fbpx

Dnes deti nemajú čas na rodičov. Všetci sú uponáhľaní. Avšak jedného dňa odídu a možno bez rozlúčky…

Asistent pre seniorov v domácnosti v MediAdosK svojmu životu potrebujem prácu, priateľov a lásku. Vtedy cítim, že skutočne žijem.

V domove dôchodcov, kde som nastúpila ako sociálna terapeutka, je dnes rušno. Vládne tu organizované upratovanie. Vyťahujú sa staré veci z políc, skríň a nahrádzajú novými. Mám na starosti odniesť veľkú krabicu dekoračných predmetov do suterénu. Avšak je toho priveľa.

„Počkaj, nenaťahuj sa s tým, príde Marek a on ti pomôže,“ zahlási moja kolegyňa z kancelárie.

„A kto je Marek?“ pýtam sa vzápätí.

On u nás pracuje, síce nie na celý úväzok, ale je v kolektíve obľúbený. A hlavne u samotných klientov. Niekedy sa už nevedia dočkať, kedy príde do práce.

Po chvíli mi prichádza na pomoc Marek.

Vysoký, veľký a urastený muž. Vyžaruje z neho zvláštny pokoj a pohoda. Všímam si, že sa dobre vyzná v detailoch. Zoberie kľúče zo skrinky na oddelení a spolu zvážame krabice nepotrebných vecí do tmavého suterénu. Mĺkve ticho vo výťahu prerazíme rozhovorom.

Marek rozpráva o sebe a svojej minulosti.

„Vieš, zažil som všeličo, dobré aj zlé. Pracoval som aj v zahraničí…“ Po chvíli odmlky pokračuje.

„Napriek tomu, že nemám ani 40 rokov, som už invalidný dôchodca. Moja čoraz viac prejavovaná duševná choroba mi bránila prežívať život so všetkým, čo k tomu patrí. Veľmi mi pomohol pobyt v organizácii Samária, a konkrétne sociálna pracovníčka Zuzana Stadlerová. Pomocou ich edukačného programu som sa mohol po niekoľkých rokoch zaradiť do bežného i pracovného života. K svojmu životu potrebujem prácu, priateľov a lásku. Vtedy cítim, že skutočne žijem.“ Marek rozpráva a výťah pomaly stúpa smerom hore na oddelenie domova seniorov. Vystupujeme. Vtom uzriem na chodbe staršieho pána opierajúceho sa o chodúľku*.

„Marek, no konečne, kedy budeme chodiť?“ so sviežosťou v hlase sa opýta pán.

„O chvíľu, pán Černý, hneď sa vám budem venovať, len čo uložím kľúče do skrinky,“ pokojne odpovie Marek.

Uvedomujem si dôležitosť tohto človeka. Marek Freywald. Človek, ktorý je sám chorý, ale rozdáva svoju priazeň a pomoc navôkol.

Pomáha klientom nielen s vysadením do invalidných vozíčkov, ale sprevádza ich aj na lekárske vyšetrenie. Často ho posielajú aj na drobné nákupy, ktoré Marek síce pomaly, ale ochotne prijíma.

Práca v domove seniorov nie je ľahká. To vieme asi všetci. Môže pôsobiť až deprimujúco, keď si uvedomíme, že niet cesty späť. Naše mamy a otcovia sa menia na slabých a na pomoc odkázaných starcov a je len na postoji personálu, akú atmosféru sú im ochotní dopriať.

Marek, kedy príde Marek?“ ozýva sa často z izieb klientov.

A ja s úsmevom odpovedám, že o chvíľu. Pretože viem, že Marek príde a opäť ponúkne kúsok zo svojho pokoja a priazne niekoho mamám a otcom. Ešteže sú na svete ľudia ako Marek.

Veľký človek nielen telom, ale aj srdcom.

Otvorila som dvere do života Mareka. Obetavého a dobrosrdečného človeka, s ktorým sa osud nebabral. A napriek tomu sa rozhodol rozdávať dobro, pochopenie a lásku ľuďom, ktorí to potrebujú.

V súčasnej dobe pracuje ako asistent pre seniorov v domácnosti v MediAdos.

A Marekov odkaz na záver:

Všimol som si, ako dnes deti nemajú čas na svojich rodičov. Všetci sú uponáhľaní a v strese. Avšak jedného dňa odídu a možno bez rozlúčky. Na otázky a výčitky už bude neskoro…

O krátke postrehy z hospicu sa delím s verejnosťou v knihe Za dverami liečebne, ktorú nájdete už aj v kníhkupectvách na Slovensku.

 

Pripravila: Zuzana Balašovová Donátová.

smrť a rozhovory so zomierajúcimi Zuzana Balasovová Donatova 1

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

*Chodúľka slúži pacientom s obmedzenou pohyblivosťou. Zvyšuje stabilitu počas chôdze a dodáva istotu pohybu.

Mohlo by vás zaujímať