ZAMYSLENIA

Odkedy píšem pre magazín 40+, vždy, keď posielam nový článok mojej mame, pýta sa ma: „Už si konečne napísala o tých kačkách?“ „Nie, o kačkách budem písať inokedy. Na deň matiek napríklad.“ A keďže dnes konečne JE Deň matiek, tak nielen pre moju mamu, ale pre vás všetkých, tu je najobľúbenejší príbeh mojej …

Vo vedľajšom meste majú automat na duše. Bicyklové. Môžete si tak za pár eur kedykoľvek cez deň alebo v noci kúpiť dušu potrebnej hrúbky a veľkosti. Dokonca si môžete kúpiť nejaké duše aj do zásoby, aby vás prípadný defekt na ceste nevyradil z príjemného výletu. Rezervnú dušu si hodíte do ruksaku (spolu s horalkami a škatuľkou poslednej záchrany, ak neviete, čo to je, spýtajte sa Martina Milera) a v prípade potreby si ju vymeníte a idete ďalej.

Moje poznanie si nemusí nájsť priaznivcov a už vôbec nechcem mentorovať, ako zvládnuť peripetie života. Ale chcem sa podeliť. Rozprávková ilúzia o šťastnom manželstve, láske až do konca našich dní sa mi jednoducho nevydarila. Dôvodov bolo veľa, ale tento sen a životné nastavenie sa razom pominuli. Uff, ťažké obdobie. Obviňovanie, sebaspytovanie, negativita, depresie. Nekonečné hľadanie príčin. Siahodlhé rozhovory s podobne ukrivdenými. Rýpanie sa v minulosti. Roky trvajúca beznádej. Hľadanie odpovedi v literatúre, psychologické sedenia....

Moja babička mi spomínala, že sa vždy tešila, že keď bude na dôchodku, bude konečne vyšívať. Veľa vyšívať. Bez obmedzenia a bez náhlenia. Celé dni. No a potom prišla do dôchodku a mala také zničené oči a reumou skrútené ruky, že necítila ihlu v ruke. A tak bolo po vyšívaní. Nevyšila už ani steh. Namiesto vyšívania …

Facebook ma prezradil. Nedávno som oslávila svoje okrúhle narodeniny a on do sveta vytrúbil to číslo, ktoré som nevedela prežuť už dva roky pred tým. Ani teraz ho ešte neviem vysloviť v súvislosti s mojím vekom. Keď sa ma na to niekto, disponujúci nehoráznou drzosťou, opýta, koketne sa usmejem a poviem, že na to, …

Notoricky známy citát, ktorý s obľubou zvykneme používať v zlomových životných okamihoch. Väčšinou takých, ktoré sa nás bytostne netýkajú. Sotva si naň spomenieme, ak sa problematická situácia dotýka priamo nás. A už vôbec nie, ak svoju situáciu považujeme za tragickú. Vtedy sa skôr riadime pokračovaním tohto citátu: ”Často však pozeráme tak dlho na zavreté dvere, že nevidíme tie, ktoré sa otvorili pre nás.“

Bola som v Teleráne a tam všetko prebieha v príjemnej atmosfére, ale veľmi rýchlo. Adriana Poláková sa ma opýtala, ako môžeme predísť tomu, aby nás život zastavil drastickým spôsobom. Aby sme si uvedomili, čo má v našom živote zmysel skôr, ako sme prinútení, napríklad vážnou chorobou. Úžasná otázka, ktorá vo mne ostala celý deň …

Som manželka, matka, pracujúca žena. Doma upratovačka, kuchárka, opatrovateľka. Všetky to poznáte. Nemôžem sa sťažovať, mám múdreho manžela, ktorý má svoju celkom úspešnú spoločnosť, šikovných a krásnych synov, na ktorých som hrdá. Mám prácu vo veľkej korporácii, ktorá ma v podstate baví. Dostávam za ňu plat, a tak sa nemôžem sťažovať ani na finančný nedostatok. …

Kto by pred rokom povedal, že sa toľko toho zmení a toľko vecí zostane po starom? A predsa sa niečo zmenilo. Neviem, či sa to deje iba v mojej bubline, ale ľudia sú aktívnejší. Slušnosť už nie je iba slovo. Odznakov na kabátoch ubudlo, ale možno to majú viacerí tak, ako ja: keď odídem narýchlo z domu v inej bunde, Jána a Martinu nemám na odznaku, ale nosím si ich celý deň o to intenzívnejšie v srdci. A nielen na prechode.

Ak sme 40plus, dostávame sa do obdobia, kedy je život fajn, deti väčšinou už sú dosť veľké, kariéra i život majú svoje ustálené plynutie…ale to nie je všetko. Práve v tomto veku sa môžu objaviť aj prekvapenia o aké nestojíme, a do nášho života sa vplazia aj smutné veci. Áno, …

Pred osemnástimi rokmi mladej žene v pôrodnici totiž najprv oznámili, že potratila. Po chvíľke, že jej dieťa žije a potrebuje meno. Denis bol podľa lekárov od začiatku beznádejný prípad. Nie je. Vybojúva si každý deň na tomto svete, lebo vozík je len jedna z mnohých ťažkostí, ktoré jeho cestu životom lemujú. Tú však lemujú aj skvelí ľudia, ktorých si Denis získal. Patrím medzi nich aj ja a kolega z hokeja Braňo. Spoločne s maskotom nitrianskych hráčov Corgim sme prišli Denisovi ku kroku do dospelosti zablahoželať do Spojenej internátnej školy, ktorú navštevuje.

Častokrát máme predstavu, čo by sme chceli v živote dosiahnuť, čo budeme robiť a ako budeme žiť. A keď to nie je podľa našich predstáv, alebo sa nám naše sny ešte nesplnili, sme sklamaní a rozladení. A pritom stačí používať/užívať to, čo práve máme. Ak nie sme zadaní, užívajme si slobodu. Ak s niekým sme, užívajme si jeho prítomnosť. Ak prší, užívajme si kvapky na svojej tvári. Ak svieti slnko, načerpajme z neho teplo a energiu. Ak nám ujde vlak, alebo sa vlak, v ktorom sedíme, pokazí, užívajme si ten čas, ktorý sme získali pre seba.

Žijeme v dobe demagógie, poloprávd, hoaxov, manipulácie s ľudským vedomím. Na čo sa sústrediť, aby sa z toho človek nezbláznil a zostal PEVNÝ? Neviem …. ale niečo tuším. Pomáha príroda, pohyb, zmysel života, niečo, čo človeku robí radosť. Keď som si pred pár rokmi naplno v hlave rozložil a uložil túto pravdu …

Nedávno som videla film Orol Eddie o výnimočnom Britovi Michaelovi Edwardsovi, ktorého túžba reprezentovať rodnú krajinu na Zimných olympijských hrách bola silnejšia, ako okolnosti. Stal sa skokanom na lyžiach a napriek tomu, že mu pod piatimi kruhmi 1988 v Calgary patrilo posledné miesto, získal si srdcia fanúšikov. A aj mňa. Možno aj pre mnoho podobností, ktoré som v jeho príbehu …

My ženy v elegantnom veku už dávno vieme, že nepotrebujeme mať doma princa na bielom koni. Úprimne, na čo by nám bol princ Krasoň, ktorý nevie ani klinec zatĺcť, a čo by sme robili s bielym koňom? Naše ružové okuliare už zapadli prachom na poličke a my sme relatívne spokojné s mužskou verziou ideálneho chlapa, …

V Česku spúšťajú projekt Odznak zdatnosti. Prečítala som si na Facebookovom okne známej slovenskej biatlonistky, bývalej reprezentantky a odborníčky Martiny Halinárovej, ktorá v súčasnosti pôsobí ako trénerka mládeže. Pamätáte si? Robili sme ho všetci na telocviku a spočíval v tom, že každý zvládol – v rámci svojich možností –  beh, skok, hod, šplh. Skrátka základné športové …

Predvolebné preferencie, akokoľvek štatisticky relevantné, sa určite nenaplnia, ak ostanete doma a nepôjdete voliť. Ak zaspíte na vavrínoch alebo uveríte, že váš hlas nemôže nič zmeniť. S blížiacimi prezidentskými voľbami sme sa spoločne s osobnosťami z rôznych oblastí nášho života zamysleli nad otázkou prečo voliť. Prinášame vám osem názorov, ktoré vás, veríme, motivujú k tomu, aby ste 16. marca neostali doma.

Započúvajte sa do príbehov okolo seba a posúvajte ich ďalej. Rozprávajte ich a píšte. Aby sa na ne nezabudlo, ale stali sa súčasťou pamäti národa. Len tak sa môžeme poučiť z minulosti, načerpať v nej silu, vieru, nádej, túžbu a lásku. Len tak môžeme prekročiť svoj tieň. A začať žiť a budovať lepšiu krajinu. Našu krajinu.

Prednedávnom som na internete objavila termín „ žena v elegantnom veku“. Okamžite som sa doň zamilovala. Konečne viem, kde som, kde sa nachádzam, kto som. Som žena v elegantnom veku! Preložené do čísiel 40+. Pozor, to číslo je veľmi orientačné, pretože poznám veľa žien, ktoré už oveľa skôr postihol tento …

Včera som mala veľmi podnetný deň. Stretla som sa naživo so Soňou. Soňa je mimoriadne šikovná mladá dáma. Je to scenáristka, spisovateľka, mentorka, editorka. Išli sme na krst knihy Kataríny Mayer a dohodli sme sa, že sa predtým stretneme a  mimo virtuálny svet porozprávame. Miesto stretnutia bolo na Poštovej. Takmer som …

Písal sa rok 1994 a môj anjel strážny sa rozhodol, že mi na Slovensku bude dobre. Po všetkom utrpení, strachu, bolesti a beznádeji ktoré som zažila behom občianskej vojny v bývalej Juhoslávii, mi našiel miesto, kde sa zastavím, odpočiniem, pomaly uzdravím a začnem nový život. Vybral mi Slovensko. Neviem, prečo …

Moja myseľ je úžasná cestovateľka. Fakt! Mohla by napísať cestopis. Napríklad z výstupu na horu seba-spochybňovania, zájazdu strachu alebo víkendového pobytu hnevu. Momentálne si vychutnávam vyhliadkovú plavbu riekou viny. V prvom prístave ešte ide o takú skôr seba-reflexiu, keď sa sama seba pýtam, čo som mohla urobiť inak. Mám vysoko rozvinutý …

Pred časom vyšiel v jednom denníku článok s obrovským titulkom: “Gregor Mareš moderátor RTVS Hajloval v priamom prenose!” Pre tých, ktorí tieto blbosti nesledujú, len v krátkosti: položil som otázku, ktorá sa týkala fašistického pozdravu “Sieg heil”. Keď som sa o tej informácií dozvedel, nevedel som, či sa smiať, plakať, alebo zúriť. Najviac som asi zúril a popritom všetkým naokolo vravel: ”Som v pohodeee.” :-)))

Píšem si s Luciou Lužinskou. Pripravujem totiž rozhovor so slovenským spisovateľom a novinárom, ktorý zverejníme o pár dní. Okrem iného je v ňom spomenutá aj problematika o stave kultúry na Slovensku. Podelila som sa s Luciou o jednu z myšlienok, ktoré tam odznejú. Som akčný typ ženy…a tak spravodlivo rozhorčená píšem a navrhujem riešenie. “Urobme s tým niečo. …

Zvláštny zážitok som dnes mala: stretla som sa s kultúrou, modernou, premyslenou, premakanou do posledného detailu. Najmodernejšia forma kancelárií - samozrejme open space. Nikto nemal svoje miesto, každé ráno si ľudia sadajú za iný stôl, na inom poschodí. Žiadne osobné veci na pracovisku. A keď píšem žiadne, myslím tým ŽIADNE.

Nie všetci môžeme byť olympijskí víťazi, najlepší kuchári, rodičia, klaviristi, ani komentátori, ktorí budú vyhovovať všetkým. Môžeme však urobiť maximum a posunúť sa v živote ďalej. Často je cieľom samotná cesta k nemu a to, čo sa na nej máme naučiť a pochopiť. Neriadiť sa názormi  anonymných lúzrov a nepočúvať nikoho, kto nám tvrdí, že niečo nedokážeme, alebo sa to nedá. Pretože o tom, čo je v našom živote možné, rozhodujeme len my sami.

Psychológ Martin Miler píše krátke zamyslenia a poviedky, v ktorých si spomína na detstvo. Naša generácia si určite v jeho ľahkom až Svěrákovskom jazyku, pripomenie vlastnú mladosť. Ako „motivovať“ mladého čitateľa Začiatky zvyknú bývať ťažké. Najmä v škole. S čítaním, písaním, počítaním. Ja som to až tak tragicky neprežíval. Písanie …

Niektoré vzťahy sú ako deravé lode – celú plavbu ich iba plátate. Už ani neviete ako vyzerá oceán, denné svetlo a vôbec netušíte, kam taká loď pláva a kde práve je. Lebo po celý čas v podpalubí opravujete diery. A aj tak do lode stále tečie. Ak ste zabudli, kde …