ZAMYSLENIA

Nachádzam sa presne tam, kde patrím, ale omnoho slobodnejšia, otvorenejšia novým možnostiam, ľuďom a zodpovednejšia. Vážim si dobré obdobia, hľadám kvalitu a nejdem za kvantitou a čo je najdôležitejšie, nemám problém vysloviť svoj názor. Hovoriť čo si myslím, hovoriť ako cítim a celý svet nielen okolo mňa, ale aj ten môj duševný, je akosi okrúhlejší.

Viete prečo slon zhorí pri požiari v cirkuse, aj keď nie je priviazaný? Kedysi, pred rokmi, som bola na jednom školení. Obsahovo sa týkalo zmeny našich zaužívaných zvykov. Tej železnej košele, ktorá nám mnohokrát nedovolí pohnúť sa vpred, alebo jednoducho zmeniť celkové smerovanie. Niektoré veci v živote máme totiž tak hlboko zakorenené, že nás držia pripútaných. Ani nám nenapadne, že existuje iná cesta. Že vykročiť sa dá!

Kedy ste šli naposledy vlakom? Všimli ste si, že krajina z okna vlaku vyzerá celkom inak, ako krajina z auta? Lány polí a lesy sú rovnaké, ale domy, domy vám ukazujú celkom inú tvár. Kým k cestám sú domy otočené prednou, reprezentatívnou časťou, peknými fasádami, upravenými predzáhradkami, príjazdovými cestičkami, od trate vidíte domy a dvory odzadu.

Keďže sa na Slovensku venujem aj podpore zamestnávania ľudí po päťdesiatke, zaujímalo ma, aké to tam v tejto oblasti majú. Pozorovala som jednu zaujímavú vec.Ľudia nad 50 tu i tam majú jedno spoločné. Nezostávajú pasívni, nečakajú, že si niekto všimne ich znalosti, zručnosti či charizmy. Naopak, sú veľmi aktívni smerom k životu, svetu a hlavne k sebe. Netrápia sa toľko starosťami o kariéru a vysoký plat ako skôr o to, aby zažili ešte niečo podstatné, zmysluplné.

Celkom ma bavia aj situácie, keď sa so mnou niektorí ľudia bavia ako s debilom - začnú hovoriť pomalšie a zjednodušujú. Moja vlastná dynamika sa stretáva s nevysloveným podozrením, že asi na niečom fičím. Reč tela viem totiž čítať dosť dobre a intuícia je najviac vyvinutá funkcia mojej psychiky.

Kedysi som o nich počúvala iba z rozprávania mojej mamy. Dnes ich prítomnosť skutočne vnímam aj vo svojom živote. Cítia sa na “sať”, a majú už “siat”. Kde iní len rýľujú, oni sa už chystajú  siať. Čo zasadia, rastie im rýchlosťou vetra. Občas sú preto nútení  ponáhľať sa. Majú v …

Optikou príhody s bicyklom som sa pozrela aj na niekoľko iných mojich fatálnych tém – možno je to môj Osud a možno moja blbosť. Faktom je, že sa mi v živote stalo viackrát práve to, že som od seba očakávala niečo, čo v danej situácii nebolo reálne. Dávam si už na to pozor.  Odpustila som si mnoho vecí. Vtedy, keď som pochopila, že viacej v mojich silách skutočne nebolo a ani nemohlo byť.

„Musím to zmeniť Martina a ukončiť. Cítim sa vyhorený.“ Asi pred 7 rokmi som započula prvýkrát túto vetu. Povedal ju kolega vo vydavateľstve a odišiel. Veľmi som tomu nerozumela, ale zhruba som pochopila, že je unavený. Ako plynú roky, tak stretávam čoraz viac ľudí, ktorí boli, sú alebo cítia, že v krátkej dobe vyhoria. Dokonca som započula, že sa v našej legislatíve chystá zmena a vyhoretie bude diagnóza, s ktorou sa bude dať  ísť na PNku. Krása nevídaná kam sme to dopracovali.

Svoje vnútorné dieťa by sme mali brať do úvahy. Môže nám byť veľmi užitočné. Nedovolí nám brať sa príliš vážne. Umožní nám prežívať čistú radosť. Udržiava v nás pocit zvedavosti a chuť objavovať.

