Nevyhovárajme sa, že sa nám život deje. Život sa nám neprihodil ako nejaká náhodná udalosť.

Nevyhovárajme sa, že sa nám život deje. Život sa nám neprihodil ako nejaká náhodná udalosť.

Za všetko môžu „Japonci“? Je také ľahké povedať v každej náročnejšej situácii: „Urobil som to, LEBO SOM NEMAL NA VÝBER“. Tolerujeme vo svojom živote bezohľadné správanie druhých a obmedzovanie svojich práv, pretože „nemáme na výber“. Necháme šéfa, aby sa po nás bezdôvodne vozil, necháme sa testovať, až máme krvavý nos, necháme si pichnúť látky s neznámym účinkom, necháme si so sebou urobiť čokoľvek. Lebo „nemáme na výber“.

Táto lacná výhovorka, tento alibizmus, ktorým sa vyhýbame zodpovednosti za vlastný život sa pre mnohých stal priam životnou filozofiou. Dovoľuje im, aby sa životom nechali unášať ako papierová loďka dravou riekou, aby nemuseli prevziať zodpovednosť za svoj život. Je to také pohodlné tváriť sa, že ja za nič nemôžem, „ono sa mi to stalo“. To tie okolnosti, to tí druhí, to samo. To tí „Japonci“ – Samo a Sato. Všetky výhovorky sú dobré, len aby sme nemuseli priznať, že to bola NAŠA VOĽBA.

Vždy máte na výber. Vždy.

Aj keď sa vám niekto vyhráža následkami, ktoré sa vám nepáčia. MÁTE NA VÝBER. Len VY si vyberáte, či ostanete verní svojim hodnotám, alebo sa podriadite druhým. Či sa sami seba zastanete, alebo sami seba zradíte. Pred dvoma rokmi sa nám kde-kto vyhrážal, napríklad aj vyhadzovom z práce. Len v mojom najbližšom okolí boli štyri ukážkové príklady.

• Učiteľka, ktorá sa vzoprela nadriadeným, stála si za svojím presvedčením a radšej odišla z práce, akoby mala sama seba zradiť.
• Starší pán, ktorý to po dlhšom boji vzdal a nakoniec sa predsa len dal proti svojej vôli testovať, aby ho nevyhodili.
• Mladá žena, ktorej sa opakovane s krikom vyhrážali výpoveďou, no ona to ustála, nepodvolila sa a stále pracuje na svojom mieste.
• A tiež muž, ktorý proste systém „obabral“, aby ho pustili, kam chcel a potreboval.

Každý z týchto ľudí si vybral svoju cestu. Každý z nich si vybral z možností, ktoré sa mu ponúkali a prevzal zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Pre niekoho je dôležitejšie pohodlie, pre niekoho presvedčenie, pre ďalšieho život a zdravie. Ale nech si vyberieme čokoľvek, stojme si za tým.

Nevyhovárajme sa, že sa nám život deje

Život sa nám neprihodil ako nejaká náhodná udalosť. To MY si ho TVORÍME. Svojimi skutkami, svojimi myšlienkami, svojimi slovami, postojmi a názormi. Všetkým, čomu dovolíme vstúpiť do našej mysle. Tvoríme si ho, keď niečo robíme, a dokonca aj vtedy, keď v lenivosti nerobíme nič. VŠETKY NAŠE ROZHODNUTIA OVPLYVNIA TO, AKO SA BUDEME MAŤ V BUDÚCNOSTI. Niekto si kvôli chvíľkovému pohodliu nechá zničiť zdravie, iný sa zo strachu nechá manipulovať. Niekto bojuje, až ho ten boj úplne vyčerpá, pretože plávať proti prúdu sa dlho nedá. Ak aj vyhrá, stojí ho to priveľa síl.

Čo najhoršie sa vám môže stať?

Ale ak nefunguje podvoliť sa okolnostiam, ale ani bojovať s nimi, čo potom vlastne funguje? Ja vám to poviem. Povedzte si „ja s vami túto hru nehrám“ a staňte sa pozorovateľom vo svojom živote. Buďte divákom svojho vlastného filmu. Nenechajte sa životom vláčiť. Nenechajte emócie, aby vás vtiahli do príbehu, len sledujte, kam vás ten príbeh zavedie. Keď vám predloží voľbu, dajte si odstup a povedzte si „MÁM NA VÝBER A BUDE TO TAK, AKO SA JA ROZHODNEM“. A potom si predstavte všetky možnosti. Ak si budete stáť za svojím, čo najhoršie sa vám môže stať? A ak sa vám to stane, čo potom urobíte? Dokážete sa s tým vysporiadať? Dokážete nájsť riešenie? Možno nie úplne najlepšie a najideálnejšie, ale proste nejaké riešenie? Dokážete ho prijať?

Ja som sa kedysi tiež musela rozhodnúť

Tlačili ma do niečoho, čo mi nebolo po vôli, ale ja som baran – poznáte to – tvrdohlavý a nepoddajný. Povedala som si „ok, tak keď sa to stane, nájdem si inú cestu, prinesie mi to novú energiu, zmenu, a možno aj niečo lepšie, ako mám teraz!“ Odhodila som dôležitosť problému. Keď som sa rozhodla, ktorou cestou pôjdem a že dokážem niesť následky, pocítila som neskutočnú slobodu. Už nado mnou okolnosti nemali moc. Ja sama som si vybrala, ako to bude. A nech na mňa tlačili, koľko chceli, ja som sa len usmievala. S úprimnou spokojnosťou. Bolo to tak, ako som chcela ja. Nakoniec sa žiadne z vyhrážok nenaplnili. Ak by som sa im v danej chvíli nátlaku podvolila, bolo by to zbytočné.

Keby som sa mala dnes rozhodnúť znova, nekonala by som inak

Stála by som si za svojím názorom, za svojím rozhodnutím, s vedomím, že nech je to akokoľvek, vždy je to len tak, ako sa sama rozhodnem. Pretože v každej chvíli života MÁM NA VÝBER. A svoj život si tvorím sama. Nie som loďkou, ktorá až do vyčerpania pláva proti prúdu, ani loďkou, ktorú nekontrolovateľne unáša prúd. Držím kormidlo a po prúde rieky určujem smer, kadiaľ sa moja loďka bude plaviť.

Martina Janková

Autorka je blogerka

Korektúry: Katarína Málková