Mnohí z nás už zrejme zažili nepríjemné útvary nachádzajúce sa v našom zornom poli, ktoré sa pohybujú pomaly smerom, akým sa pohne naše oko. Niekedy, keď sa na ne chceme pozrieť priamo, akoby uhli nabok. U niekoho po čase zmiznú. Niekoho však trápia dlhodobo a dokážu byť naozaj otravné.

Zrelý vek mi pripomína najmä dátum narodenia. Vo vnútri sa cítim stále rovnako ako keď som bol osemnásť-dvadsať rokov. Na mojich základných morálnych hodnotách sa nič nezmenilo. Ale za posledných desať rokov sa isto niečo v mojom živote zmenilo. Spoznal som nových ľudí, pozažíval som rôzne situácie, aj kritické. A práve o tieto skúsenosti som bohatší.

Rodina ma podporuje od začiatku, aj keď to nebolo ľahké. Môj syn mal jeden rok, keď som začal. Času na rodinu som prvý rok mal oveľa menej, než predtým. Klamal by som, keby som povedal, že nepadla aj vyššie spomenutá veta, ale vydržali sme a sme radi, že Hambáč funguje.

Základná atribučná chyba je to, keď správanie niekoho iného, pripisujeme jeho povahovým vlastnostiam, pretože nemáme dostatok informácií o situačných faktoroch. Na druhej strane máme však tendenciu svoje vlastné správanie pripisovať externým faktorom, aby sme chránili svoju sebaúctu.

Ak máte radi Slovensko a Oravu zvlášť, tak možnosť stráviť krásne okamihy v lone oravskej prírody je na dosah. Pripravilli sme pre vás súťaž. Babie leto a turistika jednoducho patria k sebe.

Začal som sa voziť, len tak. No a to bola najlepšia zábava. Nemusel som počítať, nemusel som rozmýšľať, len som fujazdil hore, dolu ulicou. Vzduch prúdil okolo môjho tela. Pred očami sa mi mihotal chodníkový asfalt. V ušiach mi hrkotali zvuky kočíkového podvozku, konštruovaného pre podstatne nižšie zaťaženie. Nepretekať znamenalo stať sa tekutým a splynúť s prúdom čistého bytia.

Tento víkend sme si dovolili urobiť „testovanie“ splavu na Malom Dunaji. Okrem toho, že sme boli skvelá partia, videli sme krásne zákutia a mnohí z nás zistili, že niekedy máme poklady priamo pod nosom. Ak bývate v okolí Bratislavy, možno sa vám už niekedy pošťastilo splaviť Malý Dunaj. Je to pomerne bezpečný výlet, ktorý môžete absolvovať aj s menšími deťmi. …

Limitovaná kolekcia obrazov takmer zaniknutých slovenských párt Kostol Klarisky na Klariskej ulici 1 v Bratislave je miesto, kde si môžete bezplatne prezrieť výstavu slovenských párt. Ide o unikátny projekt fotografov Ľubomíra Saba a Zuzany Sénašiovej, maliarky Sarah I. Avni a etnologičky Kataríny Chabrečekovej, ktorého zámerom je pomocou moderného umenia reprezentovať a spájať kultúru, tradičné hodnoty a históriu Slovákov, ako aj národnostných menšín žijúcich na Slovensku a …

Sám netuším, kde sa uvidím na budúci rok, nieto ešte o päť, či desať. V ostatnej dobe dosť intenzívne rozmýšľam o zmene povolania, cítim sa po tie dlhé roky vyčerpaný, nemotivovaný, doslova rozbitý. Z pohľadu autorského by som chcel naďalej písať zaujímavé príbehy, vydávať knihy, ktoré by čitateľov tešili a kresali v nich túžbu po novej a novej mojej knihe.

Keď je moja duša na dovolenke, hojdám sa v sieti pod stromom. Pri hlave mi štebotajú veselé myšlienky, ševelia listy aj spomienky.  Som tu a teraz. Keď je moja duša na dovolenke, nedvíham telefóny, neriešim faktúry a nemračím sa. Veď ani niet na koho.

