ZAMYSLENIA

Dosť často hovorím, že žijeme zvláštne časy. Kamarátka sa pýtala, ako to myslím. Tak som jej hovorila zopár príkladov. Jedným z nich bolo aj novodobé prepisovanie kníh. Jazyk predsa treba scitlivovať. Ak sa vám v hlave vynorí metafora citlivo vnímajúcich elít, ste celkom správne. Krok za krokom, salámovou metódou.

Niekedy je čas poďakovať starému svetru za službu, ktorú nám preukázal... Poďakovať a vymeniť ho (s rozvahou a pokorou) za nový... Iste, možno zistíte, že kvalita nie je taká, ako sa zdalo, ale aj to je cesta... Ako to celé čo najlepšie zhrnúť a vystihnúť? "Lode neboli stavané na to, aby kotvili v prístave."

Niektorí hovorili, že už umrela, iní zas, že ochorela a mne je z toho smutno. Plytváme niečím, čo sa už nebude dať nikdy vrátiť. Naším dedičstvom. Nájdime si, prosím, čas a keď už máme tie mobilné telefóny, nahrajme si rozhovor s našimi starkými či prastarkými.

"A je naozaj veľkou pravdou, ako je tam spomínané, že jednak tlakom okolia, rodinou, médiami..., vidíme na sebe len tie zlé veci. Niekedy človek urobí 1000 dobrých, 1 zlú. Ale tú zlú mu budú vytýkať. Chce to jednu veľkú dávku odvahy vedieť sa presadiť a naučiť sa mať rád. Vlastne všetko je to o sebeláske."

Chcela som sa nahnevať, ale namiesto spustenia funkcie hnev, som si uvedomila nasledujúce. Ja môžem usmerniť svoje emócie. Ja môžem usmerniť svoj hnev. Ja rozhodnem, aký program ponechám šéfovať v mojom vnútri.

Celospoločenská reakcia, ktorá prišla na slová Jaroslava Dušeka v rozhovore u Čestmíra bola silná a neutícha. Je pravda niekde inde? Tomáš Lukavec robil niekoľko rozhovorov s Jaroslavom Dušekom a zamýšľa sa nad tým, ako sa pozerať na jeho vyjadrenia a zámer. 

Aj keď som odišiel ďaleko – preďaleko, moje nočné mory a duševné jazvy som si nevedomky pribalil so sebou. Boli stále so mnou, v mojej hlave aj v duši. Nemohol som spávať, ozývali sa tie isté pochybnosti, výčitky a otravné pesimistické myšlienky.

Hejtovanie samého seba, to je v poriadku. To ide skoro každému. Také tie fuckupy (výraz z angličtiny). To sa smie. A potom pokračovať, v čom sme nedokonalí, ale teda, že pracujeme na tom. Alebo si urobiť srandu sám zo seba... To všetko je v poriadku. Ale pochváliť sám seba? Oceniť sa? Dať najavo, čo cítim v súvislosti so sebou? To je od veci. Hraničí to predsa s vystatovaním sa. Chváliť treba iných... a tak ďalej..

Ak je poznávanie podporované spoločnosťou, tak prostredníctvom neho môže človek vytvoriť svoju zmysluplnosť a sebahodnotu. Zo zmysluplnosti sa potom rodí jedinečná tvorivosť, ktorá zviditeľňuje krásu a úžitok pre ducha, dušu aj telo, a tak aj veci dennej potreby premení na poklady významnej hodnoty.

Postreh bežného dňa… Ako je možné rýchlo vytriezvieť zo smutnej nálady a nechať sa „nakaziť úsmevom“ toho druhého…? Je koniec víkendu a vonku vládne príjemný letný podvečer. Som jediná na zastávke autobusu a v hlave si premietam prežité udalosti dňa. Tie radostné sa prešmyknú mysľou rýchlo a pri tých smutnejších sa „zastavím“. Akoby som ich chcela precítiť ešte raz, v …

Nežila som nikdy s narcistom. To, našťastie, nie. Ale mám bohaté skúsenosti z pracovnej oblasti. A tam sa na mňa ľudia s touto poruchou, keď to tak môžem nazvať, priam lepili. Až som si niekedy kládla otázku, že čo robím zle, keď som si toto zaslúžila? Po poslednej skúsenosti, ktorú som mala, som konečne prišla na odpoveď. Chyba bola naozaj vo mne. Aj keď to môže znieť sebaobviňujúco.

Veta „vážte si svoj deň“ je častokrát vyslovovaná až vtedy, keď sa v našom okolí niečo smutné prihodí, keď niekto vážne ochorie alebo nenávratne odíde. Vonku vládlo sychravé počasie. Čakajúc na zastávke autobusu, som pozorovala okolie. Okoloidúci rozprestreli dáždniky a kráčali uličkami za svojimi povinnosťami aj radosťami. V autobuse si ku mne prisadol starší pán v športovom obleku. Zaujal ma hneď vetou: …

Ľudskosť. Toto si od rána opakujem dookola. Toto bol len sen. Viem. Ale ruku na srdce – premýšľam, ako často sa podobné situácie dejú v reálnom živote. Ľudskosť, ľudia. Často potrebujeme v živote pocítiť len a len ľudskosť...

Cítim veľkú vďačnosť každý deň za rozhodnutie, ku ktorému ma dotlačil manžel. Naše sliepky zbožňujeme. Fakt. Nielen preto, že naše sliepky znášajú XXL vajíčka. My máme radi ich vravu!!! Neuveriteľne dobre sa s nimi diskutuje. Každý, kto má dvor, mal by mať aj sliepky. 

Viem, že keď ste v situácii, ktorá je zlá, ťažko si povedať, že nevadí. Toto je len skúška. Človek má väčšinou v sebe hnev. Alebo sa dostane do role obete... Ale isto sa vám už v živote stalo, že ste prišli o prácu a o pár mesiacov ste mali lepšiu prácu. Alebo, že vás opustil partner a v tej chvíli ste boli na dne. A dnes máte iného partnera, ktorý si vás váži... 

Všimla som si, že ak je úsmev úprimný a od srdca, zostáva dlhšie na našej tvári. Cítime sa počas trvania úsmevu príjemne, sviežo až oblažujúco. Úškrn vymizne z tváre veľmi rýchlo. Stačí sa pootočiť alebo zájsť za roh, kde nás nik nevidí, a prestať hrať rolu usmievavého.

Zdá sa mi absurdné, aby mi priatelia písali, aké názory by som mala a aké nemala šíriť, alebo že si ma susedia vymažú z priateľov, zrejme kvôli odlišnému názoru na jednu z týchto agend. Áno, volám to agenda, pretože podľa môjho názoru to nič iné nie je.

Uvažujem, že byť pokojným v meditačnom centre, v chráme či v chalúpke pri praskajúcom ohni je príjemné, ale jednoduché. Avšak zostať pokojným počas búrky denných udalostí, zvratov či prchkých nezdarov v našom okolí  je zložitejšie. Je vôbec dôležité byť pokojným? Na túto otázku som dostala odpoveď od jedného človeka:

Je možné, že takto zahalení jedinci sa cítia bezpečne v tom svojom svete, kde im nikto neublíži. Technika a internet vládnu a hýbu svetom, vtiahnu nás, ani nevieme ako, do mnohých vesmírov, kde môžeme byť, kým len chceme, snažiac sa takto ujsť z reality. A ak sa virtuálnym svetom necháme pohltiť, odrazu prestaneme vnímať rozdiel medzi tým, čo skutočné je a čo nie je... Technika je dobrý sluha, no zlý pán.

Možno nie je ani také dôležité pamätať si dátum našich činností, ale to, čo sme z nich pochopili a uložili do svojho vnútorného sveta.    Pretože ak pripustíme fakt, že človek nie je iba telom, tak po jeho znefunkčnení (exitus) si svoj pochopený vnútorný vesmír zoberieme so sebou...

Vládne taký paradox, človek druhého nazve hlupákom, pretože zabudol na pokoru, úctu a právo na názor. Vládne taký paradox, ktorý…

Formovanie „všeobecného súhlasu verejnosti“, ktoré používajú médiá a politici na manipuláciu s vedomím? Aires Eduardo Aliverti (1956) na začiatku tohto desaťročia zostavil zborník Chomského kníh a prednášok, v ktorom zhrnul desať základných sémantických metód manipulácie s ľudským vedomím, ktoré používajú politici, úrady a médiá na celom svete na formovanie „všeobecného súhlasu verejnosti“. Neviem, ako vám, ale mne sa zdá, že …

Ak sa vám znova a znova stáva, že sa zamotáte do diskusií, ktoré končia hádkou, aj keď ste to vlastne ani nemysleli zle a nepísali ste to, aby ste vyvolali konflikt, je čas zamyslieť sa, či niekde nerobíte chybu. Ak ste trol, teraz je čas prestať čítať. No ak ste človek, ktorý to myslí dobre a chce niečo zmeniť k lepšiemu, uvažujte so mnou a skúste sa riadiť týmito pár pravidlami:

Človek rozumný je silnejší, samostatnejší a stále zvedavý, preto sa s polovičatou pravdou nikdy nezmieri. Uvažuje v súvislostiach, ide po chybe od následkov až k samotnej príčine. A to je niekedy riadne nebezpečné.

Keby som sa mala dnes rozhodnúť znova, nekonala by som inak Stála by som si za svojím názorom, za svojím rozhodnutím, s vedomím, že nech je to akokoľvek, vždy je to len tak, ako sa sama rozhodnem. Pretože v každej chvíli života MÁM NA VÝBER. A svoj život si tvorím sama. Nie som loďkou, ktorá až do vyčerpania pláva proti prúdu, ani loďkou, ktorú nekontrolovateľne unáša prúd. Držím kormidlo a po prúde rieky určujem smer, kadiaľ sa moja loďka bude plaviť.

Na to, aby ste robili, čo vás baví, a je jedno, či je to okopávanie záhradky, štrikovanie, pečenie, maľovanie, hudba, športovanie alebo čokoľvek iné. Nájdite si čas a naučte sa niečo nové. Vždy ste chceli hrať na klavír alebo gitaru? Nájdite si učiteľa. Chcete sa naučiť nový jazyk alebo cestovať do krajiny, kde ste ešte neboli? Urobte to! Zakážte si slová „to sa nedá“ a nájdite spôsob AKO sa to dá. Tvorte si svoj život, aby ste z neho mali radosť. Aby vám prinášal príjemné zážitky, smiech a zábavu.

Žijeme z príbehov, sme nimi tvorení, vyrastáme na nich, neustále nás obklopujú a dokonca majú moc nás nielen tvoriť, ale aj pretvárať. Kdesi hlboko v sebe máme zakorenené ukotvovanie skúseností zo žitých či vymyslených v príbehov (ktoré môžu byť tiež žité alebo vymyslené), alebo...

Jedinec, ktorý takto odpovedá na otázky, sa nerozhoduje podľa zaužívaných noriem a jeho výsledky sa javia často ako neefektívne. Dokáže však vidieť to, čo iní nevidia, počuť to, čo iní nepočujú, vyskladať zložité ideové „pucle“ a svoje pochopenie zároveň aj precítiť ako vlastnú silu pochopenia. „Á, tak tu je ten rozum zakopaný!“ On ten rozum totiž nesie v sebe silu pochopenia, a tým by bol koniec všetkého manipulovania. (Ja som to tušila!)

Ak sa niečo mohlo stať v minulosti, môže sa to stať aj v prítomnosti. Médiá by mali informovať, nie formovať. Mali by byť zvedavé a pýtať sa. Len dodám, že dnes sú možnosti ovplyvňovania más ešte širšie, ako v minulosti. Priniesol ich so sebou internet a digitalizácia.