fbpx

MILEROVKY

Ako sa naučiť brzdiť na korčuliach

Ako sa naučiť brzdiť na korčuliach

Jednu jeseň som na tomto štadióne trávil veľkú časť popoludní počas týždňa. Keď som prišiel domov, zobral som svoje staré korčule a išiel som sa korčuľovať. Pri štadióne som sa stretol s mamou, ktorá trpezlivo čakala na lavičke, pokiaľ som nedokončil môj tréning, aby sme mohli ísť spolu domov. Motiváciou pre túto intenzívnu pohybovú činnosť, bola vízia nových korčúľ.

Read More »

Martin Miler: Mysteriózny štvrtok

Martin Miler: Mysteriózny štvrtok

Či to bol skutočne štvrtok, to si vlastne nie som celkom istý, ale pri aplikovaní vylučovacej metódy som k nemu dospel. A prečo táto ilustračná foto? To sa dočítate dole... Pondelok to byť nemohol. Pondelok je jednoducho deň, kedy začína nový týždeň a vtedy nie je priestor na záhady, mystériá, snívanie. Utorok je príliš blízko pondelka a príliš ďaleko od víkendu, takže je to deň, ktorý musí človek, tak nejako prežiť. Streda už začína mať pach konca týždňa, teda by prichádzala do úvahy, ale akosi nekorešponduje s pocitmi, ktoré sa mi pri tej spomienke vynárajú.

Read More »

Martin Miler: Sťahovanie pozostalosti

Martin Miler: Sťahovanie pozostalosti

Po všetkých smutnostiach, ktoré k tejto udalosti patria, bolo potrebné vysporiadať aj to, čo po pradedkovi ostalo. Ako prebehlo delenie, vôbec netuším a ani ma to nezaujímalo. Iba jedného dňa prišlo auto, ktoré priviezlo veci, ktoré pripadli tatovi. Medzi nimi bol starý nábytok, obraz, budík, bimbacie hodiny a luster (posledné dve spomenuté, dodnes zdobia moju pracovňu).

Read More »

Martin Miler: Prievozský chlieb alebo nielen chlebom je človek živý

Prievozský chlieb alebo nielen chlebom je človek živý

Tato si po čase našiel novú prácu, kde mohol robiť naozajstného inžiniera. Frekvencia výskytu prievozského chlebíka sa u nás doma výrazne znížila. Tato si polepšil, moje stravovanie si pohoršilo. V novej práci, ale mohol tato robiť to čo vyštudoval, bez toho, aby musel niekomu pochlebovať. A to bolo dobré. Za to malo zmysel sa toho chlebíka zriecť.

Read More »

Martin Miler: Kam s odpadom? Do smetiskovej jamy…

Martin Miler: Kam s odpadom? Do smetiskovej jamy...

Dnes po smetiskovej jame nie je takmer ani stopy, teda okrem žltého, kontrolného, meracieho bodu v strede poľa. Až raz naši potomkovia objavia, v rámci vykopávok, tento poklad v hĺbke poľa, budú sa čudovať ako sme žili, aké živočíšne druhy, sme spolu s odpadom, zahrnuli hlinou, aby bolo čisto. Lebo čo oko nevidí, to nie je (vidieť).

Read More »

Martin Miler: Časopis Elektrón bol Elektrón a spomienky sú spomienky

Martin Miler: Časopis Elektrón bol Elektrón a spomienky sú spomienky

Určite v tých časoch vychádzalo veľa denníkov, ktoré mi, ale, ako malému chlapcovi nemali čo ponúknuť. Teda okrem zážitku s ikonickým kamelotom, ktorý v centre Bratislavy svojim charakteristickým pokrikom predával: „Večnííík!“ Lepšia bola situácia s mesačníkmi. Tato pravidelne odoberal Technický magazín, občas sme kúpili Amatérske rádio alebo časopis ABC, ale na mojom nebi najvyššie vystúpil časopis Elektrón. Kto vie, možno …

Read More »

Martin Miler: Začiatok školského roka

Martin Miler Začiatok školského roka

Po dvoch mesiacoch prázdnin mal každý veľa nových zážitkov a tie bolo treba zdieľať. Lebo, vtedy sa dalo iba osobne. Dobre, dalo sa aj cez telefón, ale ten sme napríklad my u babky nemali. No a kamaráti tiež nemohli, len tak, volať z pevnej linky niekde na dovolenke. Načo by to aj robili, keď o nič vážne nešlo. Keď vtedy niekto volal z dovolenky, bolo jasné, že je zle.

Read More »

Martin Miler: Prázdninové pouličné preteky

Martin Miler: Prázdninové pouličné preteky

Začal som sa voziť, len tak. No a to bola najlepšia zábava. Nemusel som počítať, nemusel som rozmýšľať, len som fujazdil hore, dolu ulicou. Vzduch prúdil okolo môjho tela. Pred očami sa mi mihotal chodníkový asfalt. V ušiach mi hrkotali zvuky kočíkového podvozku, konštruovaného pre podstatne nižšie zaťaženie. Nepretekať znamenalo stať sa tekutým a splynúť s prúdom čistého bytia.

Read More »

Martin Miler: Výprava na kukuricu

Martin Miler: Nákupy v Györi

Každý rok, bola niekde v okolí, nasadená kukurica. Tento rok to bolo, na poli, za cintorínom. Ísť na kukuricu, z družstevného, samozrejme, nebolo v poriadku. Na druhej strane, babka vždy hovorila, že veď sú tam aj naše role. Nejako som tomu nerozumel, kde tam sú, a prečo sú tam, prečo ich nemáme doma, ale predsa len ma to trochu zbavovalo pocitu viny, že kradnem.

Read More »

Martin Miler: Lezenie na stoh slamy alebo „Šiel, šiel s nasoleným zadkom. Šiel, šiel v riti so špáratkom.

Martin Miler: Lezenie na stoh slamy alebo „Šiel, šiel s nasoleným zadkom. Šiel, šiel v riti so špáratkom.

V rádiu práve hrala pesnička od Karola Duchoňa, ktorú som neznášal. Bola otrasne depresívna. Sesternica však vyhlásila, že toto bude naša pochodová pieseň a budeme si ju spievať cestou k stohu. Vôbec som sa na to netešil. Realita, bola iná, lebo text sesternicinej verzie, bol výrazne zmenený. Znel takto: „Šiel, šiel s nasoleným zadkom. Šiel, šiel v riti so špáratkom. Šiel, šiel, vysrať sa za kríček. Šiel, šiel, nechajme ho tak.“

Read More »

Martin Miler: Dovolenka v Juhoslávii alebo Nikdy by mi nenapadlo, že človek môže zažiť Vianoce aj uprostred leta!

Dovolenka v Juhoslávii alebo Nikdy by mi nenapadlo, že človek môže zažiť Vianoce aj uprostred leta!

Počas môjho detstva som bol, pri mori, trikrát. Dva razy v Bulharsku a raz v Juhoslávii. Tú by sme dnes už na mape nenašli. Roztrhali ju temné ľudské vášne v smutnom, boľavom, krvavom, vojenskom konflikte v deväťdesiatych rokoch. No vtedy, na začiatku druhej polovice osemdesiatych, ešte všetko držalo pohromade. Hoci bola Juhoslávia oficiálne tiež rovnako socialistická krajina ako my, nebolo to rovnaké.

Read More »

Martin Miler: Ocásky a iné babkine špeciality

Martin Miler: Ocásky a iné babkine špeciality

V čase môjho detstva som nebýval dobrý jedák. Napriek tomu, som u babky na dedine zjedol, väčšinu z toho čo navarila. Teda okrem granadíru, šalátovej polievky, tekvicovej omáčky, prípadne iných hmôt pripomínajúcich bielkovinovú potravu matrixových hrdinov. Keď som teda vylúčil neskonzumovateľné, ostal mi celý rad jedál, ktoré som vedel do seba natlačiť kedykoľvek.

Read More »

Martin Miler: Prázdniny a rybačka na potoku

Martin Miler: Prázdniny a rybačka na potoku

Aké by to boli prázdniny u babky, keby som nešiel na ryby? Všetko som si potreboval dobre pripraviť, lebo prísť k potoku a zistiť, že mi niečo chýba by znamenalo, by znamenalo, by... no proste musel by som sa vrátiť a to sa mi nechcelo. Udica, odložená v šope, bola obalená vrstvou prachu a pavučín, do vedierka sa od minulého roka opäť viac zahryzla korózia, ale ešte nebolo deravé a samozrejme potreboval som návnadu.

Read More »

MARTIN MILER: Spomienky na vysvedčenie, koniec roka a prázdniny

Martin Miler: Na koniec prázdnin oprava hrobu

V živote školáka nebýva veľa dní, na ktoré by sa tešil. Jeden taký deň, aspoň pre mňa bol. Posledný deň školského roka. Stačilo trošku lepšie sa obliecť, vziať kvety pre súdružku učiteľku a obal na vysvedčenie. Pobyt v škole býval v tento deň krátky a výrazne nasiaknutý prázdninami. Atmosféra na školskom dvore aj v škole bola celá taká, nepravá, neškolská. …

Read More »

Martin Miler: Nákupy v Györi

Martin Miler: Nákupy v Györi

Ísť do zahraničia v tých časoch nebolo len tak. Napríklad také Rakúsko, do ktorého sme z hradu Devín mohli aj kameňom dohodiť, pre bežného občana v podstate ani neexistovalo. Vedeli sme, že je, veď sme ho z toho Devína mohli vidieť, ale tak dobre sme ho oplotili ostnatým drôtom, že človeku aj prešla chuť. Výlet do Čiech v tých časom žiadnou cestou do zahraničia nebol. To najbližšie zahraničie, ktoré pre Bratislavčana existovalo bolo Maďarsko.

Read More »

Martin Miler: Zmrzlina v Moste

Martin Miler: Zmrzlina v Moste

Dať si dobrú zmrzlinu na Dolných honoch nebol v tých časoch žiadny problém. Jedna výnimočná, jadranská bola v stánku na zástavke autobusu, hneď oproti nášmu domu. Ďalšia v starej Vrakuni, keď tam ešte nestáli všetky tie paneláky a rozhodne tretia, ale len v tu uvedenom poradní, nie v skutočnosti, u Tibaia v Biskupiciach.

Read More »

Martin Miler: Škola v prírode

Martin Miler: Škola v prírode

Na konci štvrtého ročníka na základnej škole sme išli do školy v prírode. Na tri týždne. Bola to pre nás vítaná zmena. Stráviť niekoľko týždňov, spoločne vo dne, v noci s minimálnym učením sa a bez domácich úloh, ktoré by sme si aj tak nemohli robiť, lebo veď sme neboli doma. Termín bol niekde na pomedzí mája a júna. Teda počasie už bolo celkom priaznivé, aj keď v kopcoch Veľkej Fatry nebolo vopred nič isté.

Read More »

Martin Miler: Idem(e) na lodenicu.

Martin Miler: Idem(e) na lodenicu.

Májové popoludnie plné slnečného svitu bolo ako stvorené na naháňanie úbohých mravcov žeravým svetelným bodom sústredeným pomocou novej lupy. Vzduch voňal všetkým čo príroda ponúkala. Mračná chrústov si nahlas pochutnávali na čerstvých listoch mladých javorov. V takých chvíľach by čas mohol zastať a dopriať mi viac času. Do tejto májovo lenivej ľahkosti bytia vstúpil môj kamarát Fezo. Priniesol zapaľovač, úbohé mravce. Len dúfam, že karma mala vtedy celozávodnú dovolenku. Bezcieľne poflakovanie sa okolo panelákov bolo opojne nudné. Spoza červeného obchodu sa vynorila známa postava, Nali.

Read More »

Martin Miler: Májová cyklobúrka

Martin Miler: Májová cyklobúrka

Videl som ako sa ku mne približuje závoj dažďa. Mocne som šliapol do pedálov a vydal sa mu v ústrety. Lialo riadne, májovo, fajnovo. Blýskalo sa ako na módnej prehliadke. Hromy divo bili ako tamtamy Tatrancov. Dažďové kvapky ma polievali zhora, voda z kolies bez blatníkov, zdola a do chrbta ma hrialo teplé májové slnko. Bolo to epické, aj napriek tomu, že vtedy by som to tak nenazval. Celé to trvalo len pár minút. Akurát toľko, aby som sa dostal k domu.

Read More »

Martin Miler: MS v hokeji 1985

Martin Miler: Liek na nohy

U nás doma sme šport veľmi nesledovali. Vlastne ani televízor nezvykol byť u nás často zapnutý. Samozrejme nehovorím o časoch keď do našej domácnosti pribudol prvý počítač, to sa televízor narobil ako baník, ale to bolo až neskôr.   Ako to už zvykne byť v týchto príbehoch, tak teraz nastane zvrat. Lebo napriek tomu, že sme u nás doma šport …

Read More »

Martin Miler: Povedz mi čo čítaš

Martin Miler: Časopis Elektrón bol Elektrón a spomienky sú spomienky

Len krátku chvíľu pred tým ako tu začali vychádzať tieto Milerovky, vyšiel na 40 plus môj článoček s názvom Ako “motivovať” mladého čitateľa. Tam som sa priznal, že moje čitateľské začiatky neboli práve ľahké. Navyše v ostatnom čase o sebe tvrdím, že som literárny ignorant, ktorý sa opovažuje písať. To má v podstate znamenať, že veľa nečítam a napriek tomu …

Read More »

Martin Miler: Šibačka

Martin Miler: Šibačka

Aj vtedy, dávno, existovala Veľká noc. Zvyčajne sa jej tak nehovorilo a už vôbec sa nehovorilo o nejakom zmŕtvychvstaní. Hovorilo sa tomu sviatky jari. Názov sa zmenil, ale ľudové tradície nie. Súčasťou nich bola aj šibačka a oblievačka. Pamätám si na jednu, ktorá mi, v rannom veku, spôsobila citovú ujmu.  Je to asi zvláštne, že mohol mať citovú ujmu chalan, …

Read More »

Martin Miler: PMD 85 vs. Sinclair ZX Spectrum

Martin Miler: PMD 85 vs. Sinclair ZX Spectrum

Jedno z čísel časopisu Elektrón, ktorý sme v tom čase pravideľne odoberali, prinieslo článok o novom mikropočítači z dielne domácej Tesly Piešťany s názvom PMD 85 (Piešťanský Mikropočítač Displejový). Počítaču bola venovaná aj stredná dvojstrana, na ktorej bol zobrazený v takmer životnej veľkosti. Hoci som nikdy neveril na lásku na prvý pohľad, toto bolo iné. Toto bola nedosiahnuteľná láska na …

Read More »