Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Po tridsiatich piatich rokoch plnohodnotného pracovného života som ostala bez práce. Mam 55 rokov a dvoch študujúcich synov. Magazín 40+ sledujem pravidelne. Pracovala som 30 rokov v piatich súkromných firmách, na pozícii riaditeľky marketingu a predaja. V poslednej, vlastnej firme som pracovala 12 rokov. So spoločníkom sme firmu zrušili, lebo nebol naklonený férovej spoločnej spolupráci.
Psychológia a koučing je moje vysnívané povolanie odteraz až do konca života
Skúseností a zažitého mám veľmi veľa. Živnosť sa mi rozbieha pomaly a tak som si chcela „privyrobiť“ vo firmách na postoch s požadovanou nemčinou, lebo ju mám na vysokej úrovni , profi C.1.1. Nuž, a za posledné 2 roky ma zavolali na 6 pohovorov. Všetci mi radili, aby som si manažérske pozície vymazala zo životopisu.
Kamarát povedal: „Napíš, že si robila 20 rokov upratovačku!“ „Budeš mať väčšie šance“.
Vekovú diskrimináciu nepriznali, ale je zjavná. Dva roky som žila bez príjmu. Ako som to prežila? Mala som úspory. Nedala som mužovi v našej spoločnej domácnosti všetky svoje peniaze, ako to robí 80% Sloveniek. Žena dá všetko do domácnosti, a muž potom odíde s nasporenými peniazmi. Česť výnimkám. Nie, nemám jeho kreditku, lebo ju nepotrebujem.
Po rokoch úspechov som sa naučila prijímať sklamanie a neúspech ako súčasť života.
Pokračujem ako koučka na organizovaní komunitných seminárov na tému: „ Ako podporiť svoj skrytý ženský potenciál.“ Prinášam ženám praktické skúsenosti, analýzy, cvičenia na podporu ženských vlastností, ktoré sú v mužskej spoločnosti potlačované. Posledný seminár sa končil v láskavej a prajnej atmosfére, ktorá pripomínala skupinovú terapiu. Iba pripomínala, lebo ženy spontánne rozprávali o situáciách, ktoré v živote zvládli. Rozprávali o láske a o tom, čo im robí radosť.
No a konečne môžem cestovať!
Posledné dva roky cestujem s mojimi synmi sama autom. Naložíme kufre do auta a ideme bez cestovky po Slovensku, po Česku, cez Rakúsko do Talianska. Vysoké Tatry, Adrpašské skály a ALPY. Sú to prenádherné cesty! Prečo toto všetko píšem? Prišli sme toto leto s autom do Bibione, do Talianska. V malom, čistom a útulnom hotelíku nás privítal personál, ktorý pozostával zo samých zrelých ľudí nad 50 rokov a viac. Čudovala som sa. Povedali mi, že na zrelých ľudí je najväčšie spoľahnutie.
Ešte aj chyžné boli šesťdesiatničky.
Všetko čistučké. Jedlo výborné. Majiteľka hotelíka, šarmantná Viviana Marenato so šedivými vlasmi, mi o Taliankach prezradila najviac:
„My, Talianky, sa od narodenia do smrti nevzdávame svojho rodného mena, ani keď sa vydáme. Viete si predstaviť, že by som sa vzdala MARENATO = narodená v mori? Máme od narodenia do smrti svoju vlastnú identitu. To nemajú ani Švédky, ani Nemky, žiadna. Machrujú tu, ale všetky žijú životy svojich mužov.“
Milé ženy, žite svoje vlastné životy! Akokoľvek silno milujete, nežite životy svojich mužov! A verte, aj vaši muži to ocenia.
Autorka je koučka
