Teoréma vytrvalej ženy alebo ako naučiť mužov upratovať…
Predstavte si dvojizbový panelákový byt. V ňom troch mužov a jednu ženu. Jeden muž tam prebýval len cez víkendy, dvaja boli trvalí nájomníci.
Žena bola trvalá a dalo by sa povedať, že aj nadpriemerne vytrvalá. Nie, nie je to to, čo si myslíte.
Áno, bývala som s troma mužmi v jednom byte a po tých rokoch som už extrémne vytrvalá. Nie, nie v tom, čo si myslíte.
Jedného dňa prišiel muž štvrtý (ak zase na to myslíte, tak tretíkrát NIE).
„Môžem u vás bývať? Len na mesiac, kým mi prerobia kúpeľňu,“ pýtal sa ten štvrtý muž so psími očami.
„Jasné. Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí,“ ochotne sme súhlasili.
Nuž prichýlili sme ho. Bol to ideálny spolubývajúci. Jeho režim bol pretočený s tými našimi, čo v praxi znamenalo, že do práce odchádzal na obed a vracal sa po polnoci. Takže v bdelom stave sme ho nikdy nestretli a jediná stopa, že tam býva bol veľký nevybalený batoh, ktorý stál v rohu „pánskej“ izby. Asi po týždni začalo v byte niečo zapáchať. Zhodli sme sa na tom, že je to zápach rozkladajúceho sa mäsa. Smrad vrcholil v „pánskej“ izbe v okolí toho záhadného nevybaleného batohu nášho takmer virtuálneho spolubývajúceho.
Nik nemal odvahu nazrieť dnu a čeliť pohľadu na nejakú mŕtvolu.
Zavolali sme mu teda a čakali, že si spomenie pri najhoršom na zabudnutý rezeň. Nič také. Mal tam len čisté opraté oblečenie.
Tak sme pátrali ďalej. Prehľadali sme celú „pánsku“ izbu. Poviem Vám pravdu, že v tom bordeli to bolo fakt celodenná drina. Aj polička zvaná „Freshmaker“, kde si páni odkladali použité ponožky na „samoodpachovanie“, v tom bola nevinne. Nič sme nenašli.
Nebudem Vás napínať, aby vás nenapínalo, ako mňa vtedy.
Úplnou náhodou sme zistili, že smrdia nevynesené smeti v kuchyni. Ten smrad sa záhadným spôsobom plazil popri zemi až do „pánskej“ izby. V kuchyni naozaj nič nesmrdelo. Páni začali spisovať fyzikálno- chemické rovnice a teorémy, ktorými by sa tento neobyčajne obyčajný jav dal vysvetliť. Skôr ako sa zahĺbili do výskumnej práce, prerušila som ich výrazným pokrikom:
„Okamžite choďte vyniesť tie smeti“.
Smeti sa vyniesli a my sme spokojne zasadli za stôl patrične osláviť vyriešenú záhadu. Do pár minút sa dovalil aj náš virtuálny spolubývajúci. Tak ho to zaujalo, že musel prísť v neplánovanom čase.
A začala „bytová schôdza“. Ako naučiť mužov upratovať?
Hlavným bodom programu bolo zavedenie pravidiel upratovania v byte. Páni mali množstvo návrhov počítačových programov na kreditný systém. Už začali rozpracovávať architektúru upratovacieho softvéru. Projekt analýzy, návrhu, implementácie, testovania a integrácie začal bežať.
Padali rôzne nápady, napríklad aj takýto:
„Ale kredity za upratanie treba rozkategorizovať a dať im rôzne váhy. Napríklad za záchod nemôže byť veľa kreditov, lebo záchod sa predsa neumýva každý mesiac. “
Po tejto vete som prerušila ich návrhové skotačenie a zahlásila, že jednoducho jeden víkend upracú všetko oni a ďalší ja. Jednoduchá logika s bleskovou implementáciou do praxe. Jediné, čo treba stanoviť, sú tresty za neupratanie, lebo, páni moji, inak to fungovať nebude.
„Áno. Ten kto neuprace, musí do domácnosti kúpiť fľašu alkoholu,“ víťazoslávne vyhlásil jeden z nich.
Kým som stihla čokoľvek povedať, ozval sa pobavene náš virtuálny spolubývajúci:
„Môžem u vás zostať bývať natrvalo? To budete mať super. Stále bordel a samá akcia“.
Pochopila som. Nemá význam. Rezignácia. Vitaj v mužskom svete.
Bolo zaujímavé sledovať, ako pánov z času na čas chytí náhly upratovací syndróm.
Keď mladí muži už vynášali asi desiaty veľký čierny sáčok na smeti, vedela som, že sa to blíži.
Dámska návšteva.
Ale keď mala prísť tá istá dámska návšteva už druhý krát, upratovací ruch pomaly slabol. Asi tak o polroka zase desať sáčkov. Zase iná dámska návšteva. To bolo asi jediný krát, kedy som si ctila mužskú promiskuitu a v duchu vyzývala amora, alebo lepšie povedané erosa, aby strieľal aj častejšie.
„Veď tu nie som natrvalo, raz príde čas. Beriem to ako výskumnú prácu a školu psychológie,“ hovorila som si. „Budem ako Jane Godall, ktorá študovala primátov v Afrike. Ja budem vedecky študovať mužov.“
Výsledok výskumu mužského sveta som zhrnula vo vývojovm diagrame:
Odvtedy prešlo už veľa rokov, ale zistila som, že svet niektorých mužov sa riadi stále tým istým vývojovým diagramom.
Takto vznikla mužská teoréma upratovania:
„Upratovanie a robenie neporiadku sú dva navzájom protichodné, nikdy nekončiace a navzájom sa dopĺňajúce procesy. Netreba do toho zbytočne zasahovať.“
Snažila som sa vyriešiť tento problém, vyvrátiť túto teorému a zistiť, kedy, za akých okoností a či vôbec v čase nastane ten bod, kedy sa upratovacia krivka pretne s tou neporiadkovou a tá upratovacia bude stúpať rýchlejšie.
Odpoveďou je vývojový diagram môjho sveta:
Aj životológia má zopár úskalí, neriešiteľných rovníc a nevyvrátiteľných teorém.
Skôr ako sa dostanete do slepej uličky, treba výskum ukončiť a začať nový.
A že je čo skúmať.
Poďte s nami na víkendovku
SooGooD – víkendovka pre vaše telo a myseľ vo Wellnes hoteli Kontakt