INŠPIRATÍVNE PRÍBEHY

V živote prechádzame rôznymi etapami, ktoré majú rôzny nádych. Raz sa tešíme z toho, že nám všetko vychádza. Do čoho sa pustíme, to nám ide. Každý deň sa tešíme z aktivít, z toho, že máme zmysluplnú prácu, rodinu a priateľov, ktorí sú v našom živote.

Význam fyzioterapie u dlhodobo chorých vnímam tak, že z pohľadu človeka, ktorý leží na takomto oddelení, je to príležitosť stretnúť sa s ľudskou bytosťou. Rolu fyzioterapeuta môžem dať na chvíľu bokom, dôležité je, aby ten človek vnímal, že za ním prišiel človek, ľudská bytosť. Moje skúsenosti sú také, že najväčšia hodnota, ktorú pacientovi môžem ponúknuť, je, že prinesiem seba, že som tam s ním a dám mu najavo, že ho vnímam, vidím a počujem. Takto si predstavujem ľudský kontakt.

Mojou najväčšou a dlhoročnou záľubou je štúdium ľudského temperamentu a vzhľadom k tomu, že som vyštudovaný sociálny pedagóg, rozhodla som sa spojiť príjemné s užitočným a otvoriť si súkromnú poradňu. Neobyčajnú poradňu. Takú, kde sa vzťahové problémy, ale i osobnostný a kariérový rozvoj riešia na báze temperamentu.

Čchi-kung pôsobí aj preventívne (predchádzanie chorôb), resp. ako doplnok k tradičnej medicínskej liečbe, kde dokáže posilniť účinky liečby, urýchliť rekonvalescenciu a zabrániť opätovnému prepuknutiu choroby alebo aspoň zmierniť jej prejav.

"A ty čo by si robila, keby neboli žiadne obmedzenia? Ani finančné, ani žiadne iné?" Spýtala sa ma raz jedna známa. Moja odpoveď bola jasná. Moderovala by som. "Čo konkrétne", pokračovala otázkou. "No, ideálne, ak by si ma niekde všimli. Postavila by som sa na dosky, čo znamenajú svet. Alebo v telke. A nejaký podcast by som robila..." Sypala som z rukáva. "A prečo to nerobíš?" Prišla ďalšia otázka. "No... neviem." A začala som menovať všetky PROTI odpovede. Známa odišla. Ja som ešte v ten týždeň nahrala svoj prvý, síce neohrabaný, audiopodcast. Začala som hneď.. .a neprestala...

Chcem vám povedať, že aj keď je ťažké byť podnikateľom s ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom, môže to byť veľkou príležitosťou pre vás, ale aj vašu rodinu. Môžete sa stať motiváciou pre iných a ukázať, že s odhodlaním a tvrdou prácou je možné dosiahnuť svoje sny a ciele.

Som tu a začínam odznova. Vedela som, že najprv potrebujem zistiť, čo sa tu vlastne zmenilo za tých 20 rokov. Dala som si plán, že pôjdem pracovať pre troch najlepších na Slovensku a uvidí sa, aká je tu úroveň služieb. Uvedomovala som si, že potrebujem robiť niečo, čo tu nikto nerobí. Začalo ďalšie vzdelávanie, túžba byť iná, sledovanie trendov vo svete. A tak som si rozšírila moje vedomosti - k službám, ktoré som poskytovala pribudla aj bukálna masáž. Začala som v momente, keď ešte nikto netušil, čo je to bukálna masáž a ani to, že bude korona. Zvládli sme toto obdobie. A...

Ako sa hovorí, „čo má byť, sa deje s ľahkosťou“. V spoločnosti, kde som pracovala, sa udiali veľké organizačné zmeny. Zrazu som stála pred rozhodnutím prijať pozíciu, ktorá zastrešovala viaceré krajiny alebo túto zmenu neprijať. To znamenalo z firmy odísť. Nevedela som, čo budem robiť ďalej. Cítila som však veľkú túžbu ponúkať aj ďalším ženám poznanie, ktoré im pomôže nájsť svoju silu, hodnotu a sebaprijatie. 

