IVAN FILIP: Utiekol z kancelárie a vonia „HAMBÁČMI“  

Roky pracoval s ľuďmi v korporácii a rozhodol sa podnikať. Schéma, o ktorej počujeme v poslednej dobe často. Akoby začínalo byť ľuďom v kanceláriách pritesno. Zvažoval reštauráciu, ale ako sám hovorí, po preskúmaní všetkých možností (trhu, rodinných financií, byrokracie) sa rozhodol pre menej rizikový rozbeh.  Podnikanie založil na hambáčoch. Každý, kto pozná dialekt, najmä ten bratislavský, vie o čom je reč. Tak ak ste hladní, radšej ani nečítajte, lebo možno vám potečú slinky. Rozprávali sme sa s Ivanom Filipom.

Keď som odišiel z banky, bol som rok doma a nemal som prácu. Po roku som ešte skúsil pár mesiacov pracovať v kvázi procesnom systéme pri budovaní franchisovej siete pobočiek realitnej kancelárie, no rýchlo som pochopil, že musím urobiť rozhodnutie, ako ďalej.

 Ivan kedy ste po prvýkrát začali uvažovať, že zdrhnete z kancelárie?

Bolo to niekedy v roku 2014, keď som začal vnímať výhody podnikania oproti klasickému TPP, a tie výhody mi dávali stále  väčší a väčší zmysel. Lákalo ma „byť sám sebe pánom“, rozhodovať o veciach pružne a okamžite, podľa mojej predstavy, nemusieť riešiť veci a zmeny podľa predstáv iných.

S úsmevom hovorím, že možnosť neodpovedať na otázky typu: „Máš? Nemáš? Čo si urobil pre to, aby si mal?“ bola najväčšou motiváciou. No a paradoxne, aj tak si na tieto otázky v podnikaní musím odpovedať pravidelne a skoro denne.

 Varíte rád odjakživa? Či žena je zlá kuchárka a boli ste donútený začať variť? (smiech)

Odmalička ma bavilo sledovať mamu v kuchyni, ako varí a pripravuje jedlo. Neskôr som to začal skúšať sám a od strednej školy som už rád varil a experimentoval s prípravou jedla sám. 

Bavilo ma to (a baví stále), aj keď v poslednom čase, odkedy grilujem v stánku, už radšej v súkromí nechávam prípravu jedla na iných. Moja žena varí výborne – to je predsa povinná odpoveď, ale ešte oveľa lepšie pečie 🙂

Aké boli reakcie bývalých kolegov, keď ste vymenili korporát a procesné riadenie za vlastné podnikanie v gastro?

Reakcie boli úsmevné, veľa bývalých kolegov s humorom reagovalo tak, že idú robiť pre mňa 🙂 . Musím ale povedať, že mi naozaj fandili. Skoro denne som mal telefonáty s otázkou, ako sa mi darilo a či to stále zvládam. Chodia ku mne do stánku aj teraz. Najedia sa, a pritom sa rozprávame a diskutujeme úplne o všetkom.

Čo sa dialo prvé mesiace? Aký to bol pocit ostať bez výplaty a ísť „do ulíc“?

Bolo to veľmi hektické obdobie. Chvíľu trvalo, kým som chytil grif. Schudol som asi 10 kíl a pracoval som 6 dní v týždni od 6:00 do 23:00 a siedmy deň som ešte v stánku riešil sanitu, papiere atď. Našťastie, finančne pomohla rodina, a mali sme aj vlastnú rezervu, ktorá pomohla preklenúť štart.

Zákazníci chodili od prvého dňa a stále ich pribúdalo. Bol som hrozne unavený, ale aj šťastný, že hambáče chutia a zákazníci sa vracajú a posúvajú pozitívnu referenciu ďalej.

Chodia kolegovia na kus dobrého mäsa? „Závidia“ vám istý druh slobody?

Chodia, a som rád, že im stále hambáč chutí. Neviem povedať, či závidia, tak by som to asi nenazval. Ale myslím, že viac premýšľajú, aké výhody má podnikanie oproti TPP a či riziko opustenia istoty práce v systéme je zvládnuteľné a dostatočne motivujúce.

Ktorý z hambáčov je najväčší trhák? Predajte nám ho!

Mám veľmi jednoduchú ponuku. Hambáč (bez syra a slaninky), Hambáč so syrom a slaninkou a Hambáč bez mäsa s hermelínom. Veľa nových zákazníkov si pýta ten najlepší hambáč, no a ja im vtedy ponúknem Obojručák (dvojitý hambáč) so syrom a slaninkou s extra syrom a extra slaninkou. Ten je totiž najdrahší 🙂

Ale nie, to žartujem. Najviac sa predáva so syrom a slaninkou. Je to domáca opečená tuková chlebová žemľa, medovo-horčicová omáčka, čerstvý šalát, grilované hovädzie mäso s roztopeným syrom Cheddar a Gouda, opečená slaninka, opečená cibuľka, čerstvá rajčina a cibuľka, sladkokyslá uhorka a BBQ omáčka.

Niektorí zákazníci si ešte doplnia čerstvé chilli, alebo chilli omáčku (mám všetky stupne pikantnosti), džem alebo aj arašídové maslo. Všetko grilujem spolu na jednej platni, takže mäso natiahne chuť slaninky aj opečenej cibuľky a žemľa všetky šťavy. Mäso otáčam len jedenkrát a netlačím na neho, takže je na povrchu do chrumkava, a vo vnútri plné a šťavnaté.    

Ako reaguje rodina? Sú na vašej strane? Alebo padajú vety typu: No to sme si dali?

Rodina ma podporuje od začiatku, aj keď to nebolo ľahké. Môj syn mal jeden rok, keď som začal. Času na rodinu som prvý rok mal oveľa menej, než predtým. Klamal by som, keby som povedal, že nepadla aj vyššie spomenutá veta, ale vydržali sme a sme radi, že Hambáč funguje.

Čo okrem oleja a potu cítite večer, keď si líhate do postele?

Olej ani necítim, lebo ho nepoužívam :). Cítim mastnotu, pečené mäso, cibuľu a pečenú slaninku, a hlavne spokojnosť, že ľudia prišli a chutilo im. Je to ten najlepší pocit, keď zákazník povie, že mu brutálne chutilo a príde zas. Spätná väzba od zákazníkov je dôležitá a večer si prehrávam deň, či boli zákazníci spokojní. Spokojní zákazníci sú hlavná motivácia.   

Urobili by ste tento krok znovu?

Určite áno, ten pocit slobody za to stojí. Spoznal som veľa nových ľudí, pri mojom stánku sa spoznalo veľa nových ľudí a dokonca sa vytvorili nové kamarátstva.

Hambáč vníma veľa zákazníkov ako nejaký meeting point, kde sa stretnú so známymi aj neznámymi ľuďmi, pokecajú naozaj o všetkom a slobodne, a zároveň sa dobre (aspoň dúfam) najedia.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

P.S: Sledujte nás aj na sociálnych sieťach – pripravujeme súťaž o hambáče. Hladní nezostanete!