Znehodnotené hodnoty? Nenechajte sa prázdnymi rečami o vyznávaní spoločných hodnôt pomýliť.

Znehodnotené hodnoty

Kde sa vzala, tu sa vzala, jedna veľká NULA celú Zem pohltila… a tak sa hodnota pomaly, ale isto do prázdna vytratila. Ktože nám ju vyprázdnil? Aby sme sa nehanbili, hodíme tú vinu na neviditeľnú ruku trhu. A tá ruka, ktorá riadi trh, je ozaj bez hlavy? Alebo aj tá hlava je dočista prázdna a všetko okolo seba vyprázdňuje, aby svoju prázdnotu aspoň trocha vyplnila.

Je pravda, že nikto sa necíti dobre, keď je osamelý, a tak aj tá jedna hlava prázdna postará sa, aby všetky ostatné hlavy boli vyprázdnené. Potom už nikto nikdy žiadne skutočné hodnoty nevytvorí a ani správne nezhodnotí.

Formálnym jazykom povedané, more nekvality potopilo kvalitu, chaos rozhodil usporiadanosť, nefunkčnosť zvíťazila nad funkčnosťou a nezmysel prekrútil zmysel. V tejto súvislosti sa nám ponúka na úvahy niekoľko otázok:

• Aká je hodnota slova?
• Aká je hodnota poznania?
• Aká je hodnota tvorivosti?
• Aká je hodnota života?

Konkrétne cifry by sme márne hľadali v excelovských tabuľkách.

Podstata hodnoty?

Podstata hodnoty je ukrytá v pochopení zmyslu a opodstatnenosti života samotného a všetkého, čo je s ním previazané do zložitého systému. Ak pochopenie nie je, tak nie sú ani hodnoty. To je ľahká matematika.

Keď nám dlhodobým vyprázdňovaním hodnoty zmiznú z pódia, na scénu prichádza CENA. Namyslená celebrita si rázne začne presadzovať svoje podmienky, že aj znehodnotená mena je z toho celá vyjavená. Diktuje jasnou rečou:

• Cena vzduchu bude XY!
• Cena vody bude XY!
• Cena svetla bude XY!
• Cena chleba bude XY!

Tak nám k cene XY, čuduj sa svete, pribudnú ďalšie nuly, teda cena sa nám niekoľkokrát znásobí. Ktože nám ju znásobil? Človek neznalý? Ale ba! Je to zasa tá neviditeľná ruka trhu, ktorá podľa svojich potrieb len premiestňuje – z miesta nedostatku do miesta prebytku. (Zisky majú iné zákonitosti, a nie sú to zákony termodynamiky.) Vedeli ste napríklad o tom, že zdravotná poisťovňa má vo svojich tabuľkách aj CENU ľudského života? Platí ešte potom známa veta, že ľudský život má nevyčísliteľnú hodnotu? Ako vidno, realita je úplne iná.

Nie je na tom nič prekvapujúce. Veď čo už by ste čakali od prázdnej hlavy? Ona aj tak robí len to, čo vie. Keby totiž vedela, čo robí, nebola by prázdna a už nikdy by to nerobila. Áno, robí „len to“, že najprv všetky ľudské hodnoty zneváži, a potom zdroje nevyhnutné k prežitiu predraží. Tomuto procesu sa hovorí „rekorytarizácia“ a nastáva raz za 80 až 100 rokov. Ako sa dá proces rekorytarizácie vôbec prežiť bez poznania skutočných hodnôt a bez zmyslu života? Ako odpoveď sa natíska parafráza:

„Za prázdnotu na (duchovnú) žobrotu.“

V tomto momente ako na zavolanie prichádzajú úvahy o správnom hospodárení.

Čo nie je nič iné, len porozumenie skutočným hodnotám.

Každé ľudské dielo začína myšlienkami. Do svojho zámeru vkladáme oduševnenie aj fyzickú silu. Zámer môže trvať hodinu, deň, ale aj niekoľko rokov, a my mu venujeme pozornosť, čas a energiu. Málokedy si uvedomíme, že sme do toho dali kus svojho života, a to obrazne aj doslovne. Poznanie celého tohto procesu ozrejmí, že je to hodnota ľudskej životnej sily prejavenej v tejto skutočnosti mnohokrát k úžitku celej spoločnosti. Tak ako zhodnotíme svoje vlastné dielo, dokážeme potom správne zhodnotiť aj diela iných.

Príklad:
Nie je znakom znehodnotenia, keď „nehodný“ pekár, ktorý každý deň za úsvitu vytvára hodnotu – čerstvý chlieb, nemá na nájomné? Aká je potom hodnota jeho práce, jeho životnej sily a života samotného? Kto to znehodnotil a kto ocenil? Podobných príkladov by bolo za vagón.

Až skúsenosťami a hlbokým porozumením prichádza človek mysliaci k poznaniu skutočných hodnôt. Potom je mu úplne jasné, aká je hodnota upečeného chleba, čistého vzduchu, čistej vody, aká je hodnota zdravia, krásy, slov aj vzťahov. Dokonca aj pojmy, ktoré sa považujú bežne za abstrakty, ako sú pravda, sloboda a spravodlivosť, nie sú už pre neho prázdne slová, ale hodnoty naplnené obsahmi.

Znehodnotené hodnoty? Najvyššou hodnotou je život a jeho poznanie o sebe…

Preto je trestuhodné, ak dochádza k obmedzovaniu prístupu k poznávaniu alebo k vyprázdňovaniu slov, ktoré sú nástrojom v poznávaní. Z toho sa dá vypočítať jednoduchá rovnica: prázdne slová iba zbytočne pri ústach víria prach a nesmerujú k pochopeniu, preto je ich hodnota NULA. (Niektoré prázdne hlavy si svoje prázdne slová vysoko cenia a nechajú si ich celkom slušne zaplatiť, dokonca aj ľudskými životmi.)

Ak je poznávanie podporované spoločnosťou, tak prostredníctvom neho môže človek vytvoriť svoju zmysluplnosť a sebahodnotu. Zo zmysluplnosti sa potom rodí jedinečná tvorivosť, ktorá zviditeľňuje krásu a úžitok pre ducha, dušu aj telo, a tak aj veci dennej potreby premení na poklady významnej hodnoty.

Resumé

Nenechajte sa prázdnymi rečami o vyznávaní spoločných hodnôt pomýliť. Tak ako neexistuje kolektívna vina, kolektívne svedomie, neexistujú ani spoločné hodnoty. Je to vždy jednotlivec, ktorý zhodnocuje seba aj všetko okolo na základe svojich pochopených obsahov.

A preto: Majte vždy blízko poruke vlastné výpovede o zmysle, opodstatnenosti a sebahodnote. Za žiadnu cenu nedovoľte vyprázdňovať svoju vnútornú hodnotu, hodnotu slova ani hodnoty iných. Vaše porozumenie sa tak stane vzácnou menou, na ktorú ruka trhu ani inflácia (našťastie) už nečiaha.

Lenka Sapárová

Ilustračná foto: Pixabay

Korektúry textu: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/