fbpx

Ľudia v starých telách sú rôzni. Nie sú to len usmiate babičky a deduškovia. Snažím sa pomáhať…

Snažím sa neubližovať, nezavadzať a pomáhať

Ivana Pajanková, autorka knihy Zostať človekom (Martinus)

Zdravotná asistentka Ivana. Vážna, tajomná v dlhej nemocničnej blúzke a s upnutými vlasmi. Vnímam ju ako sa so zanietením sústredí na svoju prácu. Keď stojí u lôžka pacienta, nič iné okolo neexistuje. Vie, prečo je tu a čo musí vykonať. Je tým starostlivosť o človeka v liečebni pre dlhodobo chorých. V niektorých situáciách stačí počúvať, inde dôrazne vysvetľovať. Ľudia v starých telách sú rôzni. Nie sú to len usmiate babičky a deduškovia z rozprávok, ale ľudia so svojimi náturami, maniermi i fígľami. Výhodou ošetrujúceho personálu je vlastná psychická pohoda a nastavenie. Často sa musia obrniť trpezlivosťou a indiferentnosťou voči poznámkam a prejavom chorých ľudí.

Dnes pootvorím dvere do života Ivany. Administratívnej pracovníčky a zdravotnej asistentky s veľkým srdcom.

Ivanka, ako by si popísala svoju prácu v hospici a v liečebni, kde sme sa stretli? Čo konkrétne ťa k tomu viedlo?

Práca v hospici bola obohacujúca. Nech to znie akokoľvek divne. Neľutujem ani jeden deň, ani jednu noc počas nočnej služby. Bolo to náročné, ale krásne obdobie. Veľmi si vážim vtedajší kolektív zamestnancov a doteraz na nich spomínam. Ľudia museli prejsť dôkladným prijímacím pohovorom. Ten, kto prešiel, bol súčasťou rýdzeho výberu. A bolo to cítiť na ich práci a hlavne na ich prístupe k pacientovi. Doteraz si pamätám vetu, keď som s obavou povedala, že nemám zdravotnícke vzdelanie, iba rekvalifikačný kurz cez Červený kríž. A dostala som odpoveď, že na škole až tak nezáleží, lebo to, čo mám vedieť, to sa naučím v praxi. Najdôležitejšie je, aby som mala rada ľudí.

K práci v hospici ma konkrétne, ale nevedomky, priviedla moja matka, ktorá bola po nešťastnej nehode 10 rokov vo vegetatívnom stave.

Myslíš si, že pre ľudí, ktorí sa ocitli v kóme – vegetatívnom stave, je vyhovujúce zariadenie, alebo postačí domáca starostlivosť?

Nestačí domáca starostlivosť, pretože človek by musel opustiť svoje zamestnanie a vzdať sa svojho života. Starostlivosť o pacienta v permanentnej kóme je 24-hodinová práca. Zahŕňa podávanie stravy cez PEG (perkutánna endoskopická gastrostómia), kompletnú hygienickú starostlivosť, polohovanie ako prevenciu proti dekubitom, odsávanie hlienov…

Spolupráca v tíme

V liečebni si pôsobila aj ako pedikérka. Tvoja činnosť bola veľmi prospešná, pretože mnohí starší ľudia už nedokážu dôjsť na ošetrenie. Spomínaš si na zážitok, o ktorý sa chceš podeliť?

Popri práci v hospici som absolvovala rekvalifikačný kurz pedikér/pedikérka, ukončený štátnou skúškou a tiež som večerne navštevovala strednú zdravotnícku školu.

Zážitkov počas ošetrovania nôh pacientov bolo niekoľko a niektoré sú nezabudnuteľné.

Sú zaznamenané aj v mojej knihe Zostať človekom.

V knižke opisujem všetko, čo ma počas práce s ťažko chorými a zomierajúcimi ľuďmi prekvapilo, ohúrilo, ovplyvnilo, poznačilo… A bolo toho dosť, keďže predtým som pracovala ako asistentka riaditeľa v reklamnej agentúre. Povedala by som „úplne mimo misu“ . Zo zdravotníctva som ovládala iba ordinačné hodiny svojej obvodnej lekárky.

V súčasnej dobe pôsobíš v administratíve v detskej nemocnici na onkologickom oddelení. Čo ti dáva silu pracovať v takomto prostredí?

K tejto práci silu nepotrebujem, tú potrebujú choré deti. Nepracujem priamo pri lôžku (to prenechávam statočnejším ľuďom). V NÚDCH pracujem ako dokumentaristka, starám sa o zdravotnú dokumentáciu a pomáham zametať cestičky pred prijatím a hospitalizáciou pacienta tak, aby bolo všetko plynulé.

Cítim hlboký obdiv k vedeniu Kliniky detskej hematológie a onkológie

v Bratislave, ku každému lekárovi, sestre, ošetrovateľke, sanitárovi… Pretože už viem, čo táto práca zahŕňa.

Pripravuješ aj niečo nové pre čitateľov?

Rukopis je u vydavateľky a v jej rukách je aj vydanie knihy.

Sama som zvedavá.

A tvoje krédo na záver?

Zuzanka, ja nemám krédo. Nepotrebujem krédo, snažím sa neubližovať, nezavadzať a pomáhať.

S Ivankou Pajankovou sa zhovárala Zuzana Balašovová Donátová

O krátke postrehy z hospicu sa delím s verejnosťou v knihe Za dverami liečebne, ktorú nájdete už aj v kníhkupectvách na Slovensku.

 

Pripravila: Zuzana Balašovová Donátová.

smrť a rozhovory so zomierajúcimi Zuzana Balasovová Donatova 1

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať