Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Hneď na úvod chcem povedať, že prievozský chlebík, ako sme mu doma hovorili, bol anomália. Pozitívna anomália, lebo to bol chlieb, ktorý bol iný, ako ktorýkoľvek z tých, ktoré sa dali kúpiť v potravinách. Ten chlebík býval fantasticky vykysnutý. Úžasne upečený do zlatohnedochrumkava.
Ak by existovala možnosť môcť mať len tú kôrku, tak by som nič iné nejedol. Teda samozrejme okrem tej striedky, lebo tá bola taká hodvábne ľahučká a mäkučká, by sa jej nevyrovnali ani najlepšie francúzske pochúťky. Vlastne bolo ťažké sa rozhodnúť či bola lepšia kôrka alebo striedka. Možno aj preto ich vyrábali vo vzájomnej kombinácií.
A ešte tu bola vôňa.
Vôni tohto chleba by sa nevyrovnali ani najdrahšie parfémy. Jeho vôňa akoby hladkala človeku mozog. Tento chlebík sme mávali celkom pravidelne v časoch keď tato pracoval v Slovnafte ako robotník s vysokoškolským diplomom.
Pracoval na smeny a keď bol po nočnej, zašiel do Prievozu a priniesol domov tento skvost. Kto prišiel prvý, tomu sa ušiel konček, ktorý bolo najchutnejšie skonzumovať len tak, bez dodatočných aditív. Na druhej strane pecňa bol tiež konček, ale k tomu sa bolo potrebné prepracovať.
Na úvod to pri takom pecni môže vyzerať ako veľká výzva, ale nikdy to pre nás nebol problém. Mojim druhým najobľúbenejším kúskom z tohto chleba bol celý krajec z jeho obrovského stredu. Bol taký veľký, že pri jeho konzumácii by sa bola zišla podporná plošina.
Žiadnu takú sme doma nemali, tak som si musel vystačiť so svojimi dvoma rukami. Najlepšie prílohy alebo oblohy, lebo keď som ich jedol cítil som sa ako v nebi, boli pre mňa domáca kačacia masť a mladá jarná cibuľka alebo reďkovka.
V tých časoch som nebol dobrý jedák, ale tento chlebík som bol ochotný jesť kedykoľvek, dokonca aj namiesto cukríkov. A často ma aj zachránil pred hladom, lebo ak boli navarené tekvica, špenát alebo plnená paprika, tak som mal po jedle.
Našťastie nie po chlebe. Nič však netrvá večne. Tato si po čase našiel novú prácu, kde mohol robiť naozajstného inžiniera. Frekvencia výskytu prievozského chlebíka sa u nás doma výrazne znížila.
Tato si polepšil, moje stravovanie si pohoršilo. V novej práci, ale mohol tato robiť to čo vyštudoval, bez toho, aby musel niekomu pochlebovať. A to bolo dobré. Za to malo zmysel sa toho chlebíka zriecť.
Lebo aj keď bol vynikajúci, stále to bol iba chlieb a nie len chlebom je človek živý.
Autor je psychológ