Kamarátka ma viezla k sebe prvýkrát na návštevu. Bola trochu nesvoja. „Prosím ťa, hlavne si nevšímaj tú dieru, čo máme v kúpeľni,“ povedala. „Vy máte dieru v kúpeľni?“ „Máme. Hneď vedľa zrkadla. Všetky návštevy sa pýtajú, čo to tam je,“ vysvetlila mi. „A čo to tam je?“ „Proste diera! Niečo tam bolo, potom …

Odkedy píšem pre magazín 40+, vždy, keď posielam nový článok mojej mame, pýta sa ma: „Už si konečne napísala o tých kačkách?“ „Nie, o kačkách budem písať inokedy. Na deň matiek napríklad.“ A keďže dnes konečne JE Deň matiek, tak nielen pre moju mamu, ale pre vás všetkých, tu je najobľúbenejší príbeh mojej …

Vo vedľajšom meste majú automat na duše. Bicyklové. Môžete si tak za pár eur kedykoľvek cez deň alebo v noci kúpiť dušu potrebnej hrúbky a veľkosti. Dokonca si môžete kúpiť nejaké duše aj do zásoby, aby vás prípadný defekt na ceste nevyradil z príjemného výletu. Rezervnú dušu si hodíte do ruksaku (spolu s horalkami a škatuľkou poslednej záchrany, ak neviete, čo to je, spýtajte sa Martina Milera) a v prípade potreby si ju vymeníte a idete ďalej.

Moje poznanie si nemusí nájsť priaznivcov a už vôbec nechcem mentorovať, ako zvládnuť peripetie života. Ale chcem sa podeliť. Rozprávková ilúzia o šťastnom manželstve, láske až do konca našich dní sa mi jednoducho nevydarila. Dôvodov bolo veľa, ale tento sen a životné nastavenie sa razom pominuli. Uff, ťažké obdobie. Obviňovanie, sebaspytovanie, negativita, depresie. Nekonečné hľadanie príčin. Siahodlhé rozhovory s podobne ukrivdenými. Rýpanie sa v minulosti. Roky trvajúca beznádej. Hľadanie odpovedi v literatúre, psychologické sedenia....

Moja babička mi spomínala, že sa vždy tešila, že keď bude na dôchodku, bude konečne vyšívať. Veľa vyšívať. Bez obmedzenia a bez náhlenia. Celé dni. No a potom prišla do dôchodku a mala také zničené oči a reumou skrútené ruky, že necítila ihlu v ruke. A tak bolo po vyšívaní. Nevyšila už ani steh. Namiesto vyšívania …

Facebook ma prezradil. Nedávno som oslávila svoje okrúhle narodeniny a on do sveta vytrúbil to číslo, ktoré som nevedela prežuť už dva roky pred tým. Ani teraz ho ešte neviem vysloviť v súvislosti s mojím vekom. Keď sa ma na to niekto, disponujúci nehoráznou drzosťou, opýta, koketne sa usmejem a poviem, že na to, …

Notoricky známy citát, ktorý s obľubou zvykneme používať v zlomových životných okamihoch. Väčšinou takých, ktoré sa nás bytostne netýkajú. Sotva si naň spomenieme, ak sa problematická situácia dotýka priamo nás. A už vôbec nie, ak svoju situáciu považujeme za tragickú. Vtedy sa skôr riadime pokračovaním tohto citátu: ”Často však pozeráme tak dlho na zavreté dvere, že nevidíme tie, ktoré sa otvorili pre nás.“

Bola som v Teleráne a tam všetko prebieha v príjemnej atmosfére, ale veľmi rýchlo. Adriana Poláková sa ma opýtala, ako môžeme predísť tomu, aby nás život zastavil drastickým spôsobom. Aby sme si uvedomili, čo má v našom živote zmysel skôr, ako sme prinútení, napríklad vážnou chorobou. Úžasná otázka, ktorá vo mne ostala celý deň …

Som manželka, matka, pracujúca žena. Doma upratovačka, kuchárka, opatrovateľka. Všetky to poznáte. Nemôžem sa sťažovať, mám múdreho manžela, ktorý má svoju celkom úspešnú spoločnosť, šikovných a krásnych synov, na ktorých som hrdá. Mám prácu vo veľkej korporácii, ktorá ma v podstate baví. Dostávam za ňu plat, a tak sa nemôžem sťažovať ani na finančný nedostatok. …

Kto by pred rokom povedal, že sa toľko toho zmení a toľko vecí zostane po starom? A predsa sa niečo zmenilo. Neviem, či sa to deje iba v mojej bubline, ale ľudia sú aktívnejší. Slušnosť už nie je iba slovo. Odznakov na kabátoch ubudlo, ale možno to majú viacerí tak, ako ja: keď odídem narýchlo z domu v inej bunde, Jána a Martinu nemám na odznaku, ale nosím si ich celý deň o to intenzívnejšie v srdci. A nielen na prechode.

Ak sme 40plus, dostávame sa do obdobia, kedy je život fajn, deti väčšinou už sú dosť veľké, kariéra i život majú svoje ustálené plynutie…ale to nie je všetko. Práve v tomto veku sa môžu objaviť aj prekvapenia o aké nestojíme, a do nášho života sa vplazia aj smutné veci. Áno, …

Pred osemnástimi rokmi mladej žene v pôrodnici totiž najprv oznámili, že potratila. Po chvíľke, že jej dieťa žije a potrebuje meno. Denis bol podľa lekárov od začiatku beznádejný prípad. Nie je. Vybojúva si každý deň na tomto svete, lebo vozík je len jedna z mnohých ťažkostí, ktoré jeho cestu životom lemujú. Tú však lemujú aj skvelí ľudia, ktorých si Denis získal. Patrím medzi nich aj ja a kolega z hokeja Braňo. Spoločne s maskotom nitrianskych hráčov Corgim sme prišli Denisovi ku kroku do dospelosti zablahoželať do Spojenej internátnej školy, ktorú navštevuje.

Častokrát máme predstavu, čo by sme chceli v živote dosiahnuť, čo budeme robiť a ako budeme žiť. A keď to nie je podľa našich predstáv, alebo sa nám naše sny ešte nesplnili, sme sklamaní a rozladení. A pritom stačí používať/užívať to, čo práve máme. Ak nie sme zadaní, užívajme si slobodu. Ak s niekým sme, užívajme si jeho prítomnosť. Ak prší, užívajme si kvapky na svojej tvári. Ak svieti slnko, načerpajme z neho teplo a energiu. Ak nám ujde vlak, alebo sa vlak, v ktorom sedíme, pokazí, užívajme si ten čas, ktorý sme získali pre seba.

Žijeme v dobe demagógie, poloprávd, hoaxov, manipulácie s ľudským vedomím. Na čo sa sústrediť, aby sa z toho človek nezbláznil a zostal PEVNÝ? Neviem …. ale niečo tuším. Pomáha príroda, pohyb, zmysel života, niečo, čo človeku robí radosť. Keď som si pred pár rokmi naplno v hlave rozložil a uložil túto pravdu …

Nedávno som videla film Orol Eddie o výnimočnom Britovi Michaelovi Edwardsovi, ktorého túžba reprezentovať rodnú krajinu na Zimných olympijských hrách bola silnejšia, ako okolnosti. Stal sa skokanom na lyžiach a napriek tomu, že mu pod piatimi kruhmi 1988 v Calgary patrilo posledné miesto, získal si srdcia fanúšikov. A aj mňa. Možno aj pre mnoho podobností, ktoré som v jeho príbehu …

My ženy v elegantnom veku už dávno vieme, že nepotrebujeme mať doma princa na bielom koni. Úprimne, na čo by nám bol princ Krasoň, ktorý nevie ani klinec zatĺcť, a čo by sme robili s bielym koňom? Naše ružové okuliare už zapadli prachom na poličke a my sme relatívne spokojné s mužskou verziou ideálneho chlapa, …

V Česku spúšťajú projekt Odznak zdatnosti. Prečítala som si na Facebookovom okne známej slovenskej biatlonistky, bývalej reprezentantky a odborníčky Martiny Halinárovej, ktorá v súčasnosti pôsobí ako trénerka mládeže. Pamätáte si? Robili sme ho všetci na telocviku a spočíval v tom, že každý zvládol – v rámci svojich možností –  beh, skok, hod, šplh. Skrátka základné športové …

Predvolebné preferencie, akokoľvek štatisticky relevantné, sa určite nenaplnia, ak ostanete doma a nepôjdete voliť. Ak zaspíte na vavrínoch alebo uveríte, že váš hlas nemôže nič zmeniť. S blížiacimi prezidentskými voľbami sme sa spoločne s osobnosťami z rôznych oblastí nášho života zamysleli nad otázkou prečo voliť. Prinášame vám osem názorov, ktoré vás, veríme, motivujú k tomu, aby ste 16. marca neostali doma.

Započúvajte sa do príbehov okolo seba a posúvajte ich ďalej. Rozprávajte ich a píšte. Aby sa na ne nezabudlo, ale stali sa súčasťou pamäti národa. Len tak sa môžeme poučiť z minulosti, načerpať v nej silu, vieru, nádej, túžbu a lásku. Len tak môžeme prekročiť svoj tieň. A začať žiť a budovať lepšiu krajinu. Našu krajinu.

Prednedávnom som na internete objavila termín „ žena v elegantnom veku“. Okamžite som sa doň zamilovala. Konečne viem, kde som, kde sa nachádzam, kto som. Som žena v elegantnom veku! Preložené do čísiel 40+. Pozor, to číslo je veľmi orientačné, pretože poznám veľa žien, ktoré už oveľa skôr postihol tento …

Včera som mala veľmi podnetný deň. Stretla som sa naživo so Soňou. Soňa je mimoriadne šikovná mladá dáma. Je to scenáristka, spisovateľka, mentorka, editorka. Išli sme na krst knihy Kataríny Mayer a dohodli sme sa, že sa predtým stretneme a  mimo virtuálny svet porozprávame. Miesto stretnutia bolo na Poštovej. Takmer som …