Problém, počkaj!!! Som zaneprázdnený šťastím
Máte pocit, že veci často nevychádzajú tak, ako si predstavujete a všetko, čo urobíte nie je dobré? Nič sa vám nedarí? Jedna chyba za druhou?
Ak áno, tak vás poteším. Je to totiž to najlepšie, čo sa vám môže diať. Dnes to bude o tom, ako robiť a nerobiť chyby v živote.
Už od detstva nás učia, ako sa máme správať, ako dodržiavať pravidlá, čomu sa máme vyhýbať, aby sme neurobili nejakú chybu.
Neskôr nás učia, ako komunikovať, ako prezentovať, ako argumentovať, ako pracovať s námietkami, ako dávať spätnú väzbu, aj ako ju príjmať. Ako podávať vyšší výkon za menej času, ako byť inovatívni, ako byť dobrým lídrom, ako si správne zadeliť čas a ďalšie múdre veci. Niečo si vypočujeme, niečo sa naučíme, niečo si vyskúšame a pri najbližšej príležitosti opäť nevieme povedať nie, opäť nevieme nájsť správne argumenty, opäť nevieme ako niekomu povedať, že je to na nič, okrem toho otrepaného „máš priestor na rozvoj“. A opäť nič nestíhame.
Až kým nepríde skutočná škola efektívneho všetkého dokopy. Napríklad také MANŽELSTVO/PARTNERSTVO je najlepší kurz efektívnej komunikácie a argumentácie. Nasleduje najúžasnejší a najvýživnejší kurz práce s námietkami a time manžmentu – RODIČOVSTVO. Kam sa hrabú školenia manažérskych zručností oproti MATERSTVU. A ako dávať správne spätnú väzbu? To vás zase naučí TROJGENERAČNÉ BÝVANIE, resp. starostlivosť o starnúcich rodičov. V tomto ohľade sme preto my, 40 plus, vybavení tým najlepším know how.
Ale úplne najefektívnejší spôsob získania týchto zručností, je robiť to všetko zle. Čiže, robiť chyby.
Nedávno som natrafila na milú knihu od mladého inžiniera spoločnosti Apple, ktorý rád o sebe hovorí, že jeho denná práca mu pomáha pri písaní tým, že obmedzuje jeho čas. Zaujímavá myšlienka.
Jeho Ilustrovaná kniha zlých argumentov nás učí kritickému mysleniu. Originálnou formou nám chce ukázať, ako ľudia často pod vlpyvom zlých argumentov uveria blbostiam. Táto kniha je zaujímavá hlavne tým, že sa zameriava najmä na to, čo človek pri argumentovaní robiť NEMÁ.
Rovnako, jeden z najúspešnejších amerických spisovateľov Stephen King napísal knihu, kde okrem opisu svojho života, radí ako NEPÍSAŤ. Píše: „Človek sa najlepšie naučí ako nepísať tak, že bude čítať zlú prózu.“ Keď čítal neskutočne zlý román, opísal ho ako „literárny ekvivalent vakcíny proti kiahňam.“
Matematik George Pólya vraj raz povedal, že pri učení matematiky musíme okrem správneho pochopenia látky aj vedieť, ako ju NEPOCHOPIŤ.
Ako robiť a nerobiť chyby v živote? Skrátka, keď chceme niečo robiť dobre, musíme to najskôr SPRAVIŤ ZLE.
A je to jedno, či sa snažíme prestrčiť plastovú kocku, kruh a trojuholník cez ten správny otvor, či je to písomka z matiky, sex, pracovná prezentácia. Alebo pečenie bezlepkového chleba, farbenie vlasov, sviečková na smotane, či tankovanie benzínu do dieslového motora. P, prípadne naopak.
Tulku Lobsang, jeden z najvyšších tibetských duchovných vodcov, na jednej zo svojich prednášok povedal so šibalským úsmevom:
„Prezradím vám špeciálnu techniku, ako byť NEŠŤASTNÝ celý život. Pozor! Dobre sa sústreďte – je to veľké tajomstvo…“ Prosím, keď chcete mať viac problémov ako doteraz, používajte moju špeciálnu techniku.“
„Pokúšajte sa meniť ľudí okolo seba – svojho partnera, matku, otca, kolegov – ak to dodržíte, ste úspešný v tom, ako byť nešťastný.“
„Ja viem, želáte si, aby do vášho života vstúpilo šťastie. Ale keď príde, hovoríte – šťastie, preboha, počkaj, ja teraz na teba nemám čas, som strašne zaneprázdnený,“ hovoril láma a potom sa spýtal: „Keď zažívate šťastie, neviete si ho vychutnať. Prečo?“
Máte šialené pracovné tempo, aby ste si zabezpečili všetko pre spokojný život – krásny dom, dobré auto, luxusnú dovolenku. A napriek tomu nie ste šťastní. Načo je vám krásny dom, keď nemáte čas užiť si ho? Aký má potom význam vaše naháňanie?
„Ale keď máte problém, zaoberáte sa ním stále. Prečo aj vtedy nepoviete – problém počkaj, som zaneprázdnený šťastím. Príď, keď budem mať na teba čas.“
Možno je to preto, že šťastie si neuvedomujeme, hoci ho máme. Naplno si ho uvedomíme, až keď ho stratíme.
Stále sa snažíme robiť všetko perfektne, nič nepokaziť, vyhýbať sa konfliktom a situáciám, ktoré sú nepríjemné. Máme už podvedome zafixované, že nám môžu ublížiť. Bojíme sa urobiť chybu. Môže za to vraj Mária Terézia a jej školský systém, ktorý je nastavený tak, aby vychovával ideálnych ľudí, ktorí nerobia chyby. Už v škole sa nám kóduje do hlavy, že robiť chyby je zlé. A tak ani poriadne nezistíme, čo je pre nás dobré. Bojíme sa nesprávneho rozhodnutia.
Samozrejme, ideálne by bolo, keby sme sa vždy rozhodli správne.
Ale to je nemožné. Nikdy predsa nevieme, ktoré rozhodnutie je to správne, kým sa pre niektoré nerozhodneme. Každé rozhodnutie má aj svoje nevýhody a úskalia a preto sa nám často zdá, že keď sa už pre niektoré rozhodneme, tak to druhé by bolo určite lepšie.
Je to ako tá legendárna veta Pauly z Miazgovcov: „Mohla som si radšej zobrať Pištu Hufnágela.“ (pozn. Pišta Hufnágel, údajný bohatý majiteľ továrne na vzducholode, z ktorého sa vykľuľ podvodník a skrachovanec).
Ale nemusí to byť vždy tak, pretože aj tie správne rozhodnutia nie sú vždy tie najlepšie.
Dennodenne robím chyby, prešľapy, nie celkom správne rozhodnutia, ale napriek tomu som spokojná. A kľudná. Vôbec sa tým netrápim. Vďaka nim viem, čo chcem a čo zase naopak nechcem. Je to tá najlepšia škola na svete.
Keby nedochádzalo k chybám a omylom, neuzrelo by svetlo sveta veľa prevratných objavov v dejinách ľudstva.
A ak sa stále bojíte, tak vám na záver pomôžem slovami Johna Lennona:
„Nakoniec bude všetko v poriadku. Ak to nie je v poriadku, ešte nie je koniec.“
Viac textov od Silvie nájdete v rubrike: #životológia