Opustil vás muž? Nejlepší PREVENCE je mít dva MILENCE. Kedy je na milenca neskoro a nie sú dvaja málo?
Už dva mesiace ležím v posteli. Niežeby som chcela, ale musím. Niektoré baktérie, s ktorými som žila v mieri a symbióze, začali túžiť po moci a chceli si trochu užiť. Dnes je to moderné, užiť si moc. No užívali si teda riadnu mocenskú žúrku.
Aby som zahnala pochmúrne myšlienky a nejako to prežila, vymietla som celý televízny archív starých dobrých komédií a zábavných relácií. Google je kamoš, stále má čo ponúknuť. A v jednom momente mi ponúkol Banánové rybičky. Známu reláciu Haliny Pawlowskej, kurpulentnej dámy s nielen čoraz väčším výstrihom. A jedna z jej tém ma inšpirovala aj k dnešnému článku.
Haline sa ohásila na návštevu kamarátka, ktorú opustil manžel.
Čakala, že príde uplakaná, zlomená žena, ale na prekvapenie, kamarátka bola vyrovnaná a vyzerala lepšie ako kedykoľvek predtým. Zverila sa, že v lete pôjde do Talianska a tiež sa chystá do New Yorku.
„Ty si úžasná, poraď aj mne, ako prežiť smútok. Nedávno mi zomrel manžel,“ hovorí jej Halina.
Kamarátka sa zatvárila veľmi vážne a povedala: „No neviem, či v tvojom prípade nie je už neskoro. Ja som sa totiž odjakživa držala tohto základného pravidla:
„Nejlepší prevence je mít dva milence.“
Prevencia sa veru oplatí. Ale znepokojilo ma to „neskoro“. Začala som nad tým rozmýšľať, že kedy je na milenca neskoro. V akom veku? A nie sú dvaja málo? A čo to obnáša? Alebo nie sú dvaja veľa? Dá sa to stíhať? Je na to dosť energie? Pracujúce ženy v zrelom veku, matky, upratovačky, zásobovačky, ošetrovateľky, kuchárky, práčky, vychovávateľky na plný úväzok to predsa nemôžu stihnúť. Kde nájsť čas na „prevenciu“?
No a ešte je tu jedna záležitosť. Kde ich zohnať? Jedného ešte čisto „teoreticky „zoženiete“. Ale dvoch? A hľadať v mladých vodách je už dosť odvážne a rizikové.
Spomenula som si na môjho dávneho spolubývajúceho, ktorý mal 4 priateľky naraz. Zvládal to dobre. Aj šťastena mu priala. Všetky boli totiž Zuzky. Neplietli sa mená. Problém bol trochu s telefonovaním. Keď k nám niektorá z nich volala na pevnú linku (mobilné telefóny malo vtedy iba pár bohatých podnikateľov), a nechávali odkazy, že volala Zuzka, nastala panika. A ktorá? No, ale ako nenápadne zistiť, ktorá Zuzka? Hlasovo boli na nerozoznanie. Dotyčný potom nevedel, ktorej zavolať. A tak volal pre istotu všetkým.
A tak som rozmýšľaním, aké by to bolo, zaháňala clostrídiovú toxickú nálož v tele. Nechcite vedieť, čo to je a už vôbec to zažiť. Keď som si to vygooglila, tak som takmer druhý krát zomrela. Prvýkrát od vysilenia. To som ešte nevedela, čo mi je. A druhýkrát od strachu. To už som vedela. Lekári sa čudovali, odkiaľ taká mladá žena, ako ja, k tejto baktérii mohla prísť.
No, mladá, ako mladá. Na clostrídiu som vám mladá, ale na milenca už stará?
Naopak by to bolo podstatne pozitívnejšie.
Takže, síce už nemám na to, aby som prežúrovala tri noci a popri tom urobila dve skúšky v jeden deň, už nemám na to, aby som v noci odhadzovala kamene na postavenie stanu, prespala v ňom pri 3 stupňoch celzia a ráno vyliezla na ľadovec. Už nemám ani na to, aby som utekala za električkou. Počkám na druhú. Topánky na vysokých opätkoch už zapadli prachom. A v kalendári je už poväčšine zapísané len „moč“, „krv“, „ortopéd“, „kardiológ“, „lieky vybrať“, „endokrinológ“, „pre výsledky“, „imunologička“, „ortopedické vložky vyzdvihnúť“, zubár a tak ďalej.
Ale zato na fantazírovanie ešte stále mám.
Mohla by som fantazírovanie vyučovať, v tom som fakt dosť dobrá. A fantazírovať sa dá v každom veku. A čím ste starší, tým sú fantázie zábavnejšie. Pretože predstavivosť je ten najvýkonnejší grafický čip. Vidíte to v tej najlepšej kvalite a rýchlosti a sedíte v prvej rade doma v pohodlnom kresle.
Ako na to?
Jedenému hercovi sa priznal kamarát, že má obrovskú trému, keď vystúpi pred obecenstvo a má niečo povedať. Poradil mu, že nech si tých divákov predstaví nahých. Tréma v momente zmizne. Môžete začať úplne jednoduchými drobnosťami každodenného života a postupne sa v predstavách vypracujete do dokonalosti. Tak napríklad, keď váš partner leží celý deň na gauči v tielku, trenkách a s pivom na zaoblenom bruchu, treba si predstaviť sochu Dávida, ležiaceho na piedestáli.
