Pred sebou neutečieš. Uprac si vo vlastnom vnútri, inak ťa chaos bude prenasledovať celý život.

Pred sebou neutečieš. Kamkoľvek ujdeš, kdekoľvek budeš, svoju tvár i srdce uzrieš…

Vonku vládne leto a na vlakovej stanici sa sústreďujú ľudia s batožinou. Pravdepodobne dovolenkári, pomyslím si.

Rozhovory…

Zo staničného rozhlasu sa ozýva sympatický mužský hlas, ktorý oznamuje príchod vlaku. Dvere vagónov sa otvárajú a súťaživý duch nastupujúcich naberá na obrátkach. Pripomína mi to školskú hru – hru na stoličky. Poznáte? Pointa hry je o rýchlom zareagovaní a uchmatnutí si svojej stoličky. Miesto vo vlaku sa mi, našťastie, ušlo. Miesto vedľa mladého muža. Sedí ležérne v športovom oblečení bez zjavne objemnej batožiny. Po chvíľke spoločenského ticha sa odváži k otázke: „A kamže cestujete?“

Ani neviem prečo, ale odpovedám mierne žartom, ale i vážne:

„A čo vás do toho?“

Mladík sa usmieva a vraví.

„ Len tak sa pýtam, viete, cestujem často vlakom a rád sa rozprávam s ľuďmi, ktorých v nich stretnem.“

„A čo by vás zaujímalo?“ pokračujem v žartovnej konverzácii.

„Viete, cestujem k sestre na bicykli.“

„Na bicykli? Nesedíte náhodou vo vlaku?“ podpichnem.

„Bicykel mám uložený kúsok od miesta, kde sedíme. Kombinujem cestu vlakom a bicyklom… Tak mi to vyhovuje.“

Mladík sa pomrví na sedadle a začíname spoločenskú konverzáciu. O počasí, o plnom vlaku, o zážitkoch a podobne. Po tejto spŕške tzv. skenovacích rečí ma mladý muž  „vpustí“ aj do jeho trinástej komnaty. So záujmom počúvam.

Ak máte chuť, počúvajte aj vy:

„Mal som ženu, drobnú firmu aj dieťa. Všetko klapalo, až kým neprišli finančné problémy. Musel som si požičiavať peniaze, ale táto cesta ma doviedla len k dlhom. Tie som už nedokázal vrátiť. Začali doma hádky a viac som sa utiekal k poháriku, veď viete, čo myslím,“ zdôrazňuje mladík.

„Vzťah so ženou sa nám rozpadol. Pýtal som sa sám seba, a čo so životom? Prestal som v ňom vidieť zmysel. Nenachádzal som smer, ani cestu, ako z tejto situácie von.

Trápil som sa výčitkami, a mal som zlé myšlienky. Uvažoval som aj o ukončení svojho života.

Pred sebou neutečieš…

Jedného dňa som si zbalil batoh a odcestoval som za posledné peniaze, ktoré som mal, ďaleko za oceán. Myslel som si, že na novom mieste začnem aj nový život.

Na mieste, kde som sa usadil, bolo krásne. Živil som sa príležitostnými prácami a prostredie okolo mňa bolo priam čarovné.

Ale, viete, čo je zvláštne? Aj keď som odišiel ďaleko – preďaleko, moje nočné mory a duševné jazvy som si nevedomky pribalil so sebou. Boli stále so mnou, v mojej hlave aj v duši. Nemohol som spávať, ozývali sa tie isté pochybnosti, výčitky a otravné pesimistické myšlienky.“

Po chvíľke mlčania reagujem na citlivú tému mladého muža krátkou úvahou.

„Možno je to tak, že nech odídeme kamkoľvek, náš vnútorný svet si nesieme vždy so sebou. A myšlienky aj napriek vonkajšiemu tichu dokážu spustiť poriadny šum v hlave. Takýto šum by som prirovnala ku koncertu v našom vnútornom svete, kde naše myšlienky aj spomienky hrajú na rôzne hudobné nástroje. A náš pozorovateľ, sediaci niekde v kokpite hlavy, sa v ňom necháva zmiasť lahodnými, ale aj otravnými melódiami.

A kam cestujete teraz, opäť unikáte?“ zakončím svoju úvahu otázkou.

„A čo je vám do toho!“ usmieva sa.

„Ale ak vás to zaujíma, dopoviem vám svoj zážitok,“ otvorí plechovku s nealkoholickým pivom a pokračuje.

„Navštívil som miestneho šamana, aj keď som nikdy veciam medzi nebom a zemou neveril. Tancoval okolo mňa s rôznymi bylinkami a odporučil mi aj nejaké čaje a mastičky.

Čo som si najviac od neho odniesol boli tieto slová:

• Uprac si vo vlastnom vnútri, inak ťa vlastný chaos bude prenasledovať celý život.
• Spomienky, ktoré v sebe nosíš, sú v tebe naveky. Prestaň ich pozornosťou „oživovať“ a oni ti dajú pokoj. Na svojej ceste tvor nové a lepšie, ako tie predtým. Za nejaký čas úplne prekryjú tvoju minulosť.
• Medituj a utíš dunenie v tvojej ustarostenej hlave.
• Ak máš niekoho rád, buď s ním.
• Ak si dal niekomu život, postaraj sa o neho.
• Pred sebou samým nikam neutečieš.

Takže, toľko z mojej cesty hľadania odpovedí za oceánom,“ ukončuje svoje rozprávanie.

„A čo ste si zo slov šamana skutočne pretavil do svojho života?“

„Je mi jedno, kde sa nachádzam. Či za oceánom, alebo doma na dedine. A hlavne, hrám sa s vlastnými myšlienkami a predstavami. Pochopil som, že krásu navôkol je možné vnímať jasnejšie, ak mám vo vlastnom vnútri upratané!

Teraz cestujem k sestre, ktorá vlastní reštauráciu. Budem u nej pracovať, aby som sa opäť postavil na vlastné nohy. Rád sa „vozím vo vlaku“ a pokračujem v ceste na bicykli.

Ale môj príbeh ešte nekončí, pretože cestu k svojmu synovi stále hľadám…

Keď sa ešte niekedy stretneme, porozprávam vám o tom.“

Vlak zabrzdí, mladík kývne na pozdrav so slovami.

„Ďakujem, že som vám mohol môj príbeh vyrozprávať, uľavilo sa mi… Zoberie svoj bicykel z vlakového stojana a stráca sa v dave.

(Veršované myšlienky z knihy Chlpaté verše II, Vydavateľstvo Elist)

Útek

Bežal, cválal tam, kam sa už nedá.

Hľadal, skúmal pokoj i útechu z neba.

Našiel i vo výškach uvidel opäť iba seba.

Kamkoľvek ujdeš, kdekoľvek budeš,

svoju tvár i srdce uzrieš.

 

Ak už bežať musíš, tak si bež!

Poznanie seba samého v diali nenájdeš.

Je hlboko v tvojom vnútri, vieš?

 

Rozhodnutie

Z tisíc možností

rozhodol sa pre jedinú.

V tom čase správnu,

jasnú, v duši pravdivú.

Neľutuje, že to bola práve tá,

riskantná, naivná až pochabá.

Každé rozhodnutie odvahu vlastní,

aj keď život občas zabolí,

vyviazneme múdrejší a šťastní.

Pripravila Zuzana Balašovová Donátová, autorka kníh aj z prostredia dlhodobo chorých pacientov. Pôsobila ako sociálna terapeutka v hospici aj domove sociálnych služieb. Knihy: Za dverami liečebne, Zo zápisníka terapeutky, Čo vy na to? (vydavateľstvo Elist) 

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/