Ženy sú dnes samostatné, zvládnu takmer všetko. Chcú prevziať kontrolu a potom sú vyčerpané a nešťastné.

Ženy sú dnes samostatné, zvládnu takmer všetko. Chcú prevziať kontrolu a potom sú vyčerpané a nešťastné.

Skvelá nedokonalá láska

V jedno letné poludnie ma na ulici oslovil 75 ročný pán. Išiel zozadu, svižným krokom ma predbehol a prihovoril sa mi:

„Prepáčte, môžem Vás nachvíľu vyrušiť? Len som chcel vidieť ako vyzeráte spredu“.

Chvíľu som sa na neho pozerala a rozmýšľala, čo má starý pán za lubom.

Riskla som to a opýtala sa ho: „A, čo hovoríte?“

A on: „Ujde to“.

Rozmýšľala som, či mám byť potešená alebo vyvedená z miery alebo urazená.

Pokračoval: „Vidieť, že sa o seba staráte. Viete dnes už ženy nevyzerajú vôbec žensky.“

„A viete, že zase muži už nevyzerajú mužsky?“ povedala som.

„To máte pravdu,“ zasmial sa.

Pôvodne som chcela stráviť hodinovú obednú pauzu čítaním knihy na lavičke v blízkom parku. Sama v kľude, občas nejaká mamička s kočiarom.

„A nevadilo by Vám, keby som Vám robil spoločnosť?“ opýtal sa ma ten pán.

Tak takúto vetu som už dávno nepočula, lepšie povedané, nikdy nepočula. V hlave mi bežalo: „O čo mu ide? Chce si vyskúšať, či to ešte na ženy funguje? Alebo sa chce len porozprávať? Alebo je ako Ian McKellen v Dokonalej lži a ako šarmantný podvodník vyhľadáva bohaté dámy aby sa dostal k ich majetku?“

„Ale má smolu, lebo ja nie som bohatá. A ani dáma.“

Tento pán s noblesnou eleganciou ale aj drzosťou mladého chlapca, s iskrami v očiach, ktorý vyzeral ako trochu Alain Delon a tak trochu Steve McQueen, ma natoľko zaujal, že som súhlasila. Vyhodnotila som, že aj napriek mojej subtílnej postave dokážem spacifikovať starčeka v prípade, že by to bol úchyl. Aj so svojou nízkou váhovou kategóriou si s tou jeho vekovou hádam poradím.

Našli sme prvú lavičku a skôr ako som si sadla, vytiahol vreckovku a prestrel ju na lavičku.

Pre mňa, aby som si nezašpinila šaty. Sadli sme si a začal rozprávať. Manželka mu zomrela pred piatimi rokmi. Má dcéru a dve vnúčatá. Bol strojný inžinier a pracoval ešte dlho po dôchodkovom veku. Obsluhoval nejakú jedinečnú modernú technológiu a trvalo roky, kým sa našiel niekto, kto sa to dokázal naučiť a nahradiť ho. Najviac ale rozprával o svojej manželke. Ako spolu chodili na rockové koncerty a na festivaly.

Stále opakoval: „Obdivujem vás ženy, ako dokážete všetko stihnúť a aké ste všestranné.“

„Každý deň som jej hovoril, ako ju obdivujem. Veď to nie je žiadna hanba.

Vždy ráno sme si spolu dali kávu, raňajky, prečítali noviny a naplánovali, čo budeme robiť, kam pôjdeme, čo si uvaríme, teda ona uvarí a ja to s láskou zjem. Strašne túžila ísť do Francúzska. Milovala Funesovky a Azúrové pobrežie bolo jej snom. Kvôli nej som začal chodiť na francúzštinu, ona nebola veľmi na jazyky. Plánovali sme to na leto, ale potom ochorela a už sme to nestihli.“

Vytiahol z vrecka druhú elegantnú látkovú vreckovku a utrel si slzy.

„Viete ja som stará škola. Dnes sú tie vzťahy náročné. Kedysi, tak ako pri tanci, muži ženy viedli a ženy sa nechali viesť. A bol z toho krásny tanec. Elegantný valčík, veselá polka, vášnivé tango a zmyselná rumba. Občas nejaký krok nevyšiel, ale ono sa to rýchlo zladí, keď viete ako na to. Keď viete správne kroky a necháte sa unášať hudbou.

Dnes už sa ženy nechcú dať viesť a muži sa začali cítiť nepotrební. A pre muža je to pohodlné a tak postupne žena prevezme celú aktivitu na seba. A je z toho vyčerpaná. A muži sú frustrovaní a nevedia, čo majú urobiť. Nejako zabudli tanečné kroky. Nechce sa im. Nevnímajú ich. Vidím to na svojej dcére.

Ja som mal takýto recept: ženu treba vnímať, počúvať a rozprávať sa s ňou, ona to potrebuje. Nikdy sa nepýtať, s čím chceš pomôcť. Domáce práce boli rozdelené a každý vedel, čo má robiť. Skrátka som to urobil. A moja manželka bola za to vďačná a láskavá. To stačí.“

Prišiel, povedal múdre vety a odišiel. Urobil, čo mal.

A mal pravdu. Ženy sú dnes samostatné, vedia si poradiť samé, zvládnu takmer všetko. Chcú prevziať kontrolu a potom sú vyčerpané a nešťastné. Zabúdajú, že nechať sa viesť je veľmi príjemné a osožné. Ale nečudujme sa.

Ženy za posledných 100 rokov museli a musia stále bojovať za svoje práva. A dokázali veľa vecí. Len pred 100 rokmi boli v novinách obrázky opustených hladných plačúcich detí doma, s vysvetlením, že toto nastane, keď ženám bude umožnené voliť. Hrozba pre celý národ. Ďalším dôvodom bolo, že ženy majú menší mozog, ovládajú ich emócie a nevedia sa o seba postarať a samé o sebe rozhodovať. Hoaxy spred 100 rokov.

Ženy sa mali vydať a starať sa o deti. A keď už si vybojovali volebné právo, ešte dlho platili zákony, ktoré ženy stavali pred voľbu, buď pracovať alebo sa vydať. Oboje im zákon nedovoľoval.

Takže. Tie ženy, ktoré sa nechceli vzdať  práce a sebarealizácie, sa radšej nevydali. Nie preto, že by ich nik nechcel alebo nechceli ony. Takzvaný „celibát“ učiteliek a štátnych úradníčok. Nehovoriac o tom, že ešte nedávno ženy nemohli byť lekárkami, právničkami, bolo množstvo profesií, ktoré boli pre ženu nedosažiteľné.

Vedeli ste, že prezident T. G. Masaryk bol feminista? Svedčia o tom jeho výroky, že „Muž a žena sú si rozumovo aj mravne rovní“, a že „Tvrdenie, že žena je od prírody predurčená byť matkou, nie je o nič viac pravdivé, ako tvrdenie, že muž má byť od prírody otcom.“

Feminizmus sa často mylne pokladá za hnutie žien, ktoré nemajú rady mužov.

Ako boj žien proti mužom. Nie je to o ženách proti mužom, ale o ženách a mužoch spolu.

Na druhej strane je pravda, že sa z celej sily snažíme byť emancipované a neustále to mužom chceme dokazovať. Sme samostatné, finančne nezávislé, vieme sa o seba postarať, odniesť si tašky, viesť veľké firmy, šoférovať kamióny, pilotovať lietadlá, byť primárkami chirurgie, viesť nadnárodné výskumné vedecké ústavy, byť premiérkami, hlavami štátu. A muži, tí dobrí muži, sa boja ponúknuť nám pomoc, aby sme ich náhodou neobvinili z diskriminácie. A skúsenosť, že nech robia, čo robia, nikdy nie sme spokojné, ich neuviedla do aktivity, ale do pasivity.

Robíme to preto, že ešte stále sú aj takí, a je ich veľa, ktorí majú názor, že ženy nemôžu podávať rovnaký výkon ako muži. Keď na dôležitom, náročnom vysoko odbornom stretnutí sedí pri stole 16 mužov a jediná žena. Nedôvera by sa dala krájať. A snažia sa ju dostať do úzkych. Nakoniec ich presvedčí. Ženy musia častokrát urobiť oveľa viac, aby sa presadili. A preto sa tak strašne snažíme ukazovať, že to zvládneme.

Zároveň je pravda, že my ženy chceme častokrát od mužov všetko. Chceme, aby boli mužní, silní, rozhodní hrdinovia. Ale chceme, aby boli aj citliví a romantickí, rozmaznávali nás. Chceme aby boli vášniví, zmyselní, ale aby vedeli opraviť pokazený bojler, práčku, opraviť auto, umyť podlahu a okná bez šmúh. Chceme záchrancu a hrdinu Bruce Wilisa a keď potrebujeme, chceme Puškina, aby nám do uška šepkal romantické zaľúbené básne.

A väčšina mužov nám to všetko nevie dať. Ani nemôže. A sú frustrovaní. A my nešťastné.

Na každej strane je treba sa zamyslieť a posunúť sa k pochopeniu a rešpektu toho druhého. Lebo všetko sa dá pochopiť, keď je to úprimne vysvetlené a všetko sa dá napraviť, keď sa vzájomne rešpektujeme.

Ako môj milý náhodný známy z parku povedal, ženy potrebujú byť vnímané, vypočuté a potrebujú, aby s nimi muži komunikovali. A muži potrebujú ocenenie, láskavosť a pochopenie. To stačí. TO STAČÍ. Nie je to také ťažké.

A tak sa prihováram k mužom.

„Muži, naučte sa viesť, otvorte sa, nebojte sa hovoriť o svojich pocitoch, povedať, čo cítite, či je to dobré alebo zlé. Počúvajte nás. My ženy to máme rady, potrebujeme to a vieme to patrične oceniť. Keď sa naučíte umeniu magickej trojkombinácie EMPATIA – HUMOR – DŽENTLMENSTVO, tak máte u nás vyhraté a na ružiach ustlané na celý život.“

Prihováram sa aj k ženám.

„Ženy, nechajte sa viesť, buďte ženské, nežné a dovoľte mužom, aby vám pomohli. Prijmite pomoc, keď vám ju niekto ponúka a buďte vďačné. A kašlite na dokonalosť. Oceňte mužov. Nesnažte sa za každú cenu byť tvrdé a dokazovať, že to zvládnete aj samé.“

Na záver zacitujem krásnu pravdu o vzťahoch z jedného môjho obľúbeného seriálu:

„Dokážeme rovnaké veci ako dokážu muži. Nič nie je prekážkou. Dokázali sme toho veľa, prekročili sme hranice, ktoré boli dané tradíciou rolí mužov a žien. Ale súčasťou každej moci je aj pochopenie, kedy máme ustúpiť. A pozrieť sa na svet z inej perspektívy. Pretože vo vzťahoch je dôležitý fakt, že nikto nevelí. Vydržíme veľa, pretože koniec koncov nechceme ísť životom sami. A keď nájdeme toho pravého partnera, robíme kompromisy. Milujeme ho ako vieme. A niektoré veci proste prehliadame. Pretože láska nie je dokonalá. Ale je to tá skvelá nedokonalá láska, vďaka ktorej sa vyvíjame. Sme šťastní. A o tom predsa život vlastne je.“

Silvia Grecová

Mohlo by sa vám páčiť…

Na našom podujatí 04.06. – 06.06.2021 sa budeme venovať aj vzťahom. Pridajte sa k nám…

SooGooD – víkendovka pre vaše telo a myseľ vo Wellnes hoteli Kontakt