fbpx
Domov / MILEROVKY

MILEROVKY

Martin Miler: Prázdninové pouličné preteky

Martin Miler: Prázdninové pouličné preteky

Začal som sa voziť, len tak. No a to bola najlepšia zábava. Nemusel som počítať, nemusel som rozmýšľať, len som fujazdil hore, dolu ulicou. Vzduch prúdil okolo môjho tela. Pred očami sa mi mihotal chodníkový asfalt. V ušiach mi hrkotali zvuky kočíkového podvozku, konštruovaného pre podstatne nižšie zaťaženie. Nepretekať znamenalo stať sa tekutým a splynúť s prúdom čistého bytia.

Čítať ďalej

Martin Miler: Výprava na kukuricu

Martin Miler: Nákupy v Györi

Každý rok, bola niekde v okolí, nasadená kukurica. Tento rok to bolo, na poli, za cintorínom. Ísť na kukuricu, z družstevného, samozrejme, nebolo v poriadku. Na druhej strane, babka vždy hovorila, že veď sú tam aj naše role. Nejako som tomu nerozumel, kde tam sú, a prečo sú tam, prečo ich nemáme doma, ale predsa len ma to trochu zbavovalo pocitu viny, že kradnem.

Čítať ďalej

Martin Miler: Lezenie na stoh slamy alebo „Šiel, šiel s nasoleným zadkom. Šiel, šiel v riti so špáratkom.

Martin Miler: Lezenie na stoh slamy alebo „Šiel, šiel s nasoleným zadkom. Šiel, šiel v riti so špáratkom.

V rádiu práve hrala pesnička od Karola Duchoňa, ktorú som neznášal. Bola otrasne depresívna. Sesternica však vyhlásila, že toto bude naša pochodová pieseň a budeme si ju spievať cestou k stohu. Vôbec som sa na to netešil. Realita, bola iná, lebo text sesternicinej verzie, bol výrazne zmenený. Znel takto: „Šiel, šiel s nasoleným zadkom. Šiel, šiel v riti so špáratkom. Šiel, šiel, vysrať sa za kríček. Šiel, šiel, nechajme ho tak.“

Čítať ďalej

Martin Miler: Dovolenka v Juhoslávii alebo Nikdy by mi nenapadlo, že človek môže zažiť Vianoce aj uprostred leta!

Dovolenka v Juhoslávii alebo Nikdy by mi nenapadlo, že človek môže zažiť Vianoce aj uprostred leta!

Počas môjho detstva som bol, pri mori, trikrát. Dva razy v Bulharsku a raz v Juhoslávii. Tú by sme dnes už na mape nenašli. Roztrhali ju temné ľudské vášne v smutnom, boľavom, krvavom, vojenskom konflikte v deväťdesiatych rokoch. No vtedy, na začiatku druhej polovice osemdesiatych, ešte všetko držalo pohromade. Hoci bola Juhoslávia oficiálne tiež rovnako socialistická krajina ako my, nebolo to rovnaké.

Čítať ďalej

Martin Miler: Slnečné jazerá Senec

Martin Miler: Slnečné jazerá Senec

Opakované vybiehanie z vody a opätovné skákanie do nej. Občasné pokusy o plávanie, ktoré ma nikdy nebavilo, striedané s pokusmi o šnorchľovacie potápanie, ktoré ma bavilo vždy. Bol som nadšeným sledovateľom prírodopisných seriálov s Jacquesom Cousteauom.

Čítať ďalej

Martin Miler: Traja pátrači v Trenčíne

Martin Miler: Traja pátrači v Trenčíne

Väčšinu letných prázdnin sme trávili u babky na dedine. Občas sme, ale zašli aj k druhým starým rodičom, ktorí bývali v Trenčíne. Boli to také iné prázdniny, v meste, s mladšími sesternicami a bratrancom. Hoci bol Trenčín aj vtedy na Slovensku, tak u babky a dedka se mluvilo česky.

Čítať ďalej

Martin Miler: Ocásky a iné babkine špeciality

Martin Miler: Ocásky a iné babkine špeciality

V čase môjho detstva som nebýval dobrý jedák. Napriek tomu, som u babky na dedine zjedol, väčšinu z toho čo navarila. Teda okrem granadíru, šalátovej polievky, tekvicovej omáčky, prípadne iných hmôt pripomínajúcich bielkovinovú potravu matrixových hrdinov. Keď som teda vylúčil neskonzumovateľné, ostal mi celý rad jedál, ktoré som vedel do seba natlačiť kedykoľvek.