Áno, niektoré ženy majú problém sa spojiť s touto na Slovensku tak tabuizovanou témou. Ale rozumieme tomu a chápeme to. A inak nie je to len ‘problém’ žien. Takisto to majú aj muži. Možno u niektorých tu je tá obava, že by išlo z ich strany o akési ‘priznanie’, lebo sa ich to môže na istých úrovniach (aj tých nevedomých) dotýkať

A tak už 500 dní v slobode, som na vlne a realizujem si svoje sny. A už sa neviem dočkať, čo ma čaká ďalej. Ako bude pokračovať môj životný príbeh. A čo ty? Aký je tvoj životný príbeh? Chceš aj ty žiť život svojich snov? Napíš ÁNO .

Mojím poslaním je inšpirovať vás, ktorí stojíte pred priepasťou, alebo ste sa v nej už ocitli, že je v našich silách uzdraviť sa bez liekov. Dať vám nástroje a ukázať vám skratku, ako z priepasti von. Cestu, po ktorej sa ale musíte vydať len vy sami a prevziať plnú zodpovednosť za svoje zdravie.

Ako chlapec netušil, že jedného dňa bude jeho domovom fara, vzdá sa vlastnej rodiny, pohodlia a odíde pôsobiť nevedno kam, kde ho pošlú nadriadení. V rozhovore, ktorý pripravila Lívia Dvorská, sa Andrej otvorene vyjadruje aj k celibátu. Celibát nie je prežitok, ale nutnosť - tvrdí Andrej.

"Ďakujem 85. ročnej pani Jolane Behúnovej a jej vnukovi za to, že mi rovnako, ako moja starká pomohli nájsť opäť silu pokračovať v našliapnutej ceste. Verím, že uchovať to krásne - skutočne slovenské, má zmysel. Kedy inokedy, ak nie dnes, keď nám vymiera posledná generácia nositeľov tradícií?" Píše Janka a pozýva na prehliadku svojej tvorby.

Raz v noci ma zobudila myšlienka, že by možno stálo zato dať všetkým tým príbehom formu knihy. Škoda, že mi to neprišlo na um cez deň, pretože po zvyšok noci som už nedokázala zaspať. Idea sa mi páčila. Postupne sa rodila aj moja predstava o forme knihy – budú to príbehy, ktoré som uverejňovala na portáli www.40plus.sk a k nim ešte doplním desať ďalších.

Vhodné je pýtať sa otázky typu „vieš sa v noci dobre vyspať?, nechodievaš príliš často na toaletu?, netrápi ťa niečo?, chutí ti jesť?, chodievaš na prechádzky?“. Na druhej strane, chcel by som apelovať aj na seniorov – nebojte sa o svojich starostiach a zdravotných problémoch rozprávať pred svojimi blízkymi, neobťažujete a nezaťažujete ich tým.

Praktizujem meditáciu každý deň. Rád by som sa však dostal opäť k pravidelnej rannej meditácii v trvaní aspoň dvadsať minút. V súčasnosti praktizujem skôr krátke vnorenia a meditácie „s otvorenými očami“, ale som si vedomý nevyhnutnosti meditovať aj každý deň. Mojím vzorom je Leri Švec a Nika Laňková. Ich spôsob života mi ukazuje, že meditácia je nevyhnutná na ceste  tzv. sebazušľachťovania.  

Pribehla žena, 69-ročná (nehanbí sa za svoj vek) na bicykli. Toľko energie, koľko táto káva dala mne, som dlho nezažila.

Medzi menej príjemné aspekty mojej práce sú telefonáty od žien z celého Slovenska, ktoré ma žiadajú o radu, ako sa dostať k svojmu bábätku, ktoré z rôznych príčin personál od nich oddelil. Radím im, čo môžu urobiť, ale často je mi až ťažko z pravidiel systému.

Ľudia, tak ako vám tu stále vravím - a za tým si aj „sedím“: Všetko je možné.

