Ako vzniká úsmev? A je možné, že čím sa viac snažíme niečo zakryť – aj pri úsmeve, tým je to viditeľnejšie?

Ako vzniká úsmev? A je možné, že čím sa viac snažíme niečo zakryť – aj pri úsmeve, tým je to viditeľnejšie?

V jedno slnečné popoludnie som sa rozhodla navštíviť obchod s oblečením. Vchádzam do dverí a zvonček ohlasuje moju prítomnosť. Za pultom stojí pekne upravená pani. Usmieva sa, ale jej oči prezrádzajú smútok. Možno ju niečo trápi, alebo nemá dobrý deň, pomyslím si v tej chvíli. Pani sa počas celej našej konverzácie usmieva a snaží sa byť prívetivou. Možno si poviete, však zákazníka nemá čo zaujímať duševné rozpoloženie predávajúceho, dôležité je, že ho dobre obslúži a hotovo!

Áno, ale napriek tomu sa zamyslím nad takým obyčajným a nám známym javom, ako je úsmev. Nad úsmevom, ktorým niečo schovávame, zakrývame. Je možné, že čím sa viac snažíme niečo zakryť, tým je to viditeľnejšie.

Ako vzniká úsmev?

Úsmev je pohyb mimických svalov ľudskej tváre, kedy ústa zaujmú mesiačikovitú polohu.
Na tvorbe úsmevu sa podieľa viacero „aktivistov“, medzi nimi aj musculus buccinator, takzvaný sval trubačský.
Pohyb svalov k vyladeniu úsmevu na tvári je stále rovnaký. Avšak jeho obsah a význam môže byť rozdielny.

Kedy sa najčastejšie usmievame?

• Keď k nám prichádza milovaná osoba?
• Keď sme v spoločnosti vtipných ľudí?
• Keď potrebujeme odľahčiť menej príjemnú situáciu?

Snáď.

Avšak usmievame sa aj vo chvíľach, kedy by naše ústa zostali najradšej vo vodorovnej polohe.

• Napríklad v situáciách, keď nás niečo trápi, ale pred okolím sa tvárime, že je všetko v poriadku.
• Keď stojíme bez prestávky za pultom, potíme sa únavou v práci a takzvaná hodina „padla“ je ešte ďaleko.
• Keď potrebujeme presvedčiť klienta o úžasnosti neúžasného produktu firmy, v ktorej sme zamestnaní.

Prečo sa teda usmievame?

V situáciách, kedy sa nechcene usmievame, by sme pohyb svalov tváre mohli nazvať ÚŠKRN. Ako rozlíšime u druhého človeka, či sa jeho ústa formujú do úškrnu, alebo úsmevu? Však pohyb je rovnaký, možno viacej alebo menej výrazný. Aj naše zdvíhače či sťahovače kútikov úst pracujú rovnako.

Všimla som si, že ak je úsmev úprimný a od srdca, zostáva dlhšie na našej tvári. Cítime sa počas trvania úsmevu príjemne, sviežo až oblažujúco. Úškrn vymizne z tváre veľmi rýchlo. Stačí sa pootočiť alebo zájsť za roh, kde nás nik nevidí, a prestať hrať rolu usmievavého.

Nemusíme byť jasnovidcami, aby sme si všimli, kedy sa človek stojaci pred nami uškŕňa, alebo sa od srdca smeje až rehoce. Pretože sme bytosti vidiace, ale aj cítiace.

Alebo nie?

Úsmev – úškrn

Ťahom lícnych svalov vzniká

i tvaruje ústa do oblúka.

Volajú ho úsmev, vyplní trápne ticho

alebo tlmí „prúser“.

Kreslíme ho rovnako od ucha k uchu,

pozná ho aj cyklista,

keď nesie v zuboch drobnú muchu.

Nie vždy sa usmievame radostne a od srdca.

Aj v práci, kde je prísny šéf či vedúca.

Alebo za pultom veľkého marketu…

Iba sa uškŕňame v snahe nestratiť robotu.

Nie je ťažké ohnúť pery do polmesiaca,

však zmeniť úškrn na úsmev je iná práca.

Kresba, Radovan Vincze

Zuzana Balašovová Donátová , autorka úvah a krátkych zamyslení v knihe Čo vy na to?

E kniha: https://elist.sk/kniha/co-vy-na-to/

Korektúry: Katarína Málková