#životológia

Keď sa na to pozerám s odstupom času, stále sme také. A vekom máme aj niečo iné. Máme ešte väčší nadhľad, humor, skúsenosti, zrelé názory a vieme stáť na vlastných nohách. Neriešime malichernosti a blbosti, sme priamočiare, ale zároveň citlivé, keď treba, vieme byť tvrdé, ale vieme aj veľa tolerovať, nebazírujeme na blbostiach. Vieme, kedy bojovať a kedy byť nad vecou a mávnuť rukou.

Sme každá iná. Malé, štíhle, veľké, objemnejšie, navonok tvrdé, ale vo svojom vnútri jemné a krehké. Niektoré sme pevné ako skala, niektoré pružné ako prútik. Chceme sa vám zapáčiť, prilákať vašu pozornosť. Či už v minimalistických jednoduchých outfitoch, elegantné v koži, alebo hýriace farbami. Sme vtipné, vieme vás rozosmievať. Ale sme aj vážne, múdre, romantické, inšpirujúce, vieme poradiť, niečo naučiť, zahojiť rany, motivovať. Vieme vo vás prebudiť vášeň, emócie a aj najtajnejšie skryté sny.

Keď niečo niekde stratíme, povedia nám: „Skúste v stratách a nálezoch.“ Existujú straty a nálezy s oblečením, dokladmi, zabudnutými kľúčmi, telefónmi a okuliarmi. Ale čo, keď stratíme napríklad sebavedomie, odvahu, česť alebo morálku?

Niektorí hovoria, že títo mladí ľudia už vyrastali v mobilnej dobe, lepšie povedané, v dobe mobilných telefónov. Komunikujú písaním krátkych správ, emotikonov, pri ktorých často ani nevedia, čo znamenajú. So sklonenou hlavou píšu maily, krátke odkazy, posty, komentáre a čo ja viem, čo ešte kde komu, ako a cez čo píšu.

V jednej vedeckej štúdii sa zamýšľali vedci o tom, čo spôsobuje monogamiu u niektorých druhov zvierat. Že vraj za to môže špeciálny gén. Pán vedec to pekne vysvetlil: „Reprodukčné stratégie zvierat utvárali komplexné sily evolúcie. Zatiaľ čo pre niektoré druhy je monogamia výhodná, má aj svoje úskalia. „Musíte vedľa seba tolerovať aspoň na nejaký čas iné zviera, a to nie je práve ľahké,“ povedal Hans Hoffman, autor výskumnej štúdie. „Môžu vám zobrať jedlo alebo útočisko, môžu vás nakaziť chorobami alebo vás dokonca zraniť.“

Viete ako vyzerá firemný vianočný večierok v čase krízy? Vyzerá tak, že si musí každý doniesť jedlo, pitie a sám si kúpiť darček. Zažila som ich viac, ale jeden bol obzvlášť výnimočný. Aby tam bol aspoň malý duch prekvapenia, dohodli sme sa, že každý kúpi nejaký darček, zabalí ho a prinesie. Darčeky sa očíslovali a hodili do vreca. Keď už večierok začal stagnovať, prišiel čas na darčeky. Každý si vybral číslo z klobúka. A začalo žrebovanie.

My, dospelí ľudia, žijeme často pravidlami, zvyklosťami, máme svoje rituály, svoju posteľ, svoju šálku kávy, svoju reštauráciu, svoju obľúbenú značku spodného prádla, svoje obľúbené auto, hotel, skrátka svoj režim, či už v práci alebo doma.

Máme nový rok a s ním prišiel taký „zvláštny smútok víťazov“. Smútok, že opäť prešiel ďalší rok, sme zase starší a zase sme nestihli urobiť niečo, čo sme chceli. Že zase začne všetko od začiatku a nevieme, čo bude a čo všetko zase musíme zvládnuť. Taká povianočná depka.