastie nemajú jednoznačne definovateľnú rovnicu a sú vnímané veľmi individuálne. Každý z nás má vlastné nastavenia a očakávania. Žijeme v dobe, kedy sa úspech meria počtom followerov a like-ov, ale zaujímavé veci sa dejú v reálnom živote aj bez týchto algoritmov.

Podnikanie v Egypte je v určitých aspektoch omnoho ľahšie, ako na Slovensku, pretože tu sa vás nikto nepýta, či máte nejaké školy, alebo certifikáty. Pokiaľ si chcete otvoriť nejakú službu ,napríklad kaderníctvo či kozmetický salón, tak si ho jednoducho otvoríte a robíte. Najlepšími kontrolórmi sú vaši zákazníci.

Väčšina ľudí v jeho veku zápasí s chorobami. Štefan má iné nastavenie a iné ciele. Aj keď mal po 50-ke podlomené zdravie, dnes, keď má 70 rokov, ho kondične dobehne málokto. Ako začať behať po 50-ke? A prečo väčšina bežcov behá s nesprávnou technikou? Aj na to som sa ho pýtala.

Základom je mať nejaký koníček, záľubu. A ja som toho vždy chcela veľa robiť, vyrábať, tvoriť. Viem, že veľa (hlavne) žien si povie, že na to nie je čas, musia variť, prať, upratovať, obskakovať rodinu. Ale toto je práve to, v čom sa robí najväčšia chyba.

Je práca so šperkami a tradíciami, podľa teba, tvoje poslanie? V istom zmysle iste áno. Deti sú veľmi všímavé, preberajú vzorce a vzory, ktoré vidia vo svojej rodine, okolí. Ja som bola veľmi vnímavé dieťa, veľa času som trávila so starými ľuďmi, ktorí sa narodili na prelome 19. a 20. storočia a veľmi to ovplyvnilo moju osobnosť.

Martin Navrátil precestoval väčšinu sveta. Na konte má už 183 krajín. 14 rokov pôsobil ako turistický sprievodca a potom založil Travelistan. Rozprávala som sa s ním o cestovaní. Veď, ako inak?

Viem, poviete si, jej je ľahko, neverte, nebolo mi, aj som si poplakala, no ráno som vstala, zdvihla hlavu, usmiala sa a išla som ďalej. Viete, čo je na tom najkrajšie? Že robíte to, čo milujete a čo je vaším koníčkom. Je pravda, že ako živnostníčka pracujem od rána do noci, ale som šťastná a spokojná. 

Jej zámer bol jasný už od šiestej tredy na základnej škole, kedy napísala sloh, v ktorom sa videla ako slávna umelkyňa pôsobiaca v Amerike. A viete čo? Podarilo sa jej to! Presadila sa vo svete umenia a jej diela sú súčasťou múzea MACRO v Ríme. Stoja vedľa diel Picassa a ďalších. 

Veľa ľudí žije svoj život tak, ako keby boli neustále u niekoho na návšteve. Život je ako umenie. Treba sa naučiť maľovať a hrať sa s farbami, ktoré nám ponúka. A nielen to. V určitých momentoch je potrebné nabrať odvahu a namiešať si z tej palety farieb tú SVOJU, VLASTNÚ. Presne takto vznikol môj projekt REZILIENCIA Čo je reziliencia a kompetencie reziliencie? A ako budete vedieť, že sa vám to podarí?

Pred rokmi prišla Jasna Bosnić na Slovensko prakticky s jedným kufríkom, pretože utiekli z vojnou ničeného Sarajeva. Ako si spomína na tieto chvíle, čo v nej vyvolávajú spomienky, čo ju na dnešnej dobe trochu straší a prečo je šťastnou a hrdou Slovenkou?

Ozajstná pýcha muža Niektoré stretnutia sú viac než osudové. Napríklad stretnutie s Jurajom Jánošíkom. Bolo to na základke v školskej jedálni. Nakráčal som k nemu a spýtal som sa ho, či je pravda, čo sa hovorí. „Máš motorku?“ „Hej. Pioniera.“ „Mohol by som ho vidieť?“ Juro súhlasil a tak sme po škole išli k nim domov. A tam v garáži stála modrá Jawa 20 Pionier. Pôvodne patrila Jurovmu …