Keď je moja duša na dovolenke, hojdám sa v sieti pod stromom. Pri hlave mi štebotajú veselé myšlienky, ševelia listy aj spomienky. Som tu a teraz.
Keď je moja duša na dovolenke, nedvíham telefóny, neriešim faktúry a nemračím sa. Veď ani niet na koho.
Na dovolenke mojej duše sa všetci usmievajú. Usmievam sa a hoci aj pripláva sem tam smutný okamih do mojej mysle, usmejem sa naň. Zaslúži si to. Zaslúžim si to.
Keď je moja duša na dovolenke vešiam bielizeň na slnkom zaliatej terase nášho domu s takou radosťou, akoby som práve tancovala Makareenu.
Keď je moja duša na dovolenke všetky starosti, trápenia a súženia majú dovolenku tiež. Na opačnom póle ako ja.
Keď je moja duša na dovolenke milujem svoju šálku kávy, orosený Sauvignon i vodu tečúcu z lesného pramienka do mojich dlaní.
Vzala som si dovolenku pred svetom.
Ležím uprostred ticha mojej mysle. Na lícach ma štekolí vánok mojich tohtoročných úspechov, priateľské povzbudenia a víťazstvo pravdy, že žijem.
Keď je moja duša na dovolenke, vtedy je všetko krásne. Nebojujem s vráskami, kilami, chybami, rečami, šedinami. Všetko je odrazu tak, ako má byť. Zázračne jednoduché.
Keď je moja duša na dovolenke, objímam svoje telo vďačne za jeho vernosť. Kochám sa pohľadom do zrkadla. Môj vzácny obraz v ňom je dnes o kúsok mladší než bude zajtra.
Dovolenka duše lieči moje rany. Vdychujem Lásku tohto dňa a vydychujem pokoj.
Som.