ZAMYSLENIA

Jedinec, ktorý takto odpovedá na otázky, sa nerozhoduje podľa zaužívaných noriem a jeho výsledky sa javia často ako neefektívne. Dokáže však vidieť to, čo iní nevidia, počuť to, čo iní nepočujú, vyskladať zložité ideové „pucle“ a svoje pochopenie zároveň aj precítiť ako vlastnú silu pochopenia. „Á, tak tu je ten rozum zakopaný!“ On ten rozum totiž nesie v sebe silu pochopenia, a tým by bol koniec všetkého manipulovania. (Ja som to tušila!)

Ak sa niečo mohlo stať v minulosti, môže sa to stať aj v prítomnosti. Médiá by mali informovať, nie formovať. Mali by byť zvedavé a pýtať sa. Len dodám, že dnes sú možnosti ovplyvňovania más ešte širšie, ako v minulosti. Priniesol ich so sebou internet a digitalizácia.

Napravujme svoje vnútorné mentálne a emočné procesy týmto vzorcom a postupne boj zanikne, lebo bojovať chce len ten, kto sa niečoho bojí a nepozná svoju hodnotu. A tá je vždy presne taká istá, akú majú všetci navôkol.

VOLAJÚCI: Čo je veľa, to je veľa!!! Už ma nebaví Google, Facebook, Twitter, WhatsApp a všetko ostatné. Idem na ostrov bez internetu, bez televízie, bez telefónu a bez toho, aby ma niekto sledoval alebo špehoval. GOOGLE: Rozumiem, pane, ale najprv si musíte obnoviť pas. Jeho platnosť vypršala pred šiestimi týždňami.

Referendum. Ísť či nejsť? Nechcem  sa pridať k filozofujúcim, chcem vám povedať, prečo by ste sa nemali hanbiť, keď k referendu pôjdete. Áno správne čítate. Hanbiť. Lebo v éteri odvšadiaľ a hlavne od mienkotvorných takzvaných elít je počuť buď ticho alebo dôvod, prečo nejsť. A snažia sa povedať, že k referendu teraz pôjdu len radikáli alebo dezoláti ...

Je polnoc. Noc. Tma. Rollujem prstom po displeji môjho mobilu a hľadám citát, ktorý som zahliadla poobede v rámci pauzy počas hrabania listov. Sedela som na pníku pod starým orechom, vzala zo zeme jablko, chrúmala ho, myslela na to, či si ho nevyhliadol nejaký ježko, a bolo mi tak fajn. Len ten citát mi už potom nedovolil nemyslieť. Buchol ma do chrbta : „Ten, kto ti urobil zle, ti už nikdy neodpustí to, čo ti urobil.“

Vo svete príťažlivosti je dôležité byť príťažlivým svojím príkladom. Ak dobre počúvame, spoznávame druhých, a čím viac ľudí spoznáme, tým lepšie rozumieme aj slovám, ktoré hovoria a reakciám, ktoré majú. Tento text je iba sprostredkovanie pohľadu jedného z vás. Nie je to návod, ani sa s ním nemusíte zhodovať či inšpirovať.

To, nad čím sa teraz trápiš, o rok možno nebude ani relevantné. Dýchaj. Chvíľka pokoja ti dá perspektívu. Nájdi si svoj priestor a porozprávaj sa so svojím vyšším JA, lebo tam sú odpovede. Nikto nevie, čo chceš a čo potrebuješ, a čo ťa spraví šťastnejším, len ty sám. Užívať TU a TERAZ.

Denne sa vystavujem šípom hejtu či nesúhlasu – a to dobrovoľne. Keď tvoríte obsah do online priestoru a na YouTube, tak sa to nedá robiť tak, že sa nestretnete s názorom čitateľov. To je fajn. Ale často prichádza aj hejt, ktorý je postavený na frustrácii druhej strany. Účelom je výsmech, potupa, dýka do chrbta a takto podobne...

Nenastavila si si hranice! Odvodzovala si vlastnú hodnotu od toho, ako ťa oceňovali iní. Snažila si sa vyhnúť sporom, nejsť do konfliktov, zaslúžiť si lásku tvojich milovaných tým, že sa budeš dobre učiť a byť vzorná žiačka, dcéra...

Obviňujem ich za to, že dávajú priestor zlu a pre clickbaity strácajú zábrany, hranice objektivity a zdravého rozumu. A bude to čím ďalej, tým horšie. Neverím, že je to riadené zhora, podľa mňa je to naozaj len neschopnosť vidieť jemne za horizont a predvídať.

Vzťah justície a politiky na Slovensku je jednou z jej kľúčových tém, v ktorej dokumentuje a „odlupuje“ vrstvu po vrstve našu spoločnú realitu. Včera sa na svojej sociálnej sieti zamyslela. Možno toto zamyslenie padne vhod aj vám, milí naši čitatelia...

Jeden z mojich učiteľov mi raz povedal: „Ži tak, že každý deň bude dobrý na smrť.“ Vysvetlil mi, že si vždy pred spaním mám predstaviť, že ráno už nevstanem, a nech sa zamyslím, či som v ten deň žila naplno a či ľudia okolo mňa vedia, ako veľmi ich ľúbim. Povedal mi, nech nechodím spať napríklad s hnevom, s frustráciou a nedoriešenými vecami. Takto sa snažím žiť už roky. Ak mám niečo nevyriešené, tak buď zavolám dotyčnému, alebo napíšem esemesku, alebo si to vyriešim vo svojej vlastnej duši a snažím sa odchádzať do spánku s čistým štítom a uprataným stolom.

Vždy je možnosť uvoľnenia a oslobodenia, vždy je možnosť rastu a učenia sa v múdrosti. Vždy je možnosť povedať dosť tomu, čo nás zužuje a obmedzuje. Vnútornou zmenou postoja meníme ten svet tam vonku. Tam, kde stretávame svojich priateľov aj učiteľov životných lekcií pokory, vzájomnej úcty a rešpektu.

Pred pár dňami sme uverejnili článok od Zuzky Balašovovej Donátovej, ktorý bol zameraný na opatrovanie pacienta s Alzheimerovou chorobou. Reakcií bolo veľa a v jednej z nich som zaznamenala trpkosť v hlase od našej stálej čitateľky, opatrovateľky. Poprosila som ju o jej skúsenosť. Poslala mi text, ktorý nie je dlhý, ale o to boľavejší. Zamyslime sa všetci spoločne, prosím...

Každý z nás bol mladý. A doba ide vždy dopredu. Pamätám si, ako som v puberte gúľala očami nad vyhláseniami mojich rodičov. Je to normálne. Ale to, kam zašli možnosti aktuálnej online doby, o tom sme veru nechyrovali. Rodičia sú v práci, deti v škole, no a veľa sú v online. Veľa. Ako chcete skontrolovať 18-ročnému študentovi mobil a jeho online život a premýšľanie?

Vtedy jazdili ešte tie pomalé, do ktorých sa dalo naskakovať a vyskakovať aj za jazdy a dalo sa viezť aj pekne na vzduchu, držiac sa jednou rukou madla, alebo čohokoľvek vhodného na zachytenie. Takéto cestovanie MHD sa mi veľmi páčilo, pretože bolo zadarmo, bolo dobrodružné, plné adrenalínu a poskytovalo množstvo zaujímavých zážitkov.

Ak nechcete podliehať konšpiráciám, ktoré kolujú o knihe Veľký reset, kúpte si ju a prečítajte. Je to komplexná príručka pre dnešnú dobu. To, že v slovenčine vyšla až teraz, je vlastne dobre. Aspoň sme získali čas na vyhodnotenie niektorých prognóz autorov knihy.

Prázdnej nahoty je na svete plno, ale naplnenosti zo vzájomnej intimity zúfalo málo. Nebojte sa svojej či cudzej vnútornej nahoty, úzkosť z nej trvá aj tak len chvíľu. V bolesti, slabosti, bezradnosti a bezmocnosti sme si i tak všetci veľmi podobní. Jeden by povedal, že skoro rovní. Skutočná ľudská intimita neexistuje bez porozumenia a bez porozumenia nie je ani tá vytúžená ľahkosť vzájomného bytia.

Meditácia je prežívanie rozhovoru s tým, čo človeka otvára k niečomu, čo prináša hlboký kľud. Ale tento kľud nie je nikdy nevytvorený len technikou, to vo filozofii nie je. Človek je ponorený do sveta, človek a svet spolu vedú rozhovor, pretože človek nie je nič iné ako rozhovor, aj keď spí.

Vnútorná zmena je častokrát, ak nie stále, sprevádzaná „neviditeľnými výsledkami“. Stále vyzeráte rovnako, stále máte dve nohy a dve ruky... Stále vstávate a stále chodíte spať, stále upratujete, varíte, vozíte deti do školy, robíte, čo robíte, čistíte si zuby...

A tak, pomaly plynie deň za dňom, rok po roku a na sklonku života zistíme, že život, tá jeho etapa, čo bola určená len nám, už pominula, naspäť sa už vrátiť nedá. A poznanie, že sme žili prázdny, nie „svoj“ život, nás privádza do stavu smútku, hnevu na celý svet – stávajú sa z nás zatrpknutí starci a stareny.

Spoločnosť je taká silná, ako je silný jej najslabší článok. (Táto veta je síce obohraná platňa, ale stále platná.) Vzdelávanie v matike, fyzike, chémii, biológii a IT pre zdarný a zmysluplný život nestačí. Pokiaľ nebude v školskej ponuke vzdelávanie o živote, jeho slabosti a sile, dovtedy tu budú bezmocní slabosi a nad nimi budú vládnuť ešte slabší slabosi, ale s mocou, teda manipulátori, tyrani a diktátori.

“Chcel by som byť novinárom. Nemohol som byť športovcom, viete, zdravotný stav. Aspoň takto sa ho chcem dotýkať. Športu. Túžim komentovať. Aj keď neviem, či to stihnem. Už teraz ťažko vidím. Obtiažne rozoznávam hráčov na obrazovke.” Za tú chvíľu ma naučil o živote viac, než si myslel.

Nenávisť „Ohováranie a nenávisť nezastaví sa len pri mne, zastihne mnohých.“ Tieto slová vyriekol Sokrates vo svojej obhajobe a Platón ich zapísal. Áno, nenávisť v behu stáročí zastihla mnohých. V posledných dvoch rokoch sme si (hádam) na to aj zvykli. Alebo nie? Ak ste ju zakúsili z jednej alebo druhej strany a vôbec vám nechutí (tak ako mne), poďme nenávisť …

Duša ženy ukrýva množstvo tajomstiev, doposiaľ neobjavených svojou majiteľkou. Je Popoluškou, ktorá chce vyjsť z „pivnice“, kde je už tak dlho uväznená, von na svetlo a ukázať sa v celej svojej kráse. Tak veľmi túži po realizácii svojich snov a túžieb, no my sme vo víre života pozabudli načúvať jej a z rôznych dôvodov neprikladať dôležitosť jej tichému volaniu. Zmeňme to, kým je ešte čas. Inak sa nevypovedané bôle a nevyplakané slzy duše prejavia v psychosomatickom ochorení.

Prežívanie akýchkoľvek predstáv, negatívnych či pozitívnych, nikdy nebolo, nie je a nikdy nebude myslením a prežívanie pocitových stavov nikdy nevedie k pochopeniu. Každý deň sme svedkami, že aj prevratné zmeny, z ktorých sa nám neraz prevracajú oči aj žalúdky, vznikajú z nerozumu, ale zmeny podporné pre život vznikajú len z hlbokého porozumenia každého z nás.

Joooj, čokoládka, dnes máš svoj deeeň. 7. júl je vraj Deň čokolády. Smejem sa, že ja som bledá ako stena aj v lete, zo mňa čokoládka od slnka nikdy nebude. Ale áno, priznávam sa – aj zo mňa vie byť čokoládka v momente, keď sa do nej s pôžitkom zahryznem. Ľudovo povedané, keď priam slintám a samé gebriny okolo papule. …

Politikom a dobre plateným "odborníkom" ide o ich vlastnú moc, pozície a blaho. Jediná cesta, ako z toho von, je vytváranie komunít a vzájomnej pomoci. Len a len takto môžeme prežiť nadchádzajúce ťažšie obdobie. 

Aj vám sa stáva, že si neveríte? Že prepadáte úzkostiam? Že ste tzv. maloverní? Alebo sa cítite sami a nepochopení a začnete spochybňovať seba? Či to, čo robíte, má zmysel?