fbpx

„Přišels pozdě, brácho, tady šéfuji já,“ aj takto môžeme privítať šéfa po návrate z dovolenky.

„Přišels pozdě, brácho, tady šéfuji já,“ aj takto môžeme privítať šéfa po návrate z dovolenky.

Administratívni pracovníci sú v zdravotníckych zariadeniach menej viditeľní, až niekedy úplne pre verejnosť utajení. Ich práca je hlavne za počítačom, s papiermi, dokumentmi a číslami, ktoré sú pre chod zariadenia taktiež dôležité.

„Zuzanka, môžete na chvíľu?“ zvolá od stola riaditeľ na svoju asistentku sediacu v oddelenej časti miestnosti.

Zuzka svižne vyskočí zo stoličky a počúva úlohy, ktoré jej oznamuje šéf.

Po chvíli počuť z riaditeľne hlasný smiech.

Zuzka je radostnej, veselej povahy a v zdanlivo vážnych situáciách vie rozosmiať človeka. Rozosmiať svojou vnútornou radosťou, ktorá má vôňu čistej detskej duše. V miestnosti zvanej Klub som ukončila aktivity s pacientmi a odprevádzala som ich za pomoci sanitárov na oddelenie.

Po návrate späť ostanem stáť prekvapene vo dverách do miestnosti. Za stolom sedí Zuzka aj s riaditeľom a hrajú hru Človeče, nehnevaj sa. Nevyrušujem ich otázkou: A čo vy tu?

Ale sa mlčky presúvam do kuchynky. Nastal čas obeda, tak sa aspoň pokojne naobedujem.

Zuzka s riaditeľom hrajú hru len krátko. Uvedomujem si v tej chvíli, ako je na pracovisku dôležitý, aj keď len krátky, relax a pohoda.

Raz som stretla v Klubovni aj pána primára, ako skladá puzzle. Bez komentára som pokračovala vo svojej práci. Tešil ma vnútorný pocit, že miestnosť  pre sociálnu terapiu s názvom Klub má význam nielen pre pacientov.

A lekári? Tí občas nahliadnu aj počas spievania pacientov alebo len tak očkom pozrú na farebné operené papagáje.

Do administratívnej miestnosti prijali novú kolegynku. Volá sa Margitka. Povahovo veľmi kompatibilná k veselej Zuzane. Mám pocit, že pán riaditeľ si vyberá do tímu ženy – klaunky. Klaunky, ktoré pôsobia liečivo a veselo, aby eliminovali napätie a niekedy aj všednosť menej zaujímavých úkonov v kancelárii.

V jedno odpoludnie sa z miestneho rozhlasu liečebne ozve hlas jednej z nich.

„Majte krásny deň, dnes púšťame piesne na želanie,“ a následne sa ozve pieseň od známeho folkového speváka.

„Jej, to je fajn, to tu máte pekný zvyk,“ zahlási pán, ktorý práve prišiel navštíviť manželku.

Ani nie, len pán riaditeľ na chvíľu opustil pracovný revír, pomyslím si. Zuzka s Margitkou prichystali pánovi riaditeľovi ešte niekoľko pikantných kúskov. Po návrate z dovolenky ho v riaditeľni za stolom čakal údajný nástupca.

Jeho telo tvorila látka, slama a materiál, ktorý sme spoločne naaranžovali do polohy úradujúceho šéfa. Myslím, že látkový panák pobavil. Nielen samotného riaditeľa, ale aj personál liečebne. Hlasný smiech a výskanie z riaditeľne boli toho dôkazom.

Asistentky Margitka Stančíková a Zuzana Krempaská, riaditeľ Ing. Stanislav Rybiansky, primár MUDr. Michal Mrocek a staničná sestra Sr. Rút.

Od nášho stretnutia v liečebni ubehol nejaký čas.

V súčasnej dobe je už každý na inom pracovnom mieste a na individuálnej ceste životom. Zaujímavé je, že miesto liečebne pre dlhodobo chorých bolo pre všetkých opýtaných zamestnancov veľmi srdečné. Zanechali tam otlačky svojich činov, skúseností a zážitkov. Verím, že je to niekde uložené. Vo virtuálnej knižnici tohto sveta.

S pozdravom Zuzana Balašovová Donátová, socioterapia 2005-2017

O krátke postrehy z hospicu sa delím s verejnosťou v knihe Za dverami liečebne, ktorú nájdete už aj v kníhkupectvách na Slovensku.

 

Pripravila: Zuzana Balašovová Donátová.

smrť a rozhovory so zomierajúcimi Zuzana Balasovová Donatova 1

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať