ROZHOVORY

Z rozprávania s pacientmi pri lôžku viem, že niektorí odmietali byť záťažou pre rodinu a radšej by volili zariadenie. Aký je tvoj názor na túto problematiku? Problematika seniorov je závažná a nie vždy riešiteľná. Pracujúci ľudia, ktorí nemajú možnosť sa postarať o svojho rodiča doma, sú nútení ich umiestniť do zariadení sociálnych služieb a hospicov.

Význam pracovnej terapie s klientmi vidím v zachovaní a rozvíjaní schopností u seniorov, ktoré im ešte zostali neporušené. Terapia zahŕňa širokú škálu činností, pretože záujmy klientov sú rôznorodé: Pamäťové cvičenia, kvízy, tvorivé aktivity, spoločenské hry, prechádzky na čerstvom vzduchu či návšteva kaviarne. Niektorí seniori sa radi učia aj nové veci, s ktorými sa doteraz nestretli. Napríklad maľovanie na sklo, bodková technika, enkaustika*, modelovanie.

V liečebni a hospici ste komunikovali väčšinou s rodinou hospitalizovaného pacienta. Spomínate si na niektorého z pacientov, ktorého príbeh vás citovo zaujal? Áno, bol som viac konfrontovaný s príbuznými, s ktorými som sa snažil nájsť riešenie v starostlivosti o takýchto pacientov. No spomínam si na jedného pacienta. Volal sa pán Huba.

Titulok ako z románu. Však? Ono to vlastne z románu aj je. Hlavne sa nezamiluj. Tak sa volá. Autorkou je Lea Marko, ktorá si písaním liečila aj svoju vlastnú situáciu pred vyhorením. Keď jej telo odmietalo sadať za počítač a pracovať...

Úprimne môžem skonštatovať, že práca so staršími ľuďmi mala inú atmosféru ako práca, ktorú vykonávam dnes. Ale myslím si, že vidieť až na „koniec života“, mi pomohlo zorientovať sa vo vlastnom bytí a pomáhaní mladým a ešte nezrelým. Dokážem sa na veci pozrieť s väčším nadhľadom, a za to vďačím skúsenostiam, ktoré som nadobudla v práci v liečebni – LDCH.

Všetky témy okolo očí som sa pokúsila zhrnúť do rozhovoru a získať odpovede. Doktor Veselý odpovedal aj na otázky čitateľov. Dozviete sa aj to, či je operácia laserom bolestivá. A aj to, kedy sa oplatí počkať. Ostatne, na správny čas čaká aj doktor Veselý. Na stretnutie prišiel v okuliaroch...

Ani na um by mi nezišlo, že raz budem sanitárkou. Dvadsaťdva rokov som pôsobila v chemickom závode, ktorý, žiaľ, z ekonomických dôvodov prestal existovať a zostala som bez práce. Dozvedela som sa od známej, že v jednej z liečební v Bratislave potrebujú posilu do tímu zdravotníkov – sanitárku. Rozhodla som sa ísť aspoň na informačnú konzultáciu k riaditeľovi. Dodnes na ten pohovor u riaditeľa rada spomínam:

A kam sa Slovensko posunie za 5 rokov podľa Zuzany Piussi?  „Bojím sa tejto predstavy, ako pozorujem, čo robí strach s ľuďmi. Správajú sa k sebe hrozne, sú nenávistní, rozdeľujú sa, vytráca sa dialóg. Ľuďom chýba vcítenie sa, empatia, čo je základom zdravej spoločnosti. Chýba aj prijatie názoru druhého a vôbec chuť si ho vypočuť." Hovorí Zuzana a pokračuje...

Ženy vedia byť v pití veľmi rafinované. Dôležité je pozrieť sa do zrkadla a priznať si, že si alkoholička. Otvorene si povedať, že keď piť neprestanem, tak zomriem... Život vie byť krásny aj za triezva. Všetko sa dá zvládnuť s podporou blízkych a priateľov. Ale samotná abstinencia je boj na dlhé trate. Alkoholička ostane alkoholičkou celý život. Dá sa však s tým žiť a bojovať. Pozerať sa na svet triezvymi očami je lepšie.

Ak sa budíte a zaspávate s tým, že nerozumiete tomu, kde sme sa to ocitli, tento rozhovor je možno aj pre vás... Veď ako hovorí Leri, Slovák pôjde len málokedy demonštrovať, ale vynájde sa. Je to historicky dané. Je to v záujme aby prežil...

Práve funkčná medicína a výživa je podľa nás cestou k prevencii, ale aj k poznaniu príčin vzniku zdravotných komplikácií, namiesto potláčania ich symptómov. Vďaka praktickým radám z klinickej praxe a života sa budete môcť inšpirovať aj poradiť s rečníkmi.

Ako bude vyzerať jeseň a zima? V novembri 2021 sa numerologička Katka Čičmancová vyjadrila k rôznym témam. Najviac rezonoval návrat ku koreňom. Katka hovorí, že potrebujeme ísť do svojej hĺbky. Lebo ak nám systém nedá prácu, my musíme nájsť niečo sami v sebe. Čo nás naplní, ale aj to, čo nás obživí...

Výroba šperkov je časovo náročná, ale najmä veľmi nevyspytateľná. Pracujeme s materiálom, ktorý nie je možné upravovať na základe požiadaviek trhu. Pracujeme s tým, čo nám príroda dá. Čakáme, kým prejde celý životný cyklus motýľa, prežije plnohodnotný život a prirodzene uhynie. Následne motýlie krídla špeciálne ošetríme, aby bolo možné s nimi pracovať, a vkladáme ich do lôžok z chirurgickej ocele. Na vrch lepíme sklenený kabošon, ktorý podobne ako lupa zvýrazní štruktúru a farbu krídiel.

S Bibou Bohinskou a Silviou Panákovou sme sa rozprávali na tému patriarchátu, archetypov a aj o postavení žien v spoločnosti. Začali sme otázkami: Žijeme v patriarcháte? Sú ženy stále menej aj napriek tomu, že zákony platia pre každého rovnako? Kam sme sa posunuli za 70 rokov? Upratané - navarené - postarané? Ako zmeniť rozmýšľanie a postoje vo vzťahoch?

Uf, teda ja som skôr domáca „allrounderka“, žena pre všetko. Môj status vyplýva z mojej situácie. Žijeme vo svete troch krajín. Manžel je pôvodom Rakúšan a s jednou dcérou sme sa kvôli pracovnej ponuke presťahovali do Chorvátska. Druhá naša dcéra ešte ako vysokoškoláčka zostala v Bratislave, kde žije aj moja mama. Moje deti sú dospelé, ale aj táto situácia má svoje výzvy. Fungujeme nonstop v štyroch jazykoch. Nemecký, slovenský, chorvátsky aj anglický. S manželom rozprávame stále častejšie po chorvátsky a hádame sa v angličtine. 

Čo robiť, keď cítime, že vychodené koľaje už nefungujú a všetko sa mení? Tento rozhovor vám dá nádej, že všetko sa dá riešiť. A dá vám aj inšpirácie, ako na to. Joli hovorí, že by sme sa mali zaoberať jednoduchými témami, ako je sloboda, zodpovednosť, pravda.

Na to, aby si človek dopestoval zdravé potraviny nie je treba až toľko námahy. Hankine inovatívne rady nasledujú už tisícky ľudí. Preto som sa rozhodla, že s ňou urobím praktický rozhovor, ktorý je určený všetkým ľuďom, ktorí sa chcú prestať báť nedostatku a chcú začať niečo aj robiť. Ako sa to dá, keď nemáte záhradu? A čo môžu robiť ľudia v mestách?

Cesty do pekla sú vždy lemované tými najlepšími úmyslami. S rozvojom moderných technológií prichádza stále vyššia schopnosť a „chuť“ štátov kontrolovať svojich občanov. Paradoxne tomu pomáhame aj my sami, dobrovoľným odovzdávaním množstva informácií napríklad sociálnym sieťam. Myslím, že EÚ aktuálne vytvára viacero problematických regulácií. Špeciálne energetická politika EÚ je v podstate samovražedná.      

Pripraviť sa na výpadky energií, prípadne energiám na prídel, už nie je otázkou mimo misu. Situácia sa mení zo dňa na deň. Nie vždy je riešením stiahnutie kúrenia podľa návodu Veroniky Remišovej. Preto som sa Pavla pýtala, čo je základ, ktorý by mal človek mať?

Všade sú správy o tom, že sa blíži obdobie chudoby a hladomoru. Môžeme žiť v hojnosti? Čo je pre to treba urobiť? Na túto tému som si zvolila hosťa, ktorý vedie Univerzitu vedomého života. Chcela som  zistiť, že či je hojnosť iba vecou rozhodnutia. Alebo je to čistá provokácia?

Uvedomovať si, že tu nie sme na furt, ale iba na doživotie. Počítať v ňom s poslednou posteľou. Žiť ho tak, aby sme na ňu nezostali sami. Aby sme na nej nenadávali na život. Nezávideli. Aby sme odchádzali spokojní s tým, čo bolo. Zmierení. Plní nádeje. To všetko môžeme už teraz. Niekedy si myslím, že posledná posteľ by mala prichádzať ako predposledná. Aby sme s tou múdrosťou mohli niečo urobiť. Pretože na poslednej posteli už nespravíme nič.

Online je paralelný svet... Realita je jedna vec a online vec druhá? Tieto dva svety sa nedajú oddeľovať. Niekedy sa možno zdá, že je ľahké zavrieť prehliadacie okno a svet online je vypnutý. Ale nie je to tak. Kedysi sme deti upozorňovali na čierne dodávky a hovorili sme im ako sa majú zachovať. V online svete striehne na ľudí oveľa viac nástrah - "čiernych dodávok". Ako sa rozprávať s deťmi a blízkymi, aby sme zabránili šikane, zneužívaniu a ďalším nástrahám? Aj o tom som sa rozprávala s mojimi hosťami, Marekom Madrom a Andreou Ungvölgyi.

Človek ako taký má obrovské potenciály. Niektoré využívame a niektoré nie. Systém nás viedol takým spôsobom, že sme sa naučili využívať len ich malú časť. Ale tie schopnosti driemu v každom z nás. Nielen v deťoch, ale aj v nás dospelých. Hneď ako zameriame pozornosť do ich rozvoja, začnú sa kultivovať, začne to tam rásť.

Keď sa ľudia dostanú do ťažšej doby, otáčajú sa za informáciami, ktoré ich vedia nasmerovať alebo dať odpovede na ich otázky aj v astrológii. Čo hovoria hviezdy a postavenie planét o súčasnej situácii? A dokedy potrvá "rozklad a hnilobný proces", ako to nazval astrológ?

Pracujem na psychiatrickom oddelení ako sanitár. Je to trochu inak špecifikovaná práca ako sanitár na iných oddeleniach nemocnice. Naučil som sa predvídať a pozorovať veci, ktoré sa dejú u pacientov a spoločne so službukonajúcim personálom nachádzať riešenie

Majk Spirit. Rapper, z ktorého ide pokoj a pokora. Rozprávali sme sa o živote, veď ako inak. Majkova manželka pochádza z Ukrajiny, nevyhli sme sa ani téme, ktorá je nanajvýš aktuálna. Ale rozprávali sme sa aj o inom...

Ak chceme zmeniť situáciu okolo nás, musíme každý začať tvoriť „mier“ u seba. Vo svojom vnútri, vo svojej rodine, vo svojich vzťahoch... len tak dokážeme vyliečiť svet. Sme súčasťou kolektívneho vedomia, a to, čo sa deje vo svete, je odrazom každého jedného z nás. Nemôžeme očakávať, že keď sa zmení svet vonku, tak potom sa zmeníme aj my. Zmena musí nastať v prvom rade v každom z nás... Toto nás táto doba učí.

Treba rozlišovať, kedy fakt nevládzem a kedy sa mi nechce. Tam je veľmi tenká hranica. Pracuje ako čašník. A ako by toho nebolo dosť, čo musí absolvovať denne na nohách, začal behať. Keď začal, tak mal problém zvládnuť okruh na školskom dvore. Dnes behá maratóny a ultramaratóny. Vyspovedala som Petra Matúša. Peter, my dvaja sa nepoznáme, ale skontaktovali sme sa …

V rozhovore sme sa bavili aj o tom, že veľa ľudí (vrátane jej klientov), má dnes pripravené kufre a pasy a auto s plnou nádržou pripravené pred domom. Podľa pani doktorky, najhorší radca je panika.

Poznanie vždy obohacuje. Prekliatím je spôsob, ako dokážeme my, ľudia, toto poznanie využiť či zneužiť… Verím vede! To bol slogan posledných 2 rokov. Ale dá sa to? Veď veda je predsa proces. To, čo platilo včera, tak zajtra už nemusí, lebo súčasťou vedy by mali byť neustále pochybnosti. To posúva vývoj vpred. Zaujalo ma, že Andrea Settey Hajdúchová napísala počas …