Jana Mittmann je energická štyridsiatnička, ktorá riadi farmaceutickú firmu Exeltis – presnejšie, je regionálnou riaditeľkou pre strednú a východnú Európu. Zároveň  je matkou troch detí a žije s manželom v takzvanom dvojkariérovom manželstve. Muž totiž šéfuje veľkej divízii v inej spoločnosti. Ako sa dá zvládať život, keď si kariéru budujú obaja a majú tri deti? Aj na to sme sa pýtali Jany Mittmann.

K mojej každodennej práci patrí pomáhať ľuďom s formovaním sebaidentity, sebauvedomenia, zdravého sebahodnotenia a sebadôvery. Nezaobídu sa bez posilňovania svojich komunikačných a kooperatívnych zručností nevyhnutných pre dobré medziľudské́ vzťahy, a rovnako tak potrebujú zvládať psychohygienu pri riešení problémov a zvládaní stresu. Vychádzajúc z týchto skúseností som napísala svoje zamyslenia. Mojím zámerom bolo, aby čitateľ dostal odpovede alebo indície na cestu za vlastným poslaním.

Život býva všelijaký. Raz ste hore, inokedy dole. Niekedy je to také ani-ani. Samo žil vždy buď dole alebo hore. A prišla stredná fáza. Chce žiť obyčajne. Normálne. Milovať svoju partnerku a dieťa. Tu na Slovensku. Už desať rokov neberie drogy a v medzičase prevádzkuje o.z. NEzávislosť. Pomohol desiatkam ľudí vymaniť sa z cesty do drogového marazmu. Aktuálne potrebuje pomoc on. Nie z drog. …

Ľuďom po 40tke, ktorí nikdy nešportovali a chcú to zmeniť, by som odporučila nájsť si pre seba vhodný pohyb. Môže to byť pravidelná chôdza, plávanie, behanie... Všetko, čo človeku prináša radosť a nespôsobuje bolesť. Aj skupinové cvičenia s kvalifikovaným lektorom sú vhodné. Dôležité je príliš sa neporovnávať s ostatnými a počúvať svoje telo.

Každý rok, bola niekde v okolí, nasadená kukurica. Tento rok to bolo, na poli, za cintorínom. Ísť na kukuricu, z družstevného, samozrejme, nebolo v poriadku. Na druhej strane, babka vždy hovorila, že veď sú tam aj naše role. Nejako som tomu nerozumel, kde tam sú, a prečo sú tam, prečo ich nemáme doma, ale predsa len ma to trochu zbavovalo pocitu viny, že kradnem.

Hospodárska budova stojaca neďaleko rodinného domu. Slúži na uskladnenie náradia, dreva a podobných vecí. To volajú na Kysuciach – huno. Keď je v ňom všetko dobre uložené, dokáže poskytnúť dokonalý relaxačný zážitok! Neveríte? Presvedčil som sa na vlastnej koži.

Urológ je vysoko špecializovaný lekár, ktorý diagnostikuje a lieči patologické stavy a ochorenia orgánov, ktoré tvoria systém močového mechúra. Aj keď ho mnohí považujú za mužského lekára, venuje a zameriava sa aj na liečenie ochorení žien a detí.

„Najviac ma baví nerobiť nič, len tak byť a trochu si premýšľať. A potom zrazu vstanem a niečo spravím. Neberiem to ako prácu, ale ako zábavu. Potrebujem občas zvárať, občas maľovať, občas kreovať nejaké topánky, či navrhovať košele. Je pravdou, že som sa venoval najmä dokumentárnej fotografii. Nedokážem však neochutnávať aj iné výtvarné disciplíny.“

Možno sa vám to zdá nepravdepodobné. Cítite sa plný síl. Zdravie vám slúži. Ak ste žena, nie ste ešte v prechode – takže návaly veru nehrozia. Ešte je čas.  Teda až na pár výnimiek. Ale príde to. (Inak tu dosť pomáha peľové zrno - aspoň mne zabralo). Ak ste muž, ste v plnej sile. Práve zvažujete kúpu motorky alebo lepšieho auta.

Balkán je ešte stále plný veľkých kontrastov a divokej prírody, na ktorú človek nemal ešte čas siahnuť. Preto ak túžite po takomto dobrodružstve, treba ho navštíviť. Všade sme sa stretli len s priateľskými ľuďmi, ochotnými pomôcť. Jedlo je tu skvelé, a nemožno ho veľmi porovnávať s turistickými časťami Chorvátska pri mori (veľké, chutné porcie za nízke ceny). Tieto krajiny sú určite bezpečné, a s pasom EU ako keby sme patrili do vyššieho levelu. Patrik Cvengroš

Na to, aby som aj skúmal, nie len využíval existujúce skúsenosti, potrebujem mať otvorenú hlavu a aktívne vyhľadávať nové informácie, poznatky a podobne. Ak som niečo robil tisíckrát nejakým spôsobom a mám s ním skúsenosti, je fajn aktívne pracovať na tom, aby som to z času na čas vyskúšal inak.

„Asi pred 4 rokmi som dal výpoveď v IT firme. Bolo to skutočne stresujúce zamestnanie. Takže sa mi dosť uľavilo, keď som odišiel. Začal som cestovať a na svojej poslednej ceste po Východnej Ázii som sa zaľúbil. Zostal som žiť so svojou novou láskou. Už sú to dva roky, čo žijem na druhej strane zemegule."

Ako dieťa som trávila celé dni u babky a dedka na prázdninách, a tak som si oživila veľa spomienok, napríklad aké je úžasné vyjsť ráno do záhrady v nočnej košeli a pochutnávať si na práve odtrhnutých jahodách či malinách. Tie letné večery, keď sedíš na terase a okolo teba lietajú chrústy, skáču cvrčky, cvrlikajú lúčne koníky. Ach, dosť bolo romantiky... 

Gréta Fábryová je prozaička a blogerka.  Vyštudovala molekulárnu biológiu a genetiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, pracuje vo farmaceutickom priemysle. Od roku 2016 vedie O.Z. Popradský literárny klub. Pod jej vedením klub organizuje rôzne literárne a kultúrne podujatia. Jej texty boli ocenené na literárnych súťažiach Jašíkove Kysuce a Poetická Ľubovňa. Publikovala v Slovenskom rozhlase, v literárnych časopisoch Dotyky, Orol Tatranský, Glosolália a v zborníkoch Posúvanie,  Parnas a Dozrievanie. No a práve jej vyšla kniha. Nesie názov Do neba ma nevezmú a my sme Grétu vzali na kúsok slova.

"Páni, neviem či ste si to všimli, ale ja som žena. Mám doma syna. Nemám v pláne ďalšie deti, ale možno sa to zmení a zatúžim ešte raz v živote dieťa mať. Porodiť. O 5 rokov teda možno budem na materskej. Navyše nemám vysokú školu. Vonku za dverami sedia dvaja muži. Rodiť nebudú, a pokiaľ viem, obaja výšku majú. Nie som vhodný kandidát."

Niektorí ľudia sú ako hrniec s horúcim lekvárom. Hmota bubloce a prská naokolo, ako oni sami. Ohovárajú, klebetia, vymýšľajú si “overené” informácie.

V tom istom čase, len o niekoľko kilometrov ďalej, konkrétne pred naším domom, zastal pútnik. Doputoval k nám neznámo odkiaľ, v krčme oproti povedal, že sa zobudil v Piešťanoch a rozhodol sa, že ide pozrieť svojho dávneho kamaráta. Lenže dávny kamarát, teda môj muž, bol práve v tej chvíli na Bošáci a tak sa pútnik, vyholený a celý potetovaný, zložil oproti v krčme.

Skúseností a zažitého mám veľmi veľa. Živnosť sa mi rozbieha pomaly a tak som si chcela „privyrobiť“ vo firmách na postoch s požadovanou nemčinou, lebo ju mám na vysokej úrovni , profi C.1.1. Nuž, a za posledné 2 roky ma zavolali na 6 pohovorov. Všetci mi radili, aby som si manažérske pozície vymazala zo životopisu. Kamarát povedal: „Napíš, že si robila 20 rokov upratovačku!“ „Budeš mať väčšie šance“.

Človek sa bulváru bráni, dokonca má pocit, že úspešne. S čistými úmyslami sa začíta do Jesenina a šup. Skončí pri Isadore Duncan a jej „zbohom, priatelia, idem za slávou“. Vraj neprežila šťastný život, ale čo ja viem. Na koncept šťastie alebo nič sa možno upíname príliš. Ešte aj vtedy, keď nahliadame do života iných. Píše sa rok 1903. Aténskymi uličkami kráča skupinka cudzincov. …