Čítať ďalej

Martin Miler: Prázdniny a rybačka na potoku

Martin Miler: Prázdniny a rybačka na potoku

Aké by to boli prázdniny u babky, keby som nešiel na ryby? Všetko som si potreboval dobre pripraviť, lebo prísť k potoku a zistiť, že mi niečo chýba by znamenalo, by znamenalo, by... no proste musel by som sa vrátiť a to sa mi nechcelo. Udica, odložená v šope, bola obalená vrstvou prachu a pavučín, do vedierka sa od minulého roka opäť viac zahryzla korózia, ale ešte nebolo deravé a samozrejme potreboval som návnadu.

Čítať ďalej

Martin Miler: Nákupy v Györi

Martin Miler: Nákupy v Györi

Ísť do zahraničia v tých časoch nebolo len tak. Napríklad také Rakúsko, do ktorého sme z hradu Devín mohli aj kameňom dohodiť, pre bežného občana v podstate ani neexistovalo. Vedeli sme, že je, veď sme ho z toho Devína mohli vidieť, ale tak dobre sme ho oplotili ostnatým drôtom, že človeku aj prešla chuť. Výlet do Čiech v tých časom žiadnou cestou do zahraničia nebol. To najbližšie zahraničie, ktoré pre Bratislavčana existovalo bolo Maďarsko.

Čítať ďalej

Martin Miler: Zmrzlina v Moste

Martin Miler: Zmrzlina v Moste

Dať si dobrú zmrzlinu na Dolných honoch nebol v tých časoch žiadny problém. Jedna výnimočná, jadranská bola v stánku na zástavke autobusu, hneď oproti nášmu domu. Ďalšia v starej Vrakuni, keď tam ešte nestáli všetky tie paneláky a rozhodne tretia, ale len v tu uvedenom poradní, nie v skutočnosti, u Tibaia v Biskupiciach.

Čítať ďalej

Martin Miler: Škola v prírode

Martin Miler: Škola v prírode

Na konci štvrtého ročníka na základnej škole sme išli do školy v prírode. Na tri týždne. Bola to pre nás vítaná zmena. Stráviť niekoľko týždňov, spoločne vo dne, v noci s minimálnym učením sa a bez domácich úloh, ktoré by sme si aj tak nemohli robiť, lebo veď sme neboli doma. Termín bol niekde na pomedzí mája a júna. Teda počasie už bolo celkom priaznivé, aj keď v kopcoch Veľkej Fatry nebolo vopred nič isté.

Čítať ďalej

Martin Miler: Idem(e) na lodenicu.

Martin Miler: Idem(e) na lodenicu.

Májové popoludnie plné slnečného svitu bolo ako stvorené na naháňanie úbohých mravcov žeravým svetelným bodom sústredeným pomocou novej lupy. Vzduch voňal všetkým čo príroda ponúkala. Mračná chrústov si nahlas pochutnávali na čerstvých listoch mladých javorov. V takých chvíľach by čas mohol zastať a dopriať mi viac času. Do tejto májovo lenivej ľahkosti bytia vstúpil môj kamarát Fezo. Priniesol zapaľovač, úbohé mravce. Len dúfam, že karma mala vtedy celozávodnú dovolenku. Bezcieľne poflakovanie sa okolo panelákov bolo opojne nudné. Spoza červeného obchodu sa vynorila známa postava, Nali.

Čítať ďalej

Martin Miler: Májová cyklobúrka

Martin Miler: Májová cyklobúrka

Videl som ako sa ku mne približuje závoj dažďa. Mocne som šliapol do pedálov a vydal sa mu v ústrety. Lialo riadne, májovo, fajnovo. Blýskalo sa ako na módnej prehliadke. Hromy divo bili ako tamtamy Tatrancov. Dažďové kvapky ma polievali zhora, voda z kolies bez blatníkov, zdola a do chrbta ma hrialo teplé májové slnko. Bolo to epické, aj napriek tomu, že vtedy by som to tak nenazval. Celé to trvalo len pár minút. Akurát toľko, aby som sa dostal k domu.

Čítať ďalej

Martin Miler: MS v hokeji 1985

Martin Miler: Liek na nohy

U nás doma sme šport veľmi nesledovali. Vlastne ani televízor nezvykol byť u nás často zapnutý. Samozrejme nehovorím o časoch keď do našej domácnosti pribudol prvý počítač, to sa televízor narobil ako baník, ale to bolo až neskôr.   Ako to už zvykne byť v týchto príbehoch, tak teraz nastane …

Čítať ďalej

Martin Miler: Povedz mi čo čítaš

Martin Miler: Povedz mi čo čítaš

Len krátku chvíľu pred tým ako tu začali vychádzať tieto Milerovky, vyšiel na 40 plus môj článoček s názvom Ako “motivovať” mladého čitateľa. Tam som sa priznal, že moje čitateľské začiatky neboli práve ľahké. Navyše v ostatnom čase o sebe tvrdím, že som literárny ignorant, ktorý sa opovažuje písať. To …

Čítať ďalej

Martin Miler: Šibačka

Martin Miler: Šibačka

Aj vtedy, dávno, existovala Veľká noc. Zvyčajne sa jej tak nehovorilo a už vôbec sa nehovorilo o nejakom zmŕtvychvstaní. Hovorilo sa tomu sviatky jari. Názov sa zmenil, ale ľudové tradície nie. Súčasťou nich bola aj šibačka a oblievačka. Pamätám si na jednu, ktorá mi, v rannom veku, spôsobila citovú ujmu. …

Čítať ďalej

Martin Miler: PMD 85 vs. Sinclair ZX Spectrum

Martin Miler: PMD 85 vs. Sinclair ZX Spectrum

Jedno z čísel časopisu Elektrón, ktorý sme v tom čase pravideľne odoberali, prinieslo článok o novom mikropočítači z dielne domácej Tesly Piešťany s názvom PMD 85 (Piešťanský Mikropočítač Displejový). Počítaču bola venovaná aj stredná dvojstrana, na ktorej bol zobrazený v takmer životnej veľkosti. Hoci som nikdy neveril na lásku na …

Čítať ďalej

Martin Miler: Ranná káva s Ritou

Martin Miler: Ranná káva s Ritou

Za zatvorenými očami som si uvedomil, že je svetlo. Otvoril som ich a zistil, že ležím na rozťahovacej lavici v našej dielni. Miesto vedľa mňa bolo prázdne. Kde je Rita? Z kuchyne sa ozval zvuk kávovaru. Rita je už hore. Prevalil som sa cez bok a automaticky siahol rukou pod lavicu pre okuliare. Neboli tam. Posadil som sa na kraj a pohľadom som prebehol priestor pod ňou. Nič. Pokúsil som sa ešte rozhliadnuť po miestnosti, ale bez okuliarov na očiach sa okuliare ťažko hľadajú.

Čítať ďalej

Martin Miler: Bezpečnosť v prvom rade

Martin Miler: Bezpečnosť v prvom rade

Žijeme v bezpečnej dobe. Dokonca až v takej bezpečnej, že sa nedostanem do vlastného domu, neuvarím si jedlo na plynovom sporáku a nevyberiem si svoje peniaze v banke. Áno, na takej výške sú dnes bezpečnostno-zabezpečovacie zabezpečenia. V našich vchodových dverách máme akúsi bezpečnostnú samozápadku, ktorá zapadne vždy keď pribuchneme dvere. …

Čítať ďalej

Martin Miler: Celuloidové raketky

Martin Miler: Martin Miler: Celuloidové raketky

O novinky v raketovej technike som sa zaujímal od malička. Bol som hypnoticky fascinovaný našim prvým česko-slovenským kozmonautom a dlhý čas som trávil snívaním o ceste do vesmíru. Aby som neostal len pri snoch, pokúšal som sa tiež o výrobu vlastnej rakety. Nie takých rozmerov, akú mali chalani v seriály …

Čítať ďalej

Martin Miler: Liek na nohy

Martin Miler: Liek na nohy

Nikdy som vlastne celkom neporozumel akú profesiu mala moja babka. Isté je, že to bola všestranná žena. Vedela výborne variť, piecť skvelé koláče, krásne vyšívala, rozumela záhrade aj zvieratám a vychovala šesť detí. Ale čo bola jej profesia? To som nevedel. Potom ako prekonala cievnu mozgovú príhodu jej ostali mierne …