Alebo, ak ste vyznávačka bytových doplnkov, tak si môžete namiesto neho predstaviť krásny dekoračný vankúš, ktorý dokonale ladí s gaučom. Viem, je to ťažké, že krásny a že dekoračný…. Ale treba len zapojiť fantáziu. Veď aj impresionizmus, kubizmus a surrealizmus je umenie. A priznajte si, ani vy už nie ste Botticelliho Anjel, ako pred dvadsiatimi rokmi. Hoci aj to sa dá vylepšiť predstavivosťou, niekedy menšou a niekedy treba poriadne zabrať, ale ide to.
Alebo keď partner v noci chrápe, treba si predstaviť, že ste v Afrike a počujete rev leva a už ste myšlienkami pri levovi, ktorý reve s opakujúcou sa pravidelnosťou, cítite horúci africký vzduch, slnko a chrápanie postupne zanikne v mágii džungle. A potom pridáte záchrancu (koho, nechám na vás), ktorý vás zachráni pred levom ako Robert Redford zachránil Meryl Streepovú v Spomienkach na Afriku.
Keď partner neodpovedá na samozrejme veľmi dôležitú otázku, nevníma, ba priam vás ignoruje, predstavte si, že vám odpovedá presne to, čo by ste chceli počuť. Opakovanie otázky s rôznou hlasitosťou a tónmi nepomáha. To ani neskúšajte. Muži dokonale zvládajú, poeticky povedané, techniku predstavy ticha. Sú ako jednoduché organizmy. Jednoduché a rýchle riešenia. Vypnúť a zapnúť. Nič medzi tým.
Ale potom o tej vašej predstave odpovede treba presvedčiť aj jeho. Ako, to už nechám na vás. Hlavne to neodkladať. Lebo stáva sa aj to, že po troch hodinách zrazu príde odpoveď. Úplne nečakane a úplne iná, ako je vaša predstava.
Alebo, keď deti v jednom kuse niečo chcú a stále poletuje vzduchom to staré dobré „Mamííííííííííí“, predstavte si, že ležíte na pláži, v ruke máte drink a niekde v diaľke nejaké úplne cudzie deti stále kričia na svoju mamu. A vy sa usmievate a hovoríte si: „Chúďa, tá má ale blbý deň.“
A keby bolo najhoršie a fantazírovanie zlyhalo, treba siahnuť po iných zbraniach:
- Čokoláda
- Zmrzlina
- Dvojitý gin s ľadom
Poradie nechám na vás, ale ideálne sú aj všetky tri naraz.
Možností je neskutočne veľa. Môžete si predstaviť, čo len chcete.
Vrcholom a posledným levelom dokonalého fantazírovania je predstaviť si ticho. Nič, len absolútne ticho. Toto sa mi zatiaľ nedarí. Ale zato môjmu manželovi áno. Ako som už hovorila, muži sú v tomto majstri. Skrátka vypnú uši. Stlačia gombík. A je to. Ticho. Máme sa čo učiť.
Tak, či onak, starnutiu sa neubránite. Ako hovorí Jan Werich: „Starnutie je jediný proces, pred ktorým nemôžete uniknúť, ak sa chcete udržať pri živote.“
Je to tu. Som zrelá žena.
Pociťujem, že telo už tak nefunguje ako zamladi, začína sa zbavovať postupne zbytočných orgánov alebo, ako hovorí Jára Cimrman: „Kde tu chybí cihla, nebo trám.“
Ale hlava, tá hlava plná fantázie, zatiaľ funguje. To je naša spása. Treba to využiť, kým to ide.
Sú aj chvíle, že netreba fantáziu. Život vám ju pripraví sám, neohlásene a cítite sa ako v nejakom mixe fantasy rozprávky, tureckej telenovely, Indiana Jonesa a Star Treku dokopy. A sú aj také chvíle, kedy vám ani fantazírovanie nepomôže, kedy vás to proste prevalcuje a zomelie. Ale taký je život. So svojimi extrémami a medzerami, ktoré, keď vieme využiť, hrajú pre nás. Dokážu nás, či už spomaliť, alebo vyburcovať, aby sme dosiahli tú vytúženú harmóniu, alebo ak chcete, nirvánu.
Ako teda prežiť starnutie?
Proste žite! A fantazírujte!
Pretože v predstavách všetko funguje dokonale.
S fantáziou je život zábavnejší.
Kedy je na milenca neskoro? Skúste a uvidíte, že zvládnete aj 10 milencov. A občas sa aj fantázia stane skutočnosťou a prekoná všetky naše očakávania. Preto si treba predstavovať len to, čo naozaj, ale naozaj chcete. Pretože možno to staré príslovie hovorí pravdu: „Rozmysli si svoje prianie, mohlo by sa ti splniť“.
Poďte s nami do Tatier. Budeme sa venovať aj vzťahom a etikoterapii
SooGooD – víkendovka pre vaše telo a myseľ vo Wellnes hoteli Kontakt