fbpx

Snažím sa počas rozdávania stravy do izieb na chvíľu spríjemniť seniorom čas, ktorý im ešte zostáva.

Aj ľahká práca pomáha seniorovi kvalitnejšie prežívať obdobie v dôchodkovom veku. Ak mu to zdravotný stav dovolí…

__________________________________________________________________________

Ľudí, ktorí majú prácu, čo ich baví, je málo. A jedným z nich je Robo, pomohol, keď sa dalo.

V domove seniorov sa chystá oslava narodenín. Organizačne je to celkom náročná akcia. Od letáčika na dverách cez obtelefonovanie príbuzných oslávencov, nákup občerstvenia, kvietkov, príprava programu a organizácia samotných klientov zariadenia, ktorí sú väčšinou odkázaní na invalidný vozík.

V kuchyni sa svižne pohybuje novoprijatý pracovník Róbert. Práve poumýval dres, na ktorom sa ešte pred chvíľou pripravoval obed.

„Dnes je oslava?“ položí mi otázku.

„Áno, už od obeda chystáme jedáleň na akciu,“ informujem nového zamestnanca.

Robo nelení. Pomáha mi s umiestnením stolov v jedálni a aranžuje stolovú výzdobu. Všímam si jeho ruky, ktoré vytvárajú krásnu zostavu z farebných servítkov.

Šikulka, pomyslím si…

V lete, v čase dovoleniek, je zamestnancov v dome seniorov menej. Prácu stíhame len tak-tak.

Keďže máme v záujme klientom domova dopriať pobyt na čerstvom vzduchu, vodíme ich na čerstvý vzduch do vonkajšieho átria budovy. Je im ponúknutý čaj, káva a v tichu alebo v rozhovore zotrvávame viac ako hodinu.

V jedno letné popoludnie sa snažím presunúť čo najviac klientov na nádvorie.

Vtom ma osloví Robo.

„A nepotrebuješ pomôcť? Mám už všetko hotové. Tiež som niekedy pomáhal kamarátovi, ktorý bol pripútaný na invalidný vozík.“

Pomoc som prijala…

Áno, taký je Robo, šikovný chlap z kuchyne v dome seniorov.

Dnes otváram dvere do jeho životného príbehu.

Ahoj, Robo, ako by si sa predstavil našim čitateľom?

Myslím si, že ma okolie vníma ako milého, empatického človeka. Pracujem v domove dôchodcov a svoju prácu vnímam ako novú životnú skúsenosť. Pôsobím v gastronomickej oblasti ako kuchár a momentálne ako pracovník v kuchyni pre starších ľudí.

Ako sa pozeráš na starobu? Nedeprimuje ťa pohľad na starších a veľakrát nevládnych ľudí?

Môj pohľad by som definoval ako zamýšľajúci. Často sa pýtam, ako možno dopadnem na staré kolená? Myslím si, že starnutie a staroba je reálna budúcnosť nás všetkých. Práca so staršími ľuďmi vo mne nevyvoláva úzkosť alebo smútok. Naopak, starí ľudia, s ktorými sa v práci stretávam, mi dávajú chuť žiť a byť duchom mladý.

Snažím sa im svojím pôsobením v jedálni aj počas rozdávania stravy do izieb na chvíľu spríjemniť ich čas, ktorý im zostáva.

Viem, že si žil nejaký čas v zahraničí a opatroval si človeka. Máš nejaký zážitok alebo skúsenosť, o ktorú by si sa rád podelil?

Pracoval som v Holandsku ako osobný asistent mladého muža v mojom veku. Bola to pre mňa obohacujúca skúsenosť.

Potreboval viac-menej psychickú podporu, ktorú som ochotne poskytol. Viedli sme dlhé rozhovory a ja som sa v tej chvíli skutočne vžil do kože toho človeka. Do duše mladého človeka, ktorého telo mu už nedovoľovalo plnohodnotne žiť. Som vďačný životu za túto skúsenosť.

Jednou z techník sociálnej terapie s klientmi je aj ergoterapia – liečba prácou. Máš možnosť pozorovať alebo sa zúčastňovať tejto aktivity ako kuchár?

Stáva sa, že niektorí z klientov ma navštívia v jedálni a porozprávajú mi niečo zo svojich kulinárskych skúseností. Rozumiem tomu. Ak sa v živote niekto venuje profesionálne vareniu, verím, že láska k tejto činnosti zostane až do konca. V rámci ergoterapie* je pre klientov domova pripravovaná aj činnosť v kuchyni. Napríklad vykrajovanie a následné pečenie lineckých koláčov, alebo príprava jednoduchých šalátov.

Myslím si, že aj ľahšia práca pomáha seniorovi kvalitnejšie prežívať obdobie v dôchodkovom veku. Ak mu to zdravotný stav dovolí, stačí už len chcieť…

Čomu sa venuješ okrem práci v domove seniorov?

Venujem sa ďalšiemu vzdelávaniu, nazval by som to náhľadom do seba samého a prácou s myšlienkami. Čítam dejepisné knihy a srdcovou záležitosťou sú zámky a hrady. Veľa času venujem svojmu štvornohému priateľovi, ktorý sa volá Beny. Chodieva so mnou aj do práce a klienti majú z neho radosť.

A samotné varenie? Varím rád. Či už sú to väčšie spoločenské akcie, alebo len pre priateľov. 

Teší ma, že som mohla spoznať muža s krátkym menom Robo. Usmiateho muža ochotného pomôcť bez toho, či je to v náplni jeho práce alebo nie.

A na záver recept, PENNE podľa Roba

  • Jedno balenie cestovín – penne celozrnné
  • 2 menšie šalotky
  • 1 malá fľaštička capari
  • 2 malé konzervy artičok
  • 2 smotany na varenie
  • 1 balík sušených sardiniek alebo iného druhu rýb

Uvaríme cestoviny v štýle „al dente“ (do polomäkka). Na panvici opražíme šalotku, pridáme capari bez nálevu aj artičoky. Mierne podusíme. Potom primiešame smotanu, biele korenie, soľ.

Cestoviny vložíme do hlbokého taniera, na vrch poukladáme sardinky a zalejeme omáčkou podľa chuti. Nezahusťujeme.

Jedlo je chutné a ľahké.

Ľudí, ktorí majú prácu, čo ich baví, je málo.

A jedným z nich je Róbert, čo pomohol, keď sa dalo.

O krátke postrehy z hospicu sa delím s verejnosťou v knihe Za dverami liečebne, ktorú nájdete už aj v kníhkupectvách na Slovensku.

 

S Robertom sa zhovárala Zuzana Balašovová Donátová.

smrť a rozhovory so zomierajúcimi Zuzana Balasovová Donatova 1

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať