Netradicny vianocny host

Netradičný vianočný hosť

Matej ležal v posteli a pozeral do stropu. Prvé Vianoce. Martinko v postieľke spokojne spinkal. Kto vie aké budú? Pomyslel si.

Zajtra príde mama so sestrou.

Neprešiel ešte ani rok odkedy ostali s Maťkom sami.

Keby si sa mohla vrátiť, prebehlo mu hlavou a po líci sa mu skotúľala slza. Takých mu už vytieklo veľa a nič sa nezmenilo. Zhasol nočnú lampu. Prebudil ho Martinkov plač. Zobral ho z postieľky, ale vo dverách už stála sestra.

„Oddýchni si,“ povedala a zobrala malého.

Matej ostal sedieť na posteli. Všimol si, že na Máriinom toaletnom stolíku je mucha. V decembri? Nechápal.

Odkedy Mária zomrela s ničím nepohol. Nemal na to silu. Musel sa starať o Maťka, nebolo času. Presviedčal o tom seba aj ostatných. Mucha sa medzitým prechádzala po Máriiných veciach.

„Dokelu kde sa tu vzala“, naštval sa a hľadal niečo čím by ju… Zamyslel sa, áno čím by ju zabil. Ale na Vianoce?

„Kašlem na to!“

Mama otvorila dvere.

„Stalo sa niečo? Prečo kričíš?“

„Nič, mucha ma otravuje.“

„Mucha v decembri, to asi ťažko,“ pokrútila hlavou.

Pridal sa k ostatným. Pomáhal s varením a prípravou štedrej večere. Mucha ho prenasledovala celý deň, občas mu sadla na hlavu, občas na ruku, stále bola pri ňom.

Sprvu sa ju snažil odháňať, potom to už nechal tak. Mama so sestrou len nechápavo krútili hlavou. Nemal chuť im nič vysvetľovať.

Štedrovečerný stôl bol prestretý. Pri stole bolo jedno miesto voľné, taký bol u nich zvyk. Tento rok to však bolo iné, nebolo len voľné, bolo prázdne. Na prázdne miesto pristála mucha.

„Fakt je tu,“ povedala mama. „Mysleli sme si, že máš halucinácie. Podaj mi utierku, nech ju švacnem.“

„Nie!“ povedal Matej a rukou chránil muchu. Uvedomil si, že za celý deň, ako ho otravovala, si nespomenul na Máriu.

Prvý raz odkedy zomrela. A to bol zázrak. „Sadla si na prázdne miesto, je to náš vianočný hosť.“

Martin Miler

Autor je psychológ

 
 
    •  

Mohlo by vás zaujímať...

Mohlo by vás zaujímať