fbpx

Videla som „odísť“ pacienta, pre ktorého bola smrť vykúpením. Vidieť umierať človeka je ťažké.

Vidieť umierať človeka je vždy ťažké. Videla som „odísť“ pacienta, pre ktorého bola smrť vykúpením.

Obvykle je v ranných hodinách v liečebni rušno. Pacientov čaká ranná vizita, hygiena, sprchovanie. Prichádzajú nové príjmy a na oddelení sa to len tak hemží…

Do spoločenskej miestnosti preto privádzam pacientov, ktorých dokážem sama odprevadiť na sociálnu aktivitu. Čiže pacientov, ktorí nevyžadujú náročnejšiu prípravu sanitárov na opustenie izby.

Počas pozorovania svižnej práce na oddelení mi moja pozícia sociálnej terapeutky, ktorá motivuje ľudí k aktivitám, pripadá zbytočná.

Z momentálnej nálady, ktorá ma núti pochybovať o svojej činnosti, ma vytrhne pani Jarka.

Zdravotná sestra pochádzajúca z Dolného Kubína, ktorá hovorí krásnou mäkkou slovenčinou.

„Zuzka, doniesla som pacientom niečo na ukážku. Je to ozdobená šálka, ktorú vyhotovili deti u nás v okolí Kubína. Možno by to mohli skúsiť aj naši pacienti na zlepšenie jemnej motoriky, nemyslíš?“ pýta sa Jarka, stojaca vo dverách spoločenskej miestnosti.

Pochybnosti o význame mojej práce sa vtom momente rozplynuli. Jarka ani dodnes nevie, že som jej za ten moment svetla v mojej hlave vďačná.

Dnes pootvorím dvere do života zdravotnej sestry Jarky.

Jarka, pracovali sme v liečebni spolu so sestričkami z rádu Sv. Františka.* Vyjadrila si sa, že práve ich prítomnosť významne ovplyvnila tvoj život. Povieš nám o tom niečo viac?

Práca sestry s dlhodobo chorými aj zomierajúcimi pacientmi ma napĺňala na sto percent. Niekto by mohol podotknúť, že som zvláštna. Ale tak som to cítila a dnes môžem skonštatovať, že môj pocit bol správny. Prácu s rehoľnými sestrami hodnotím pre mňa samotnú ako veľmi prospešnú. Vyžarovala z nich milota, pokoj a v porovnaní s dnešnou mojou prácou vidím, že aj ohovárania a žabomyších vojen bolo menej. Oceňovala som ich nekonečnú trpezlivosť a chuť pomáhať slabším a bezmocným.

Po svojej 42-ročnej praxi zdravotnej sestry konštatujem, že boli zatiaľ tie najlepšie kolegyne v práci, s akými som sa stretla.

*Kongregácia Dcér sv. Františka Assiského – Congregatio Filiarum Sancti Francisci Assisiensis – CFSF

Kongregáciu založila Anna Brunner, ktorej snom bolo v duchu sv. Františka žiť v chudobe a odriekaní v službe najslabším.

Všeobecným cieľom kongregácie je všetko konať na väčšiu česť a slávu Božiu. Naším osobitným cieľom je slúžiť Bohu u chudobných, chorých a opustených. V nich František hľadal a našiel trpiaceho Krista.

Ako hodnotíš prácu s dlhodobo chorými a umierajúcimi? 

Vidieť umierať človeka je vždy ťažké. Videla som „odísť“ pacienta, pre ktorého bola smrť vykúpením. V duchu som ďakovala Bohu, že zbavil toho človeka trápenia. V zariadení, kde som pôsobila, som intenzívne vnímala celistvosť kolektívu a optimálny prístup lekárov nielen k pacientom, ale aj k strednému zdravotníckemu personálu.

V súčasnej dobe pôsobíš ako pracujúca dôchodkyňa na oddelení chirurgie. V čom vidíš rozdiely oproti práci v liečebni? 

Vnímam rozdiely hlavne v interpersonálnych vzťahoch. Kolektív a atmosféra na pracovisku sú dôležité. Ak sa môžem verejne posťažovať, tak mi vadí, že lekári od nás vyžadujú nadmerný výkon, ako keby sme boli chobotnice. Často sa na vizite povie niečo iné, ako sa napíše do papierov. Ťažko sa potom v tom sestra orientuje, a vzniká problém.

Stretávanie sa so smrťou ovplyvní zdravotníka, či chce, alebo nie. Čo je tvojou psychohygienou?

Dala som sa na turistiku, čítanie kníh a háčkovanie. Z bavlniek vytváram hračky. Nie na predaj, ale pre radosť. Naposledy som uháčkovala žabu pre osemročného chlapca, ktorý mi za to namaľoval pekný obrázok. Práca sestry nie je jednoduchá, a to mi potvrdí hociktorá z kolegýň. Ale pracujem, pretože peniaze potrebujeme. Máme v rodine chlapca postihnutého autizmom. Čím je starší, tým je viac odkázaný na pomoc svojej matky, mojej dcéry.

Keď prídem k nim na návštevu, pokladá si svoju hlávku na moje kolená a cíti sa veľmi spokojne. Keď som v práci, pýta sa neustále mamy, kedy už príde „Jadi“? Myslí tým mňa.

Som naplnená pocitom užitočnosti, či už vo svojej vlastnej rodine, ako aj v nemocnici. Aj keď vieme, že nikde to nie je dokonalé.

Nuž, čo si môžem ešte priať?

S Jarkou Peškovou sa zhovárala Zuzana Balašovová Donátová.

smrť a rozhovory so zomierajúcimi Zuzana Balasovová Donatova 1

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať