ZAMYSLENIA

Pred časom som presne po roku navštívila špecializovaného lekára. Taká štandardná prehliadka dva roky po operácii. Už pred rokom mal potrebu miesto povzbudenia povedať mi: „Vaše riziko je minimálne, ale je !“ a pokračoval v popise katastrofických scenárov, z ktorých by sa niektorý pacient možno aj psychicky zložil.

Kam ide vaša pozornosť, tam ide vaša sila (hlavne, ak je spojená so silným pocitovým nábojom). Čo teda pozorovať? V prvom kroku seba. Sebavnímanie a sebapociťovanie je úplne základné nastavenie koncentrovaného a bdelého pozorovateľa. A čo to znamená?

Príbeh bez zoznamky, ktorý sa stal… (mená aktérov sú pozmenené) Vierka má niečo cez štyridsať, dobre vyzerá, dve deti, má šťastne po rozvode už nejaký čas. Je celkom spokojná, no žije bez partnera, zatiaľ sa neobjavil ten pravý. Popoludní jej volá neznáme číslo. „Prosím?“ „Ahoj, Vierka, to som ja, Jožo,“ zaznel sebavedomý hlas zo slúchadla. „Aký Jožo, nepoznám vás,“ Vierka …

ČAS je pre mňa vzácna komodita. Viete, kam sa ženiem? Sama k sebe. Sama k sebe. Ako mi povedal kňaz. Boh je v nás. Spala som 16 hodín. Ani neviem ako. „Perinky sú mäkučké, je tu krásna vôňa lesa, vonku popŕcha a to ticho je tu úžasné.“ Prvé, čo mi napadlo, keď som sa zobudila dnes ráno. Dedinské ticho a ticho v celej budove …

OdPúšťanie – Zabúdanie nikdy nevyriešilo žiaden problém, len ho načas odložilo, aby sa v utrpení uľavilo telu či duši. Aby sme to nevychýlili príliš do jednej strany, ani povinné pripomínanie si výročí a kladenie vencov na hroby hrdinov nikdy neodstránilo vojny, genocídy ani koncentračné tábory. Na odstránenie násilia je nevyhnutná chuť k porozumeniu, vôľa a odvaha na konanie.

“Mám nádor na prsníku Erika. ” … od včera mi v ušiach znejú tieto slová matky, podobnej ako ja. Denne sa stretávam so ženami a počúvam ich silné príbehy… Príbehy žien, ktoré sa vo svojom sne o rodine tak zúfalo stratili, až nimi telo muselo zatriasť. “Halooo!!! Zobuď sa a začni žiť svoj život.” Sama som zažila tento stav adeptky …

Hovorí sa, že pochopenie sa delením násobí. Tak to skúsme vynásobiť – zalistujte si v útlom 12-bodovom „šlabikári“ a dozviete sa, ako si v ťažkých okolnostiach pestovať telesné, duševné aj duchovné zdravie, s minimálnymi nákladmi na priestor, čas aj peniaze. Čo dostanete navyše, je priehrštie zdravého humoru k tomu. Čítajte, premýšľajte a nedajte sa zlomiť za žiadnych okolností.

Občas sa dejú veľmi zaujímavé veci. Napríklad na niečo pomyslím a zakrátko sa to stane. ŽIVOT mi tým dáva signál, že ma vníma. Ukazuje mi, akú silu majú moje myšlienky. Stačí nestratiť s NÍM spojenie. Lenže ja viem, že ON vie najlepšie, čo mi treba. Učím sa teda utíšiť „čo chcem“ a „čo viem“ a potom lepšie vidím, že to, čo sa deje, je pre moje dobro a pre môj rast. Som vďačný za každú lekciu, i keď niektoré sú riadne bolestivé. Pochopil som, že viac mi tu pomôže pokoj a zvedavosť, než dokazovanie, že mám pravdu alebo že na vine je niekto iný...

Manévre s pápežom ukázali holú pravdu. Oplatí sa ostať svoj a povedať nie manipulácii a strašeniu… Za posledné mesiace si pripadám, že sa mi snáď sníva. Aj vy to takto máte? Normálne, že nenormálne veci sa nám dejú. Klamstvo a manipulácia sa stáva novou normou. A ideme v tom všetci. Niektorí viac a niektorí menej. Minister zdravotníctva sa spolu s ďalšími ľuďmi rozhodli, že pôjdu na občanov už …

To som si hovorila, keď som prečítala vyššie spomenutý článok. Našla som odvahu. Píšem o tom, čo som zažila. Nechválim sa. Len konštatujem. Vždy sa nájde riešenie na rôzne problémy. A čo je to problém? Len dočasne nevyriešená situácia. (Povedal to ktosi múdry, nie ja...)

Ako odlíšiť pravdu od klamstva? A čo hoaxy? Možno sa to stáva aj vám, že dostávate do správ na sociálnych sieťach zaručené informácie. Mne sa to stáva bežne. Takto mi chodia desiatky správ denne a nemám kapacitu ich všetky sledovať. Stane sa však, že niektorá príde opakovane z viacerých zdrojov.

To, že chamtivosť vnímame v drvivej väčšine ako negatívnu vlastnosť človeka, je iba a len preto, že v sebe máme nastavenú nejakú hranicu, za ktorou je „chcem viac, ako mám“ patologické a do ktorej to patologické nepokladáme

Je dôležité vnímať seba aj cez tieto všetky informácie a rozhodnúť sa, či sú pre vás prospešné, alebo nie. Pretože, tak ako strava ovplyvňuje naše fyzické telo živinami, tak aj duševná potrava ovplyvňuje naše vnútro, vnímanie, nálady, pocity, jednoducho, nás. Dobre si preto vyberajte, čo si naložíte na tanier.

Prajem si, aby sme neodsekávali svoje korene, pokiaľ to aspoň trochu ide, aby sme si vážili seba, svojich rodičov, rodinu, predkov, históriu, jazyk, kultúru, krajinu, vlasť, štát alebo akokoľvek si to kto nazve. 

Som mama. Obyčajná, jedna z miliárd, ktorá chce pre svoje dieťa to najlepšie, rovnako ako ostatné mamy. Túžim po tom, aby sa na dejepise deti nemuseli učiť o vojnách. O nekonečných bitkách, nič nehovoriacich dátumoch prehier a víťazstiev, padlých ľuďoch či hraniciach, ktoré sa neustále posúvajú kvôli egoistickým ambíciám vladárov a panovníkov.

V médiách a, hej, aj v tých sociálnych, je veľmi málo dôveryhodných a identifikovateľných autorov. Všade ide najmä o lesk. O to, kto aký má super život, kto akým je guru. Každý je marketingový, motivačný tréner a kúúlový človek, ale mnohí ani netušia, akú hrajú rolu. Ale oplatí sa vidieť a dávať von aj chyby a nedostatky.

Ani som sa nestihla spamätať a naskočili mi do hlavy hlášky: „Anka, to pôjdeš ako zmoknuté kura popri tých voňavých kaviarňach? Ľudia si tam budú pochlipkávať kávičku pod strechou a určite sa budú čudovať tvojej čudesnej záľube!“

Najprv vyplniť všetky tlačivá, testy, potvrdenia, sledovanie semaforov a kadejakých obmedzení, ktoré sa menia z hodiny na hodinu. Schengen už prakticky neexistuje. Semafor Slovensko neuplatňuje v praxi. Slúžil iba na vyplnenie titulkov v médiách. Hranice sa obnovili a občania musia poslušne plniť príkazy politikov.

Po mesiaci, strávenom „na rodnej hrude“, som naspäť v Brne a postupne analyzujem svoje dojmy z pobytu na Slovensku. Zažila som toho za ten mesiac hodne... tri týždne som sa liečila v kúpeľoch Trenčianske Teplice a následne strávila týždeň v Bratislave, kde som točila Lužifčáka, mala stretnutie s Martinou zo 40plus –pozri foto – a okrem toho absolvovala niekoľko ďalších súkromných a pracovných stretnutí.

Pri úspešnej stimulácii, za 2 týždne máte potom. S pribúdajúcimi rokmi mi totiž lekári hovoria, že šanca mať dieťa bežným spôsobom sa rapídne znižuje. Stále sa cítim plná sily. Ale zdanie v tomto prípade klame. Moje telo je predsa len na svete už 37 rokov a o 10 rokov bude 47 a potom 57, a ja sa stále budem cítiť skvelo. Ale moja maternica asi nie.

Ženy, spojme sa a držme spolu! Keď sa nepodporíme navzájom, možno sa vrátime do stredoveku… Dnes som si dala trochu voľno a keď som sa vrátila domov, všimla som si veľa statusov k interrupciám. Nejdem to do detailov študovať, asi sa zasa čosi hýbe… Chcem preto napísať zopár riadkov k téme, aby sme sa spoločne zamysleli. A možno aj prepojili. …

Odkedy píšem pre magazín 40+, vždy, keď posielam nový článok mojej mame, pýta sa ma: „Už si konečne napísala o tých kačkách?“ „Nie, o kačkách budem písať inokedy. Na deň matiek napríklad.“ A keďže dnes konečne JE Deň matiek, tak nielen pre moju mamu, ale pre vás všetkých, tu je najobľúbenejší príbeh mojej mamy z nášho dvora. Bola to naša prvá jar na dedine.  …

Mám kamaráta, ktorý pochádza z východu a nedávno mi poslal do messengera vtip. Robí to dosť často, pretože vie, že stále pracujem a potom som strašne vážna. Riešim len samé dôležité a vážne veci. Napríklad diskrimináciu kvôli veku. Alebo projekty, kde je treba veľa sústredenia.

Odluka cirkvi od štátu je, podľa mňa, na mieste. Každý nech si konečne rieši svoje a vyberie si svoje. A tak ako je to vo všetkom, nech si aj platí a financuje za svoje.

Vedeli ste, že 16. apríl je deň, keď si pripomíname Svetový deň hlasu? Ľudský hlas je nepochybne najrozšírenejším komunikačným nástrojom a pre mnohých je aj pracovným nástrojom.

Selektívna slepota alebo jednoducho schopnosť vidieť iba to, čo chcete, môže byť v domácnosti veľmi užitočná. Či dokonca, v záujme zachovania mieru a pokoja v rodine priam nevyhnutná.

Deti sú naša budúcnosť. Podľa toho, ako sa delili peniaze sa skôr zdá, že budúcnosť je vo futbale, ale len pre vybraných, footgolfe a ešte vo víne. Nemám nič proti týmto športom a ani proti vínu. Veď, ako by povedal môj kamarát, každý si vyberá to svoje. V poriadku. Ale tu ide o verejné zdroje. Haló!

Veľkonočné tradície delia ľudí na rôzne tábory. Dnes som si všimla spomienku Evy Babitzovej na jej mladosť (veľkonočná tradícia) a tiež na to, čo to v nej zanechalo. Hovorím si, že možno by to bolo dať do pléna viacerým ľuďom. A možno… Možno to bude začiatok konca jednej nezmyselnej tradície… Tak najprv Eva… Veľkonočný pondelok je deň, kedy vždy v …

Vedeli ste, že 20. marec bol Medzinárodným dňom šťastia? A viete, ako byť šťastný bez ohľadu na počasie, politickú situáciu, výšku bankového konta či nálady ľudí okolo? Čo to vlastne je – TO ŠŤASTIE, ktoré si navzájom želáme k narodeninám či k meninám a po ktorom všetci túžime? Wikipédia má v tom jasno: Šťastie je stav spokojnosti so životom, blaho, ktoré pociťujeme ako radosť, spokojnosť, povznesenie. Spýtajte sa …