Som veľmi vďačný, že ma tieto bytosti udržali na zemi. Veď rozkvitnutá sakura si ma aj tak počká. Som absolútne zdravý a Zara Dew mi pomohla odhaliť veľmi divnú anomáliu, nad ktorou si najlepší doktori lámu hlavy. Vďaka ZARE DEW, ale aj ostatným, čo mi pomohli, môžem písať tento príbeh.

Veľakrát som stála na rázcestí a väčšinou som si vyberala tú ľahšiu cestu – ako každý z nás. Odkedy si ale vyberám vždy tú ťažšiu cestu, posúvam sa dopredu a nestojím na jednom mieste. Ako sa to dá? Ide to iba jediným spôsobom, začať si veriť a prestať sa báť vecí, ktoré sa nikdy nemusia stať. Prestať vnímať okolie a riadiť sa výhradne iba podľa seba, počúvať a učiť sa od ľudí, ktorí vo svojom živote už dosiahli, čo chceli, a majú výsledky.

Dostala som sa do ťažkej životnej situácie. Po niekoľkých rokoch spoločného života s partnerom sme sa rozišli. Obdobie rozchodu bolo veľmi náročné, nielen pre nás, dospelých, ale aj pre deti. Bolo sprevádzané sklamaním, emóciami a strachom z toho, čo príde... Hľadala som odpovede na mnohé otázky, na ktoré nebolo odpovedí.

Človek by sa mal hľadať oveľa skôr a zabezpečiť sa na vyšší vek nielen finančne, ale aj dobrými vzťahmi, aby sa mal s kým potom na dôchodku stretávať. Mnohí majú, samozrejme, rodiny, ale to nie je o tom. Treba sa niekedy od rodiny odpútať a prísť na iné myšlienky. Ja mám každý týždeň dve stretnutia.

Vo svojom živote som sa už stretla s negatívnou správou, ktorá príde nečakane ako blesk z čistého neba. Zo skúseností som však vedela, že plač a trápenie nič nezmenia. Snažila som sa v tomto ťažkom období byť pre manžela oporou. Veľa sme sa rozprávali a preberali svoj doterajší život, naše radosti aj trápenia.

Človek je živel. Tvaruje sa podľa vlastných predstáv. Až keď nemá silu, menia ho druhí.“ (Herakleitos) V osídlach Jimiho, obraz od autorky MIFF Nuž, schválne, zamysleli ste sa nad otázkou, čo s časom, keď už nebudete musieť každý deň kráčať do práce? Vyložíte si nohy na stôl a budete sa oddávať slastnému pocitu ničnerobenia? Naštartujete svoje dlho nepoužívané auto a rozbehnete sa do sveta? …

Ale asi to tak musí byť. Človek sa učí celý život. Všetkým čo ma požiadajú o pomoc pri výcviku, viem podať ucelené kompletné informácie, ktoré som praxou získala. Aby sa dozvedeli nielen ako, ale aj prečo. A to je dôležité. Hlavne nikdy psa netrestať. Psy si to nezaslúžia. Nie len preto, že ľuďom dôverujú a všetko nám odpúšťajú, ale hlavne preto, že urobia iba to, čo sme ich naučili.

Nedávno som dala na FB obrázky, ako funguje fotovoltika v zime. Traduje sa totiž, že v zime je to o ničom. Musím skonštatovať, že aj v zime sa to celkom oplatí. Otázok okolo fotovoltiky je veľa, preto som prizvala Petru Šmuhařovú, ktorá sa venuje fotovoltike ako konzultantka.

Môj prvý výrobok bol háčkovaný top. A párala som, jasné… V každom prípade, celkom sa vydaril. Na pohľad. Nositeľný však úplne nebol. Mám ho dodnes v skrini. Je mi ľúto ho vyhodiť.

Neplánovane, nenásilne, nevtieravo, nesebecky, neprogramovo. Jedného dňa, možno z nedostatku inej povolenej zábavy v dobe kovidovej, možno riadením vesmíru, rozhodla som sa namaľovať obraz. Vrátila som sa podvedome do detstva, kedy som veľmi rada kreslila, maľovala, písala ozdobným písmom do školských kroník.