Odborníčka na protokol radí. „Na nič sa nehrajte“…

Pozvanie na pohovor znamená, že sa ideme osobne predstaviť do spoločnosti, v ktorej sme prejavili záujem pracovať. Čomu máme venovať pozornosť z pohľadu pravidiel správania?

Ešte pred samotným pohovorom  si  starostlivo vyberieme oblečenie a pripravíme  si celkovú úpravu zovňajšku.  Je dobré prísť na pohovor oblečený tak, ako by sme boli oblečení v práci. Oblečenie má odzrkadľovať pracovnú sféru, pozíciu, o ktorú sa zaujímame. Zvolíme vhodný materiál, farby, strihy, dĺžky, ktoré nám pristanú, nezabudneme na vhodné doplnky a úpravu vlasov, tváre a rúk. Nie je vhodné v žiadnej práci mať odhalené ramená, prsia, brucho, bedrá, stehná a prsty na nohách. Čo sa mejkapu týka dámy, by sa mali vyvarovať červených líc a pier a čisto červenej farby na nechtoch. Nechty vo všeobecnosti by mali byť kratšie. Jemná vôňa. Topánky by nemali mať vyšší podpätok ako cca 6 centimetrov. Ak má žena prepichnuté uši, mala by mať náušnice, doplnky skôr jemné, decentné. Piercing a tetovanie je väčšinou odporúčané zahaliť. Veľmi neprofesionálne pôsobia slnečné okuliare zapichnuté do vlasov, špinavé topánky, žuvačka v ústach, vyzývavé farby a odhalené časti tela, ktoré sú spomenuté vyššie. Páni by mali mať taktiež upravenú tvár, nezrastené obočie, zastrihnuté, ak ho majú dlhé a široké, upravené strnisko, bradu, fúzy, alebo pekne oholenú tvár a účes, ktorý im pristane. Dámy aj páni, ak majú dlhé vlasy, mali by ich mať upravené tak, aby im vlasy neprekrývali tvár.

Po príchode na miesto stretnutia si v aute alebo na toalete určite upravíme účes a prečešeme si vlasy. Je dobré, ak máme možnosť spoznať prostredie spoločnosti ešte pred pohovorom. Ak nie, tak v deň pohovoru je dobré prísť o desať minút skôr a pozorovať, ako komunikujú zamestnanci, ako sú oblečení, ako sa k sebe správajú, pretože to isté bude vyžadované od vás. Meškanie je v náš neprospech. Prvé slová, ktoré povieme, by mali byť pozdrav “Dobrý deň“. Ruku podáva ten, kto nás víta, uchádzač o zamestnanie ako prvý ruku nepodáva. Ak máme osobnú vizitku (je na nej napísané iba titul, meno a priezvisko a kontakty na vás ako na súkromnú osobu), môžeme ju pri predstavení odovzdať, no keďže už majú náš životopis, ktorý kontakt obsahuje, nie je nevyhnutné prezentovať sa vizitkou.

Do miestnosti vstupujeme so vztýčenou hlavou, no nie ako horenos a s milým úsmevom na perách. Ten, kto vstupuje do miestnosti, zdraví tých, čo v miestnosti už boli a ten, kto vychádza z miestnosti, zdraví tých, ktorí v miestnosti zostávajú. Ak použijeme toalety, nikoho nezdravíme, nerozprávame sa tam a nezabudneme si poriadne umyť ruky, aj keď sme sa len išli učesať vlasy a upraviť tvár.

Počas predstavovania povedzte meno a priezvisko bez titulov. Nehovorte slovné spojenie „Teší ma“. Zameniť ho môžete za „Ďakujem za pozvanie na pohovor“.

Za stôl si sadáme z pravej strany a tiež z pravej strany aj vstávame. Páni si pri sadaní rozopnú sako, ale nevyzliekajú ho a keď sa postavia, zapnú si gombíky na saku, posledný nezapínajú. Za stolom neprekrižujeme nohy v kolenách, môžeme ich prekrížiť v členkoch. Pod stolom nevyzúvame topánky. Kabelku si dáma položí za seba na sedadlo a neopiera sa chrbtom o stoličku, kufrík položíme vedľa stoličky.

Počas rozhovoru, ak spomíname konkrétne meno, používame oslovenia pán a pani. Slová prosím a ďakujem sa tiež používajú aj v pracovnom styku. Na záver sa poďakujeme za stretnutie a rozlúčime sa pozdravom Dovidenia.

Na nič sa nehrajte. Ja som svoj prvý konkurz v pracovnom živote vyhrala tak, že som ho brala ako skúsenosť, bola som prirodzená, no pripravila som sa naň. Bola som druháčkou na žurnalistike a uchádzala som o miesto zástupkyne šéfredaktora, kúpila som si daný časopis, poznačila si do neho fixkou chyby, ktoré podľa teórií, ktoré nás v škole učili boli chybné. A šéfredaktora zaujal môj aktívny prístup. Nikdy nevieme, čo zaujme, no zaujať by sme mali už v prvých sekundách stretnutia.

Miriam Miková, 1.slovenská škola spoločenskej etikety a protokolu