ZAMYSLENIA

Maroš Vago: Problém západnej spoločnosti je, že vsádza na zlú kartu V rozhovore povedal Maroš Vago aj toto: Zaujímal som sa v istej chvíli o to, čo ľudská myseľ dokáže urobiť, čo ten mozog dokáže urobiť aj z takého trošku iného pohľadu, ako je vyučované v tých našich zemepisných šírkach. Išiel som za šamanmi preto,  lebo som vedel, že tá …

Určite sa vám to stalo x-krát. Na Silvestra s pohárom šampanského je každý hrdina. S pribúdajúcimi promile sa sľubujú hory doly, napríklad, že začnem chodiť do posilky, určite schudnem 5 kg, určite prestanem fajčiť, určite sa naučím to alebo hento, atď….len realita je iná a ako hovoria naši bratia – skutek brzy utek. Niekedy už na Troch kráľov je všetko po starom.

Emócie spôsobujú, že sme zraniteľní voči vonkajšiemu stresu. Práve potlačené emócie nás robia zraniteľnými voči vonkajšiemu stresu. Viete, čo robí negatívny pocit vo vás? Pravý „zdroj“ stresu leží vnútri človeka. Nie je vonkajší, ako si ľudia radi myslia. Napríklad náchylnosť reagovať strachom závisí od toho, koľko strachu je už v našom vnútri uloženého a môže sa pri určitom impulze spustiť. Čím viac strachu v sebe máme, tým viac je naše vnímanie sveta posunuté smerom k ustrašenosti a očakávaniu ohrozenia.

Stužková? Napadla mi myšlienka, že práve kvôli takejto chvíli ste na tomto svete! Zobudil som sa do piatkového rána s krásnym úsmevom a pocitom, že toto bude nádherný deň. Bodaj by aj nie, veď moja dcéra má dneska stužkovú!

Začala sa krásna jeseň. Mám pocit, že sme akosi rýchlo z leta skočili do chladného počasia. Vytiahli sme jesenné a poniektorí aj zimné vetrovky. Odtieň farebných listov aj lesk gaštanov ma vždy v tomto období oblažoval, ale v tomto príspevku sa zameriam na trochu inú tému. 

Robte veci tak, aby ste sa raz nehanbili za seba verejne postaviť. To, čo musíte urobiť, je uvedomiť si to a prevziať za svoje konanie zodpovednosť. Niekomu sa nepáčil čo ste urobili? OK, tak sa neurážajte, ale zamyslite sa nad tým:

Existujú už psychosomatické ambulancie, kde sa berie do úvahy príčina choroby. Ktorou je často samotný životný štýl človeka, zvládanie stresu, životospráva a naše psyché. Zdieľame množstvo krásnych myšlienok cez sociálne siete a čítame ich cez obrazovky. Ale, dokážeme tieto krásne vzletné myšlienky zachytiť aj do reálneho života?

Ľudia prestávajú rozumieť tomu, kým v skutočnosti sú. Stratili spojenie s históriou, s určitými tradíciami a nadväznosťou,“ opísal Daniel Paulus jeden z prejavov krízy našej civilizácie. Podľa neho žijeme v ére, keď sa z nadbytku možností a materiálneho dostatku paradoxne rodí chaos a prázdnota. Napriek tomu, že naše životy sú pohodlnejšie než kedykoľvek predtým, psychické problémy zasahujú už väčšinu populácie, vrátane detí.

Som kresťanom preto, lebo iba kresťanstvo mi ako jediné náboženstvo umožňuje cestu "pýtaj sa pochop". Prostredníctvom gréckej myšlienky mi dáva možnosť uchopiť Boha a jeho podstatu racionálnym spôsobom cez dielo a zákony, ktoré Stvoriteľ – Zákonodarca vytvoril. Cez osobnosti Platóna a Aristotela poskytol platonizmus argumenty pre Božiu existenciu Tomášovi Akvinskému a ďalším kresťanským mysliteľom. Keďže som Európan, je prirodzené, že som kresťan.

Myslíte si, že starší ľudia už nemôžu byť užitoční? Stačí, aby sedeli na verande a dozerali, či správne užijú lieky? Nuž, odpovedzte si sami... Ponúkam vám svoje podobenstvo o užitočnosti, presnejšie o poslaní každého z nás. Nech sa páči...

Máme popletené niektoré pohľady v živote. Zamieňame si napríklad šikovnosť a rýchlosť. Najlepšie sa to ukazuje pri deťoch a na príklade v škole.

Začnime všetci tvoriť a nie kopírovať. Začnime robiť a nie pýtať prachy z rozpočtu. Neplatí to len pre umelcov. Berte si príklad z takých ľudí, ako je napríklad Lucia a jej kabaret.

Ak sme dospeli k záveru, že sme dobrí a máme „všetko“ zvládnuté, s prekvapením zistíme, že to, čo môžeme ešte zvládnuť, je nekonečné. Je krásny letný podvečer. Na pleciach zaveseným cestovným  batohom kráčam ulicou k rodičovskému domu. Je postavený ako dvojdom, v ktorom žili dve rodiny a delil ich len betónový múr. Susedia z dvojdomu zostarli a svoje posledné chvíle života prežívajú v domove seniorov. Môj …

Život pred vás každý deň kladie množstvo úloh a výziev. Od rána do večera treba niečo riešiť, zariaďovať, vybavovať, rozhodovať sa, niekam ísť a niečo robiť. Niekedy je toho toľko, že všetko nestíhate. Logicky sa viete na svoje úlohy pozrieť a vybrať si tie naozaj dôležité. Tie, čo by mali byť prioritami. S nimi by ste mali začať. No vám sa tak strašne nechce!

Niekto žije v honosnom „vyleštenom baráku“ a iný v garsónke či záhradnej chatke. Nuž, každý inak... Ale. Čo tvorí náš domov okrem nosných múrov, okien a elektrických  rozvodov? Možno sme to práve my samotní, ktorí dotvárame domov aj svojou  duševnou atmosférou a srdcom. 

Potrebujete skúšku z trpezlivosti? Verte mi, že príde. Rovnako ako vám príde cez druhých ľudí ukážka všetkého, čo si v sebe aktuálne nosíte. Ak neustále druhých kritizujete, budú kritizovať aj vás. Ak nedokážete tolerovať názory druhých, nebudú tolerovať ani tie vaše. Ak nie ste  ochotný pomáhať, ani vám sa pomoci nedostane, keď ju budete potrebovať.

Blbé je, že niekedy „nezaradená“ zápalka zabráni katastrofe a zvyšné zápalky o tom ani nevedia... aj zápalky so štokholmským syndrómom sa na ňu budú hnevať...

Každá budova sa musí stavať na kvalitných základoch. Ak sa postupne nadstavované poschodia začnú vymykať statike základov, budova sa zrúti. Rovnako neúspešne skončí aj pokus vytvoriť nový svet, ktorý sa prieči ľudskej prirodzenosti, pravde, spravodlivosti, láske, dobru a kráse.

Keď budete sedieť a čakať, pravdepodobne sa nič nezmení. Pracujte na sebe. Cvik robí majstra… Koľko múk zažije človek, kým sa stane riadnym človekom, občanom, majstrom vo svojom remesle – to nikoho nezaujíma. A pritom ľudia najviac trpia, ani si to neuvedomujúc, tým, že ich neuspokojuje vlastná práca. Keby hľadali potešenie a hrdosť v práci, prešli by ich aj tie …

Myslím si, že náš život by nebol tak vzácne a plnohodnotne prežívaný bez pozorovania a zažívania bolestných, priam pre dušu i telo zaťažujúcich chvíľ. Aj keď sa takto prezentovaná realita prijíma ťažko, je to v mnohých prípadoch tak.

Prázdnej nahoty je na svete plno, ale naplnenosti zo vzájomnej intimity zúfalo málo. Nebojte sa svojej či cudzej vnútornej nahoty, úzkosť z nej trvá aj tak len chvíľu. V bolesti, slabosti, bezradnosti a bezmocnosti sme si i tak všetci veľmi podobní. Jeden by povedal, že skoro rovní. Skutočná ľudská intimita neexistuje bez porozumenia a bez porozumenia nie je ani tá vytúžená ľahkosť vzájomného bytia.

Dá sa vyčísliť hodnota ľudského života? Takí únoscovia to vedia. Tí si na hodnote človeka zakladajú svoj biznis. Naša hodnota závisí od toho, koľko sú naši blízki ochotní za nás zaplatiť. Alebo taká poisťovňa

Správaj sa pekne a dieťa sa pridá. To hovoril Ivan Štúr a často ľudia Štúrov výrok rotujú na sociálnych sieťach. Hovorí sa, že vychováva sa príkladom. Ako to ale je, ak človek, ktorý dobre vychováva a má úctu k druhým ľuďom i k životu vychová dieťa, ktoré robí "neplechu"?

Pred 2 rokmi som robila rozhovor so zakladateľom Univerzity vedomého života, ktorý v rozhovore, okrem iného povedal, že žijeme v nevoľníctve, nie v demokracii. Svoje slová aj vysvetlil. Zároveň dodal, že v každej dobe sa dá dobre žiť. Základom je, vytvoriť si vlastný svet a komunity. Vzájomne sa podporovať. Súhlasíte?

Predmety ako dejepis, matematika či chémia by ste na ňom ale hľadali márne. Budú tam iné... Odhodlanie a vytrvalosť, pravdovravnosť a čestnosť, ochota pomáhať druhým, schopnosť postaviť sa za pravdu a ísť za svojimi snami...

Vraj si vlastné myšlienky tvoríme v hlave z našich predstáv, ale aj uložených spomienok či iných myšlienok. Pomocou písmen a vyslovených slov ich vnášame do vonkajšieho sveta. Do sveta ľudí, vzťahov, predmetov, živlov... a mnohé zostanú zapísané v knižniciach či pamäťových diskoch.

Tie „dve vety“, ktoré povedia všetko, ten pohľad, dotyk či veľavravné objatie... Je to zadosťučinenie? Je to rozhrešenie? Alebo sme naozaj takí sebeckí, že to poďakovanie a uznanie niekedy potrebujeme?

Nie všetky rána, bývajú svieže a radostné, ako si možno niektorí  predstavujeme. Vstaneme namrzení, otrávení a možno aj zlostní. Ako sa vraví, že vstali sme „hore zadkom.“ Nuž, v podobnom znení sa nesie aj môj začínajúci deň.

Silný moment, z ktorého i dnes ide veľká sila a múdrosť. Patrí ešte do nášho života v modernej dobre? Určite áno. Je dôležité, aby sme aj v tejto tradícii vytrvali, vzali si z nej to dobré, nezabudli, že aj pokora a sebareflexia patrí do výbavy nášho života...

Ľudia boli, sú aj budú často nešťastní, bezradní, opustení, nemilovaní, smutní aj zúfalí a vtedy prídu na pomoc okamžité marketingové triky ako ich od tých pocitov "zachrániť". A nielen od týchto pocitov, ale aj od možnosti sebapoznania. Sebapoznanie je totiž najväčšia sila človeka, pri ktorej už nezaberá žiadna manipulácia.