Niektoré organizmy chcú mať všetko a hlavne veľa. Ja k šťastiu potrebujem, okrem základných potrieb, smiech.

Ako hľadať šťastie a spokojnosť v živote Silvia GrecováŽivot je čudo  …alebo, v preklade z originálnej srbochorvátčiny, život je zázrak.

Už pri jeho vzniku je to zázračná náhodná spriaznenosť spermie s vajíčkom. Zázrak, že spermia vôbec dopláva, je v správnom čase na správnom mieste a prekoná všetky prekážky. A náhodou ide okolo vajíčko. A to vajíčko tú spermiu náhodou k sebe pustí.

A potom sa stane zázrak.

A je z toho čudo.

A zázraky sa dejú ďalej.

Ľudské telo je dokonalá chemická továreň. Dokonalejšiu nenájdete. Každú chvíľu sa spúšťajú zázračné chemické reakcie, ktoré nám umožňujú prežiť všetky katastrofy.

Tak napríklad pri nebezpečenstve sa vyplavia tie správne hormóny, aby sme mohli buď bojovať, alebo utekať.

V prípade zastaveného prísunu jedla náš organizmus dokáže reagovať tak, aby zvýšil svoje šance na prežitie. Takže z nedostatku sa ešte vyburcuje výkon.

Telo je nastavené, aby prežilo.

Niekde som čítala, že je preukázané, že ženský mozog dokáže čuchom a chuťou pri bozkávaní odhaliť rozdiely v génoch a výkonnosti imunitného systému potenciálneho otca svojich detí, a to v priebehu niekoľkých sekúnd. Tak toto musel byť zaujímavý výskum. Takže, páni, ak chcete uspieť, radšej predtým nejesť cesnak, aby nedošlo k znehodnoteniu vzorky a fatálnemu omylu.

Adrenalín, serotonín, dopamín, endorfín, inzulín, kortizol, estrogén, testosterón a tak ďalej, na všetky situácie.

Skrátka, hormóny.

Hormón pochádza z gréckeho hormaó – poháňam. Čiže, po slovensky „poháňač“.

Sme chodiace laboratóriá. Občas v nás, ako v správnom labáku, niečo zhorí, vybuchne, vstrebe sa alebo sublimuje. Ale človek vydrží veľa. Neskutočne veľa. Presne tak ako v Kusturicovom filme „Život je čudo“.

Ľudské telo dokáže zázraky. Je až neuveriteľné, čo všetko ľudia prekonali a evolučne rástli do väčšej dokonalosti, aby sme sa dostali až sem. Do doby, kedy nám už takmer nič nehrozí. Kedy máme všetkého dostatok, kedy nemusíme čeliť takmer žiadnym nebezpečenstvám. Ale my ideme ďalej, chceme viac.

Prirodzená evolúcia sa síce akoby trochu zastavila, ale nahrádza ju technologické a genetické inžinierstvo. Dožívame sa vyššieho veku, máme umelé kĺby, titánové chlopne, transplantujeme orgány, liečime kedysi nevyliečiteľné choroby.

Ako hľadať šťastie a spokojnosť v živote?

Máme sa veľmi dobre. Len o tom nevieme. Lebo, až keď niečo strácame, stane sa to tou najdôležitejšou vecou.

Dovtedy sme si to ani nevšimli.

Všetci chceme byť šťastní. Niekomu k šťastiu stačí mať naplnené základné životné potreby. Jedlo a spánok. Navarený hrniec a vlastná posteľ. Ale zložitejšie organizmy už potrebujú o niečo viac. A niektoré organizmy, tie nenažrané, chcú mať všetko a hlavne veľa.

Ja, okrem základných existenčných potrieb, potrebujem k šťastiu SMIECH. Skrátka, sa smiať. Ale nie len tak sa usmievať, pousmiať, zasmiať. Mám na mysli taký ten pravý, nefalšovaný smiech, taký, pri ktorom neviete prestať a rozosmejete aj celé okolie.

Ako deti sme sa takto smiali často.

Ale vekom prichádza nejaký zvláštny útlm. Už si ani nepamätám, kedy som mala naposledy takýto záchvat smiechu. Ale pracujem na tom.

Dúfam, že ľudia sa neprestanú smiať a nestane sa, že smiechoví terapeuti ovládnu svet a bude to najväčší biznis. Lebo smiech by mal byť našou prirodzenou súčasťou a hlavne smiech je zadarmo.

A bolo by krásne, keby sa ďalším vývojovým stupňom HOMO SAPIENS SAPIENS stal HOMO HILARIS, čiže ČLOVEK VESELÝ. Aj pán Darwin by sa určite potešil.

Nemecký filozof, Arthur Schopenhauer, hovoril: „Najviac šťastnými nás robí veselá myseľ. Kto je veselý, má na to obvykle dôvod, a síce ten, že je veselý. Na to, aby sme mohli posúdiť, či je mladý, pekný, bohatý a ctený človek zároveň aj šťastný, treba sa spýtať, či je okrem toho aj veselý. Ak je veselý, je úplne jedno, či je mladý alebo starý, rovný alebo hrbatý, bohatý alebo chudobný – je šťastný.“

Štatistika hovorí, že bábätká a deti sa smejú častejšie než dospelí, asi 400-krát denne. Šťastní ľudia sa smejú priemerne 40 až 50-krát denne, kým priemerný človek sa zasmeje len 20-krát denne.

Smiechom spúšťame hormóny šťastia, mladneme, posilňujeme si imunitu, zabúdame na stres a problémy a zároveň lepšie spíme. Je vedecky dokázané, že desať minút úprimného smiechu je ako tridsať minút na veslárskom trenažéri. A dokonca smiechom aj chudneme.

Tak tie hormóny šťastia aktivujte, či už smiechom, jedlom, tancom, hudbou, humorom, športom, sadením muškátov, kosením trávy, rýchlou jazdou, alebo vtipnými komentármi k článku.

Hlavne sa BAVTE!

A na záver moja milovaná Audrey Hepburn:

Verím v ružovú. Verím, že smiech je najlepší odbúravač tukov. Verím v silu, ktorá príde, keď sa všetko rúca. Verím, že keď sú ženy šťastné, sú najkrajšie. Verím, že zajtra bude nový deň. A verím v zázraky.“

Aj ja verím v zázraky. Veď život je čudo (zázrak).

Silvia Grecová

Viac textov od Silvie aj na tému ako hľadať šťastie a spokojnosť v živote nájdete v rubrike: #životológia

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

 

Na tému Život je čudo písal aj Jozef Prazňák…

Život je čudo. Tí najlepší z nás to dokonca dotiahli tak ďaleko, že sa dokážu čudovať aj sami sebe.

 

Mohlo by vás zaujímať