Monogamiu nechajme zachovanú. Len sa občas vo všetkej počestnosti a za určitých pravidiel vymenia manželia.

„Guľový blesk“ alebo zámena manželov v praxi verzus monogamia

V spoločnej firemnej kuchynke sa pri varení poobednej kávy stretlo osem žien. Začala diskusia. Áno, o mužoch.

– „Viete čo ten môj Inžinier architekt zase včera urobil?“

– „To je nič, ale môj Doktor vied minulý týždeň……..“

– „A môj Softvérový inžinier dnes ráno …………“

Bola to príjemná úsmevná debata plná rozumzastavujúcich situácií a ešte rozumzastavujúcejších riešení našich polovičiek. Také špeciálne vydanie vtipnejší vyhráva. Klasická psychoterapia, kedy na konci zistíme, že je to plus mínus všade rovnaké. Zasmejeme sa, väčšina krívd, problémov, hnevu, smútku, bezmocností a komplexov je vyriešená a môžeme ísť spokojne domov. Ale tentokrát sa to celé posunulo do vyššieho levelu.

– „Čo, keby sme si vymieňali manželov?“ napadlo kolegyňu.

– „Keď je výmena manželiek, tak prečo nie aj manželov?“

– „To nie je zlý nápad. Ten môj by vám požehlil, on vkuse žehlí.“

– „Fakt? Tak to by sa mi zišlo. Môj ma stále núti pozerať s ním filmy.“

– „Ale to je výborné, ja si nemám s kým pozrieť film. Môj stále varí. Jeho to baví. Ten by vám navaril.“

– „No a môj stále sedí doma, nikam nechodí. A stále sa chce rozprávať. A ja potrebujem trochu priestoru aj pre seba.“

– „A môj by zase stále niekam chodil a ja som už z toho unavená. Ten by vám zabavil deti“.

A takto nejak to pokračovalo. Ponuky gradovali a boli veľmi lákavé.

Hneď na druhý deň bol projekt osem výmeny manželov na svete.

Nazvali sme ho „Guľový blesk“. Podľa rovnomenného Svěrákovho filmu, kde sa síce rieši 12 výmena bytov, ale v prípade výmeny takého artiklu, ako sú muži, 8 kusov je tiež riadny záťah.

Doma som si začala robiť scenáre, ako by to asi vyzeralo. Napríklad takto.

• „Ahoj Anička, potrebujem požehliť. Nevymeníme?“
• „Na koľko asi?“

Katka pozrie na chrliacu sopku prádla v kúte, a hovorí:

• „Asi tak na dva dni.“
• „Dobre, poviem Jankovi. Už sa teší na tvoj jablčník.“
• „Aj sa to hodí, zase mi hapruje prevodovka. Super, poviem Ferkovi.“
• „Ahoj Hani, počuj, už mi to varenie zase ide hore krkom a táto háveď by stále len jedla. Nevymeníme?“
• „Jasné Stanka. My už máme navarené na mesiac, už neviem, kam to dávať.“
• „A povedz mužovi, že či by po ceste aj nenakúpil, nestihla som, do večera sme riešili s deťmi školu.“
• „Samozrejme, on sa poteší, veľmi si pochvaľoval váš supermarket.“
• „Ahoooj Zdeni, je budúci týždeň tvoj Maroš voľný?“
• „Počkaj, pozriem do diára. Áno.“
• „Výborne. Syn bude mať prijímačky a my už tú stredoškolskú matiku nezvládame ani s Googlom.“
• „Ahoj Marti, mám veľa dobrých filmov a vieš môj Laci len futbal alebo šport. Nevymeníme?“
• „Jasné Ľubka, Milan sa ma už na to pýtal. Tiež má nejaké novinky. A ja zas súrne potrebujem tvojho Laciho. Ja už z tých mojich štyroch hyperaktívnych detí idem zošalieť.“

No nebolo by to krásne? Všetci by si prišli na svoje.

Ten, kto rád mlčí by si mohol fantasticky pomlčať, kto rád rozpráva by našiel poslucháča, ten, kto rád všetko stále upratuje (takých síce nepoznám veľa, ale snáď sa nájdu), ten by si mohol do sýtosti zaupratovať. Ten, čo je hyperaktívny by našiel parťákov na svoje aktivity, ten kto má rád spoločné posedenie pri rodinnom krbe alebo večerné intelektuálne rozhovory by si tiež prišiel na svoje.

Také čiastočné mnohomužstvo a mnohoženstvo súčasne.

Možno by sa nad tým niekto pohoršoval. Sme tvory monogamné. Žijeme v pároch. Toto je sodoma a gomora.

Áno, žijeme v pároch. Poniektorí aj vo viacerých súčasne.

Ale na svete máme aj oficiálnu polygamiu, respektíve monohoženstvo. Tak sme teda monogamní alebo nie? Kto to rozhodne?

V jednej vedeckej štúdii sa zamýšľali vedci o tom, čo spôsobuje monogamiu u niektorých druhov zvierat. Že vraj za to môže špeciálny gén. Pán vedec to pekne vysvetlil:

„Reprodukčné stratégie zvierat utvárali komplexné sily evolúcie. Zatiaľ čo pre niektoré druhy je monogamia výhodná, má aj svoje úskalia. „Musíte vedľa seba tolerovať aspoň na nejaký čas iné zviera, a to nie je práve ľahké,“ povedal Hans Hoffman, autor výskumnej štúdie. „Môžu vám zobrať jedlo alebo útočisko, môžu vás nakaziť chorobami alebo vás dokonca zraniť.“

A potom je tu bremeno starostlivosti o mláďatá.  „Mláďatá sú v podstate parazity.

Pripravujú vás o zdroje a silu a život s nimi je nebezpečnejší, pretože vás kvôli nim ľahšie nájdu predátory.“ Je to teda malý zázrak, že sú vôbec nejaké druhy monogamné a funguje im to. Tu však evolúcia zahrala na zvieratá ten najlepší trik. „Evolúcia je jednoducho geniálna. Keď sa nám podarí utvoriť pár alebo máme potomkov, o ktorých sa treba postarať, máme z toho skvelý pocit. Systém odmien v mozgu sa aktivuje a hovoríme si – ja to zbožňujem,“ hovorí Hoffman.

Či je to tak aj u ľudí, vedci zatiaľ nevedia. Ale nezdá sa vám, že istá paralela tu je?

Hoci nevieme, čo by náš projekt zámeny manželov prinesol, monogamiu by sme nechali zachovanú. Páry by zostali. Len by sa občas vo všetkej počestnosti a za určitých pravidiel vymenili manželia.

Každý projekt má nejaké úskalia.

Často platí, že keď ponúkate, tak niektoré veci zamlčíte.

A potom by sa mohlo stať, že si budeme volať:

„Počuj, nezavoláš si už toho Ferka domov? Celý dom mám od motorového oleja.“

Ale aj to by sa dalo vyriešiť správnym time manažmentom.

Jednoducho povedané, V PRAVÚ CHVÍĽU opäť VYMENIŤ. A je to.

Dôležité by bolo zhromaždiť a zladiť všetky vstupy, výstupy a SPRÁVNE NAČASOVANIE.

Ak ste už zvedaví, ako to dopadlo, tak vás sklamem. Projekt „Guľový blesk“ zatiaľ leží v šuplíku. Ale ktovie. Možno raz…

Zatiaľ si musíme vystačiť s „kuchynkovou psychoterapiou – aktuálne cez zoom“ a dobrou radou na záver.

Istého baču na salaši, ktorý mal za sebou 50 ročné manželstvo, sa pýtali, čo by odporučil na udržanie takéhoto dlhého manželského vzťahu.

Povedal len: „Noooo, pevnie nervy.“

Silvia Grecová