Čítať ďalej

Martin Miler: Kazeťák

Martin Miler: Kazeťák | Magazín 40plus

Ak sa u nás počúvala reprodukovaná hudba, tak to bolo vždy z kotúčového magnetofónu, lebo gramofón sme nemali. Na kotúčoch boli tatove nahrávky pesničiek zo šesťdesiatych rokov. Ak som si chcel ja niečo nahrať, musel som prepojiť magnetofón pomocou kábla so špeciálnou koncovkou s rádiom alebo televízorom. Takto vzniklo niekoľko …

Čítať ďalej

Martin Miler: Nelyžujem a ide mi to stále lepšie

Martin Miler: Nelyžujem a ide mi to stále lepšie

Aj vy milujete ten pohľad z vrcholu zasneženého kopca, keď je celé dobrodružstvo ešte pred vami? Do tváre vám svieti slnko, vzduch je čerstvý, nálada dovolenková, príroda rozprávková. Rozbehnete sa a lyže začnú lízať tú snehovú smotanu, vy brázdite to biele more, kocháte sa prírodou a užívate si slobodu na …

Čítať ďalej

Martin Miler: Priviezli prášok na pranie

Martin Miler: Priviezli prášok na pranie

Za tých dávnych, bájnych čias veľkých gebulí, neboli mnohé bežné veci také samozrejmé, ako si dnes niektorí mylne, spomienkovo optimisticky, pamätajú. Legendy hovoria o radoch na banány, mandarínky, pomaranče. Ja si spomínam na prací prášok. Cŕŕŕŕn, cŕŕŕŕn, zazvonil nervózne zvonček. „Kto je?“ spýtal som sa za zatvorenými dverami. „Tu je …

Čítať ďalej

Martin Miler: Silikónová „vytieračka“ na cesto

Martin Miler: Silikónová „vytieračka“ na cesto

Tak to zvykne bývať, že pokrok zväčša zlepšuje náš život. No každá minca má aspoň dve strany (ak opomenieme tú, ktorá tvorí obvod každej mince). Ako dieťa som sa veľmi rád zúčastňoval pečenia koláčov, lebo každý koláč bol z cesta a väčšina ciest sa zarábala v miske alebo inej nádobe, …

Čítať ďalej

“Najdepresívnejší” pondelok v roku 1987

"Najdepresívnejší" pondelok v roku 1987 | Magazín 40plus

Vianoce sa minuli, minul sa aj Silvester a po ňom sa minuli aj zimné prázdniny a svet sa rútil k najdepresívnejšiemu pondelku roka, hoci v tých časoch o tom vôbec nevedel. Teda ak, tak len ten imperialistický, lebo u nás vládla vždy dobrá, ba až bodrá nálada, bez ohľadu na …

Čítať ďalej

Stretnutie namiesto úvodu

Možno si poviete, to je čudné, dospelý muž a malý chlapec, ale mne to neprekáža, ja som rád, že sme opäť spolu. Je skvelý, ako vždy bol. A ja sa teším na naše spoločné spomienky a aj na nové dobrodružstvá.

Čítať ďalej
VÍKENDOVÝ REŠTART II.Po 40ke sa menia naše priority, mení sa telo, mení sa aj rozmýšľanie. Ak ste doteraz napríklad necvičili, cítite, že asi by ste mali. Lebo chrbát bolí. A telo sa tiež ťažšie udržiava v kondícii.

Dámy, ktoré zažili náš jarný reštart už vedia, že na našom pobyte sa nudiť nebudú. A máme pre všetkých absolútnu pecku. V sobotu nás na turistike kombinovanej s Nordic Walking bude sprevádzať Róbert Kormaňák. Oravák znalý prostredia Zuberca a Roháčov. Budeme hľadať aj balans v živote. Víkend bude aj o rozhovoroch s odborníkmi na témy ako sa stravovať, či a ako cvičiť - lektorky Nela Sullens a Elena Bernáthová.  Ujsť z reality a naučiť sa vytvoriť si realitu novú, Aj taký bude náš pobyt!

Pridajte sa