fbpx

„Chodíme okolo horúcej kaše“. Každý chce niečo povedať, ale nikto „nemá gule“ na to, aby to vyslovil…

O tomto musím napísať. Pozerám film. Vcelku zaujímavý film, kde hrajú dve moje obľúbené hračky Meryl Streep a Candice Bergen a pár ďalších úžasných hercov. Volá sa „Nechajte ich všetkých hovoriť“.

Celý dej sa deje na palube honosnej lodi Queen Mary 2. Čo je na tomto filme zaujímavé, je, že bol natočený v priebehu skutočnej 8-dňovej plavby z New Yorku do Londýna. Cele je to postavené viac na improvizácii hercov, len línia príbehu bola nastavená.

Z psychologického hľadiska je to nevšedný pohľad.

Ľudia sa rozprávajú, ale nikto nič nehovorí. Poznáte to. „Chodíme okolo horúcej kaše“. Každý chce niečo povedať, ale nikto z nich „nemá gule“ na to, aby to vyslovil, ale vďaka hereckým výkonom to vidíte na ich tvári. Musím sa vám otvorene priznať, mňa nesmierne irituje, keď niekto nie je úprimný a vrtí sa okolo toho ako „prd v gatiach“.

Poučenie z filmu:

  • Komunikujte. Komunikácia je základ akéhokoľvek vzťahu. Nemusíte všetko vyblafnúť hneď a zaraz, všetko má svoj čas, spôsob a tón.
  • Komunikujte včas, nečakajte príliš dlho. Čím dlhšie čakáte, tým ťažšie sa bude nielen vyjadrovať, ale aj byť vypočutí. Čím dlhšie budete čakať, tým ťažšie bude to bremeno. Niekedy môže byť aj neskoro.
  • Komunikujte bez hnevu. Keď sa človek hnevá, tak povie niečo, čo môže ublížiť a celú situáciu ešte zhoršiť. Keď sa hneváme, nehovoríme zo srdca a neskôr si to môžeme vyčítať a možno sa cítiť ešte horšie.
  • Komunikujte, ale ešte dôležitejšie, počúvajte. Snažte sa počúvať, aby ste rozumeli a nie aby ste reagovali. Ak počúvame, aby sme reagovali, tak nehľadáme pochopenie, ale hľadáme boj a väčšinou ho potom nachádzame.
  • Komunikujte so snahou odpustiť, ale neočakávajte odpustenie z druhej strany.
  • Komunikujte v pokoji. Často je tón hlasu dôležitejší ako slovo. Veľa ľudí nepočuje slová človeka, keď kričí, ale vníma len to, že kričí.
  • Hovorte o tom, čo cítite. S tým sa nikto nemôže prieť, pretože to je niečo, čo je pre vás reálne. Pocity sú vaše a máte na nich právo, sme ľudské bytosti a aj bolesť, hnev, žiarlivosť, závisť, pocit urazenia, poníženia a iné emócie sú súčasťou nášho života a sú prirodzené a každý ich cíti, len dôležité je sa nenechať nimi ovplyvniť a vnútorne zožrať a vyčerpať.
  • Keď komunikujete, nehovorte o vine toho druhého človeka, lebo keď ukazujete jedným prstom na druhého, tak ukazujete troma na seba. Vždy za konflikt môžu všetky angažované strany. Aj to, že nepoviete, ako sa cítite, je príčina konfliktu. Aj keď cítite, že konflikt vytvoril ten druhý, vy ho naďalej „kŕmite“.
  • Ak nechcete komunikovať, lebo ste si istý, že druhá strana nebude počúvať (a otázka, ste si istý?), tak buďte s tým v pohode, neťahajte to v sebe a za sebou, odkomunikujte si to v sebe, odpustite a pustite.
  • Nebojte sa komunikovať o svojich emóciách, aj keď môžete byť odmietnutí alebo nepochopení, tak dôležité je, že sa tým oslobodíte. Chvíľku to potrvá, potrebuje to čas, ale, verte mi, vždy je lepšie to pustiť do sveta, ako to držať v sebe.
  • Nepredpokladajte, že ten druhý človek vie, čo si myslíte a čo cítite. Veľmi málo ľudí je empatických a telepatických a chápu, čím prechádzate. Ak chcete, aby vedeli, tak im to povedzte. Keď sa raz niekto opýta, čo vám je, tak nehovorte „NIČ“, ak sa niečo naozaj deje.
  • Neklamte, klamstvo si musíte pamätať, pravdu nie, pretože tú viete. S klamstvom sa zamotáte a je často znakom slabosti.
  • Vždy, keď chcete ísť do komunikačného konfliktu, sa zamyslite nad tým, či „chcete mať pravdu alebo chcete mať pokoj“, lebo nie vždy sa dá mať oboje. A ďalšiu otázku, ktorú by ste si mali položiť, je „čo z toho máte, keď budete mať pravdu a či to stojí za to“. Vy viete, že máte pravdu a otázka je, či naozaj je potrebné, aby to celý svet tiež vedel. Samozrejme, niekedy áno, ale vtedy prijímate alebo mali by ste prijať následky toho boja.

Keby si postavy z filmu povedali, čo mali na srdci, tak by si mohli nielen užiť plavbu oveľa viac, ale aj seba vzájomne a mohli si nielen vyliečiť vzťahy, ale aj seba samých…

No, ale zase by režisér nemal o čom točiť. 

Je tam ešte jedna zaujímavá scéna, kde dvaja mladí ľudia idú na tej lodi večer do planetária si pozrieť hviezdy na plátne v kine. To je moment absolútnej absurdity, pretože keď je človek v strede Atlantického oceána, kde by mohol vidieť skutočné hviezdy naživo a kochať sa neskutočným vesmírom nad ním, tak namiesto toho je angažovaný nereálnym, umelým svetom a vlastným strachom. Tešiť sa zo života, z toho čo máme a z každodenných maličkostí bez emočnej záťaže neodkomunikovaného.

„Nechajte ich všetkých hovoriť.“

Darina Szabó
Autorka je terapeutka a lektorka

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová