fbpx

Stáva sa, že berieme etiketovacie kliešte a na ľudí lepíme cenovky. Aká je hodnota strateného človeka?

Aká je hodnota strateného človeka?

Hľadajme mačky

Hneď na štarte mojej obvyklej prechádzkovej trasy stojí taká tá obecná nástenka. Zbytky lepidla po odtrhnutých plagátoch a jeden komerčný plagátik, ktorý nám hovorí, kde nám dobre nabrúsia nože, kosačky a INÉ.

INÉ? Napríklad, nabrúsia rozum, vkus a štýl? Niekto si tam možno nabrúsi aj jazyk.

A ktovie, ako vyzerá taký nabrúsený brúsič.

Viete, podľa čoho spoznáte manželku brúsiča nožov? Podľa toho, že má prsty a palce na rukách polepené leukoplastmi.

Hneď vedľa brúsiča s nebezpečne ostrou čepeľou visel oznam s fotkou mačky a textom:

„Hľadá sa trojfarebná mačka. Odmena 200,- EUR.“

200,- EUR? V hlave mi začali bežať otázky.

Na koľko sa dá ohodnotiť domáci miláčik?

Od čoho sa odvíja odmena? Od finančných možností majiteľa? Od finančnej motivácie prípadného nového majiteľa?

Začala som rozmýšľať, aká cena by bola pri mojej fotografii?

Aká je moja hodnota?

Ako by sme vyčíslili hodnotu strateného človeka?

Dá sa to vôbec?

Sú viac hodnotní, menej hodnotní a nehodnotní, lepšie povedané nehodní?

Akú hodnotu má pre nás človek?

Dá sa vyčísliť hodnota ľudského života?

Takí únoscovia to vedia. Tí si na hodnote človeka zakladajú svoj biznis. Naša hodnota závisí od toho, koľko sú naši blízki ochotní za nás zaplatiť.

Alebo taká poisťovňa. Poistný matematik v momente vychrlí náš život v číslach.

Hodnota našich blízkych je pre nás nevyčísliteľná. Dali by sme za nich čokoľvek.

Ale čo u tých, ktorých až tak dobre nepoznáme? Podľa čoho by sme ich ohodnotili? Podľa sympatií? Podľa výrazu tváre? Podľa toho, čo sme o nich počuli, čítali? Alebo, ako hovorili Radošínci v Jánošíkovi, podľa toho, čo sa povráva medzi spodnostú a vrchnostú?

A tak sa stáva, že berieme etiketovacie kliešte a na ľudí lepíme cenovky.

Niektoré sú neprimerane vysoké a niektoré nízke. Často ich ohodnocujeme podľa názoru niekoho iného. Podľa všeobecného názoru. Prideľujeme pomyselné body jednotlivcom, komunitám, krajinám, národom…

Je to, ako keď skladáme lego. Z tých istých kociek si postavíme každý niečo celkom iné. Niektorí si postavia to, čo je preferované, niektorí to, čo sa dá postaviť rýchlo a ľahko, iní to, čo im poradí nejaký kvázi „lego majster“.

Pod všetkými tými nálepkami, ktoré tak radi dávame, sú len ľudia.

Namiesto lega skladajme puzzle!

Robenie si úsudku a názoru na ľudí by malo byť, ako keď skladáme puzzle. Na začiatku máme pred sebou kopu malých kúskov rôznych farieb a tvarov. Musíme pozorne vnímať, pozerať, hľadať, premýšľať a skladať pomaličky pekne od krajov až do stredu. Každý kúsok zoberieme do ruky a preveríme si, či zapadne. Nepustia nás. Všetko musí do seba zapadnúť a zrazu začneme vidieť ten správny obraz.

V našom dnešnom ľudskom éteri sa čoraz častejšie ozýva, že prejavom zdravého rozumu je nestarať sa o svet, ale o svoje veci.

O veci, ktoré nás bavia. O veci, ktoré sa týkajú nás. Náš život nebude taký komplikovaný a ťažký a my budeme šťastní. Veď čo my s tým máme?

Táto moderná filozofia funguje zdanlivo dobre, až kým sa nám nestratí „mačka“.

Hľadajme „mačky“. A pri tom hľadaní zistíme hodnotu človeka a aj tú svoju vlastnú.

Pretože, aj napriek našim chybám, máme stále schopnosť pomáhať druhým.

Silvia Grecová

Viac textov od Silvie nájdete tu: #zivotologia

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať