Silní chlapi a hlúpe ženy, alebo idioti medzi nami.

Silní chlapi a hlúpe ženy, alebo idioti medzi nami.

Odpustite, budem moralizovať. Ale sú veci, ktoré ma vytáčajú dobiela. A najviac ma štve, že sa málokedy ozvem!

Hoci by ma ľudská hlúposť a bezohľadnosť už nemala prekvapovať, vždy sa jej čudujem s rovnakým úžasom.Celé roky som do práce cestovala prímstskom linkou Senec- Bratislava. Kedysi to nebývalo také strašné, od momentu, kedy som pustila kľučku môjho bytu v Senci, po zapnutie počítača v redakcii ubehlo len 40 minút. Samozrejme za predpokladu, že na ceste nebola havária. Vtedy to trvalo podstatne dlhšie. Dnes je to, samozrejme, inak, ale nie o tom som chcela.  Pri pravidelnom cestovaní som zažila kadečo, mám veľkú zásobáreň príbehov a postrehov. Milých, aj desivých. Nakoniec, aj to moje koleno pokazené je dôsledok jedného takého zážitku :-).

Popíšem vám situáciu z popoludňajšieho autobusu. Sparná horúčava, ulička plná unavených ľudí, ktorí túžia len po jednom – konečne sa dostať domov. Veľký, chlpatý, spotený, špinavý chlap sa tlačí ku dverám. Pani stojaca pred ním mu decentne, pokojným hlasom oznámi, že na nasledujúcej zastávke bude aj ona vystupovať. Pre slušných ľudí by situácia skončila tým, že chlap by sa poďakoval a počkal na zastávku. Tento tu však nie.

„Ty krava, tak sa aspoň posuň!„ zahučal mačo a pre svojho kamaráta dodal na adresu pani ešte čosi oveľa pikantnejšie a neúctivejšie. Potom sa poškriabal v rozkroku a poobzeral sa, ako „zabodoval“ a či niekto jeho výkon ocení.

Ak by ste očakávali, že sa niekto odvážil mu niečo povedať, mýlili by ste sa. Teda – aspoň nahlas nepovedal nikto nič. Ale tak ako ja, iste viacerým vzkypela žlč a najradšej by toho nadsamca vykopli z autobusu. Ale iba sme sa pohoršene odvrátili a nadávali mu v duchu. Dotyčný pokračoval v konverzácii so svojím známym na úrovni suterénu. Dozvedeli sme sa, ako mu pijú krv také staré sliepky, čo nevedia nič iné, len zavadzať a sťažovať sa. Ako by on vedel s nimi zatočiť!

Vtedy som si spomenula na všetky tie reči o nenahraditeľnom poslaní žien, o úcte, ktorú si zaslúžia… a teraz z toho všetkého zostalo len jedno veľké bla – bla -bla.

S akým pocitom vystupovala dotknutá pani mi je celkom jasné – ponížená a urazená. Pre nič, za nič. Ale čo si sebe myslí onen „hrdina“ ? Ukázal plnému autobusu, kto je tu pánom! Jemu predsa nebude zavadzať hockto! A už vôbec nie nejaká vyfintená panička!

Nie, nie som rozohnená feministka. Ale keď vidím takýchto tupcov, tak mám sto chutí sa ňou stať.

Toho chudáka mi je vlastne ľúto. Žije si vo svojom svete, plnom hlúposti a malosti. Ako tento človek vychováva svoje deti? K čomu ich vedie? Možno je správne, čo robí – politika širokých lakťov, schopnosť hnať sa cez mŕtvoly, nevyberaný slovník – to je to, čo vám dnes pomôže prežiť. V autobuse si zahulákajte na bezbrannú ženu a potom sa v robote prikrčte pred ešte agresívnejším šéfom. Veď niekde sa musíte odreagovať aj vy! Že si to odnesie úplne cudzí, nevinný človek? Pchá, čo tam potom! A čo na tom, že je to útla žena, ktorá sa nemôže brániť? Aj takýto primitív potrebuje psychohygienu …

Aj keď nepredpokladám, že dotyčný a jemu podobní čítajú takéto výlevy, predsa si neodpustím odkaz– viete milí páni,  čo je na hlúposti najhoršie?

To, že ju nevidno, že sa nedá liečiť a je doživotná! Želám vám, aby každý vás stretol niekedy v živote ešte väčšieho hulváta, než ste vy sami! Aby ste to pekne natvrdo precítili. A užite si to!

A nám ostatným – snažme sa podobným ľuďom vyhýbať. A ak ich už stretneme… rýchlo od nich odíďme. Rozhovor s nimi je vždy kontraproduktívny a zbytočný.

Hľadajte radšej spoločnosť múdrych a citlivých ľudí. Alebo si radšej prečítajte nové články na 40plus.

Monika Macháčková

Mohlo by vás zaujímať