fbpx

Prvý deň v práci bol náročný, ale pomáhal mi pocit, že práve v deň mojich narodenín (40) začínam odznova

Prvý deň v práci v deň vlastných narodenínPrvý deň v práci bol náročný, ale pomáhal mi pocit, že práve v deň mojich narodenín (40) začínam odznova

Sympatická žena v bielej blúzke so zeleným lemovaním sa volá Janka. V liečebni pre dlhodobo chorých táto kombinácia farieb patrí sanitárom. Zelenou farbou sú namaľované aj steny na oddelení s označením hospic, kde ležia pacienti s vážnou diagnózou. Jasná zelená farba stien pôsobí upokojujúco nielen na pacientov, ale aj personál.

Sanitárku Janku nachádzam často vo veselej nálade. Ako je to možné, občas sa pýtam sama seba. Janka často komunikuje s pacientmi vo veselom tóne. Je možné pozorovať, ako ju práca na oddelení baví a cíti sa v nej dobre. Myslím si, že dobré naladenie sanitára pri svojej neľahkej práci znamená veľké plus. A nielen pre pacientov.

Dnes pootvorím dvere do života Janky Holpovej. Janky so svetlými vlasmi a v blúzke so zelenkavým lemovaním.

Janka, rozhodla si sa pracovať ako sanitárka v liečebni pre dlhodobo chorých aj zomierajúcich. Čo tomu predchádzalo?

Ani na um by mi nezišlo, že raz budem sanitárkou. Dvadsaťdva rokov som pôsobila v chemickom závode, ktorý, žiaľ, z ekonomických dôvodov prestal existovať a zostala som bez práce. Dozvedela som sa od známej, že v jednej z liečební v Bratislave potrebujú posilu do tímu zdravotníkov – sanitárku. Rozhodla som sa ísť aspoň na informačnú konzultáciu k riaditeľovi. Dodnes na ten pohovor u riaditeľa rada spomínam:

„Pán riaditeľ, potrebujem iba pečiatku na tlačivo pre úrad práce. Hľadám prácu, ale ja nemám žiadne skúsenosti v zdravotníckej oblasti,“ oznámila som. Viedli sme nezáväzný rozhovor vo veselom tóne a porozprávala som aj o mojej rodnej dedine na východe Slovenska. Po niekoľkých dňoch zazvonil telefón.

„Ste prijatá,“ zaznelo.

Bola som zaskočená, ale ponuku som prijala. Zbalila som si kufor a odcestovala do Bratislavy.

Prvý deň v práci bol náročný, ale pomáhal mi pocit, že práve v deň mojich narodením (40) začínam odznova. V mojich začiatkoch v práci sanitárky mi pomáhala rehoľná sestra Antónia, ktorá bola plná temperamentu a trpezlivosti. Pochádzala z Ukrajiny.

Vrchná sestra nám odporučila nechať svoje problémy pred dverami liečebne a ja som sa jej rady držala. Prácu som si obľúbila a zostala v nej niekoľko rokov.

Sanitár aj počas práce s pacientom komunikuje. Spomenieš niečo z tvojich rozhovorov s pacientmi?

Rada som sa rozprávala s pacientmi aj počas práce pri lôžku. Spomeniem jedného staršieho pacienta, ktorého som sa opýtala na jeho profesiu. S emóciou v tvári povedal, že bol pilotom. Pilotom vojenského lietadla počas vojny. Začínal ako vojak v dedinke na východe Slovenska, ktorá leží priamo v susedstve s tou mojou (Kamenica nad Cirochou). Od tej chvíle ma vždy vítal s úsmevom a rozprával zážitky zo života vojaka – pilota. Aj napriek svojmu vážnemu zdravotnému stavu mal chuť komunikovať. Dokonca ho v liečebni navštívili z redakcie a zverejnili článok o poslednom žijúcom vojenskom pilotovi na Slovensku.

Prvý deň v práciS kolegyňami: Katka, Iva, Lenka a ja

Už piaty rok pôsobíš ako opatrovateľka v Rakúsku. Čo je náplňou tvojej práce?

Starala som sa o mladého muža, ktorý bol po cievnej mozgovej príhode. Do mojej práce patrila hygiena, obliekanie, príprava aj podávanie stravy, prechádzky, komunikácia a niektoré ošetrovateľské úkony ako meranie tlaku, pichanie inzulínu.

Z vlastnej skúsenosti viem, že rečová bariéra vedie až ku kurióznym situáciám. Aké boli tvoje začiatky v komunikácii v cudzej reči ?

Bolo pre mňa veľmi ťažké naučiť sa cudzí jazyk vo svojich 47 rokoch, ale nevzdala som to. V súčasnej dobe sa v nemeckom jazyku lepšie orientujem, ale stále je čo zlepšovať. V rodine, kde som pôsobila, mi rodičia klienta poradili, aby som sa denne naučila 5 nových slov. Vybrali si ma na opatrovanie kvôli skúsenostiam, ktoré som načerpala v liečebni, nie kvôli znalosti jazyka. Ten som sa musela učiť dodatočne a, ako sa hovorí, „za jazdy“.

Vstúpiť do cudzej rodiny a tráviť čas so starším človekom odkázaným na pomoc nie je jednoduché. Nielen po fyzickej, ale hlavne psychickej stránke. Ako to zvládaš ty?

Starám sa momentálne o staršiu dámu, ktorá je odkázaná na invalidný vozík. Žije v malebnej dedinke s krásnou prírodou, preto sa vo svojom voľnom čase rada prechádzam. Zo skúseností z práce so seniormi viem, že ľudia majú svoje vrtochy, ale viem sa prispôsobiť. Mojou úlohou je byť pri klientovi a pomôcť mu, keď pomoc potrebuje.

Ako by si popísala zmysel práce, ktorú robíš, pre teba samotnú?

Zistila som, že to, čo sa mi javilo niekedy ako nepredstaviteľné, sa môže stať realitou.

To rýchle zbalenie kufra malo predsa len veľký význam.

Pripravila Zuzana Balašovová Donátová, autorka kníh aj z prostredia dlhodobo chorých

O krátke postrehy z hospicu sa delím s verejnosťou v knihe Za dverami liečebne, ktorú nájdete už aj v kníhkupectvách na Slovensku.

 

Pripravila: Zuzana Balašovová Donátová.

smrť a rozhovory so zomierajúcimi Zuzana Balasovová Donatova 1

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

 

Mohlo by vás zaujímať