ROZHOVORY

Monika Macháčková sa venuje písaniu prakticky celý svoj život. Aktuálne vydala svoju siedmu knihu NIČ V ZLOM, ktorá sa práve ohrieva na pultoch kníhkupectiev. Moni píše aj pre náš magazín a preto sme radi, že ju môžeme vyspovedať medzi prvými.

Alternatívne umenie má svojich obdivovateľov (hlavne v zahraničí) už desiatky rokov. Ak uvidíte Gudrun na fotke, tak ju neprehliadnete. Takto som ju spoznala aj ja. Okomentovala nejaký príspevok z nášho magazínu a nedalo sa nevšimnúť jej profil a foto. Oblečenie provokatívne. Hudba tiež. A fotky skvelé. Pustili sme sa do debaty (zatiaľ len online) a ja som zistila, že časť z celej záplavy …

Najprv tri deti, potom (zatiaľ) tri knihy. Katarína Kopcsányi vyštudovala žurnalistiku, je mamou troch detí a žije v Leviciach. Prešla si viacerými okresnými redakciami, písala všetko môžné, rôzne žánre, ale vždy jej boli blízke predovšetkým tie publicistické. Po tretej materskej dovolenke začala spolupracovať najskôr s jedným, a neskôr aj s ďalšími časopismi. Jej doménou sa stali skutočné príbehy ľudí, za ktorými cestovala po celom Slovensku …

Možno ste si všimli na sociálnych sieťach handmade produkty pod značkou SrdcomRobené.  V záplave rôznych výrobkov, ktoré používajú folklórne motívy, zaujme svojou jednoduchosťou a štýlovou čistotou, vkusným umiestnením vzorov na predmetoch bežnej potreby. Spravidla biely ornament, maľovaný najčastejšie na rifľový tmavý podklad tvorí jeho autorka bez predkreslenia, spamäti. Zo srdca. Beáta Pagačová Ďorková (51) začala s touto aktivitou iba nedávno, …

Dana Kleinert, módna návrhárka s mnohými domácimi aj zahraničnými oceneniami, stojí aj za neziskovou organizáciou Slovak Fashion Council (SFC). Združenie vzniklo za účelom rozvoja slovenskej módnej scény. Počas takmer ôsmich rokov svojej existencie sa SFC snaží zlepšovať podmienky pre udržateľnosť kreativity a talentu v módnom sektore na Slovensku. Už o dva týždne, 13. apríla, bude SFC organizovať módny showroom, kde budú už po …

Oľga Viestová je novinárka - publicistka, ktorá počas svojej kariéry pôsobila v mnohých redakciách a zameriavala sa na rôzne témy. Aktuálne je už zopár rokov na voľnej nohe a venuje sa písaniu pre magazíny EMMA a Formen. Magazín 40plus je jej veľmi blízky a preto sa tešíme, že sa rozhodla prispievať rozhovormi, fejtónmi a zamysleniami do nášho internetového titulu. Okrem písania sa Oľga venuje aj numerológii.

Do našej autorskej zostavy pribudne nové meno. Novinárka a spisovateľka Monika Macháčková vám bude prinášať pestrú ponuku článkov. Príbehy, malé zamyslenia i rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Prečo si prijala ponuku na spoluprácu? Odkedy som zaregistrovala portál 40plus, bol mi veľmi sympatický. A to som ešte netušila, že za ním stoja dievčatá z môjho rodného Senca. S Andrejkou Trávničkovou sme ako deti …

Keď pred tromi rokmi vyšla kniha Mengeleho dievča, nikto neočakával, že prvotný náklad sa vypredá počas niekoľkých dní. Skúsená žurnalistka a vedúca spravodajstva televízie JOJ, síce vtedy napísala svoju prvú knihu, ale témam koncentračných a pracovných táborov sa venovala už niekoľko rokov. Veronika Homolová Tóthová zaznamenáva našu históriu prostredníctvom príbehov o ľudskej sile a odpustení. Veronika, nemala si v pláne písať knihy, ale dnes si …

Mnohí z nás máme cestovateľské sny. Niektorí si ich plníme, iní (neviem na čo) čakáme. Katka je povolaním účtovník, podniká a veľa cestuje. Zlom nastal práve po 40ke, keď sa prvýkrát vybrala na Bali. O svojej prvej veľkej ceste po Bali, ktorú si dala ako darček k svojim 40. narodeninám, píše e-book. Chceme vám v rámci magazínu prinášať informácie o cestovaní a Katku sme oslovili, aby sa s nami podelila o niektoré zážitky. Katka totiž cestuje prevažne na vlastnú päsť.  Veríme, že vás bude inšpirovať.

Martin Kasarda je slovenský postmodernistický spisovateľ, publicista a pedagóg, syn spisovateľa a dramatika Štefana Kasardu. Martin sa dlho pohybuje hlavne v oblasti kultúry. Šéfredaktoruje mesačníkom Magazín o knihách a Kultúrny život a učí na Fakulte masmédií PEVŠ. Dohodli sme sa, že našim čitateľom rád prispeje svojimi tipmi na dobré čítanie alebo svojimi postrehmi v rubrike Zamyslenia. Chceme vám preto Martina predstaviť. Aj keď sme presvedčení, že mnohí ho poznáte a jeho tvorbu, nielen v novinách, ale i na knižných pultoch sledujete.

Martin Miler je povolaním psychológ. Ako sám o sebe hovorí, v ostatnej dobe sa pasuje za literárneho ignoranta, ktorý sa opovažuje písať. Píše veľmi dobre a vtipne a my sa tešíme, že sa rozhodol začať spolupracovať s Magazínom 40plus na pravidelnej báze. Preto si myslím, že by bolo fajn, ak sa Martin predstaví. Vyzvŕtali sme ho otázkami

Gabriela Teplická je fotografka, ktorá sa venuje zachytávaniu obyčajne neobyčajných momentov dňa a života. Jej fotky sú zaujímavé. Myslí si to aj porota Slovak Press Photo 2018, pretože Gabika získala za svoju sériu fotografií KAŽDODENNÝ ŽIVOT 1.miesto (Výber z víťazných fotografií). Je nám cťou  a potešením, že bola ochotná nechať sa vyspovedať.

Ivicine sukne sú ženské, zvodné, praktické, kvalitné a naozaj na rôzne príležitosti. Ak ste doteraz váhali, tak po prečítaní tohto rozhovoru už viac váhať nebudete. Pretože sukňa k žene patrí v každom veku – vysuknite sa!   Ivica, povedz nám, kedy vznikla myšlienka začať sa v móde orientovať najmä na sukne? Príbeh mojej značky RIVICA začal približne pred 2 rokmi. Vnuknutie však prišlo o …

Beáta Vlnková je prezidentkou Asociácie someliérov Slovenskej republiky. Jej meno sa spája so Školou vína, ktorú vedie viac ako desať rokov. Získala kvalifikáciu Certified Sommelier, ktorú udeľuje prestížny Court of Master Sommeliers vo Veľkej Británii. Je držiteľkou Advanced Certificate londýnskej Wine & Spirit Education Trust. Sme radi, že sme sa mohli porozprávať o esenciách, ktoré v sebe nesie kvalitné víno.

Tak napríklad salsu. Ťažká otázka? V zahraničí je bežné, že tancu prepadnú ľudia aj v pokročilom veku. A veru aj salse. Na Slovensku sa výučbe tohto druhu tanca venuje Norika Majidi, ktorá pred 17-timi rokmi v Bratislave založila kurzy salsy pod značkou Salsa by Norika a postupne vybudovala najväčšiu tanečnú školu na Slovensku s 14-členným inštruktorským tímom. Dnes robí okolo 34 …

Ak chce byť spoločnosť zdravá, musí byť vyvážená. V dnešnej dobe je zameraná najmä na výrobu a bežný konzum, preto ak ju vyvažuje umenie, je to v poriadku. Na druhej strane, ak má spoločnosť napredovať, nie je to možné, bez znalostí histórie. To je axióma. Na slobodu slova, ktorú sme v ´89 vybojovali, nie je žiaľ spoločnosť vždy pripravená. Spôsob prúdenia informácií v súčasnosti akosi vytlačil dopyt po historických faktoch a po pravde, z ktorých by sme mohli čerpať poučné informácie.

Vaše piesne boli doslova kultové. Máte za sebou aj mnohé spolupráce. Čo vás najviac dodnes baví na komponovaní? Čo vám to dáva? Komponovanie je naozaj presne to, čo ma v živote najviac baví.  Neviem intelektuálne vysvetliť prečo. Beriem to tak, že je to lepšie než prepadávať banky. Neviem, či mi to niečo dáva, ale viem, že sa tým snažím dávať niečo ja.

Pôvodne sme chceli rozhovor otitulkovať, postrihať, lepšie sa obliecť, nalíčiť. Napokon sme si povedali, že urobíme takú skúšku a uvidíme čo s tým. Je to na desať minút. Sem tam vraj aj celkom vtipné. Ak chcete, tak pozrite. Na youtube sme vytvorili kanál a postupne, ako to pôjde budeme robiť rozhovory. Alebo glosy. Také spontánne náhľady do duší našich respondentov.

Marta síce vyštudovala ekonómiu, ale viac jej voňala móda. Preto sa jej začala venovať. Priviedli ju k tomu látky, ktoré predáva všetkým, ktorí milujú kvalitu a originalitu. Keďže pred pár dňami oslávila štyridsiate narodeniny a na nedávnych Bratislavských módnych dňoch zožala aplauz s jej ostatnou kolekciou, Martu sme vyspovedali.

Lucia je nesmierne tvorivý človek. Som presvedčená, že jej meno nie je nikomu z nás neznáme. Svoje umenie pretavuje do rôznych oblastí. Mozaiku vnútorného šťastia si skladá z viacerých dielikov. Herectvo , hudba, spev, joga. Tieto sféry sa stretajú v spoločnom menovateľovi, v ktorom je hlas ako vyjadrovací prostriedok.

Martin Lettrich je v prvom rade sochár. Je autorom mnohých diel a okolo niektorých možno denne chodíte. V  Bratislave, v Senci ,vo viacerých iných Slovenských mestách, ale i v Brne, či Bruseli... Dlhé roky pôsobí v Senci, kde má aj svoj ateliér. Keďže mnohé Martinove diela skrášľujú mestá a verejné priestory, budeme sa v rozhovore držať najmä tejto témy. Myslíme si totiž, že verejný priestor by mal slúžiť všetkým a mali by sme sa oň starať.

„Daj ľuďom slobodu a zničia ťa. Nastav im mantinely a dostaneš z nich maximum.“ Záverečná myšlienka jedného z príbehov knihy Aj toto sa môže stať má v sebe veľký kus, trochu smutnej, pravdy. Autor, Palo Hlubina, uchopil reálne informácie a správy formou pútavých príbehov a vyzval čitateľov k zamysleniu nad tým, čo sa môže stať, ak budeme pasívne čakať, že zmena príde sama.

Život je neustála zmena a vždy je ten správny čas naučiť sa niečo nové, pozrieť sa na staré zabehané veci z nového miesta.  Nedávno som bola na jednej konferencii, kde padla otázka, ako často si „aktualizujeme vlastný systém“ , teda seba samých. Tuším som bola jediná, ktorá povedala, že každý deň:o))  Je to škoda, lebo život prináša nespočetne veľa možností príležitostí a my sa rozhodujeme o sebe v každej jednej sekunde. Či už si to uvedomujeme, alebo nie. A práve to, že si väčšinu času  neuvedomuje čo práve robíme, ako myslíme, ako sa rozhodujeme,  že nie sme prítomní v danom momente, nás oberá o možnosť rozhodovať o sebe vedome. Zvyčajne si sami seba všimneme až vtedy, keď už niečo nefunguje, keď už nás niečo trápi. Ak je v mojom živote niečo, čo potrebujem riešiť so sprievodcom – lebo dobrý kouč je v prvom rade bezpečný sprievodca, obraciam sa na moju koučku.

Dáša je tvorivý a veľmi pozitívny človek. Okrem toho, že sa väčšinu života pohybuje v oblasti menežmentu, koučingu a poradenstva, pustila sa aj do kreslenia. A kreslí nádherne. Je ďalším príkladom toho, že nikdy nie je neskoro začať sa učiť nové veci.

Som zástanca tzv. európskej stravy. Mali by sme sa sústrediť na jedlá, ktoré vieme pripraviť zo surovín, ktoré sú nám blízke. Podľa mňa je to spojené aj so zdravou výživou. To, čo máš okolo seba je logicky čerstvejšie. Nemuselo merať cestu tisíce kilometrov. Má to svoje výhody – ekonomické a aj zdravotné. Používať regionálne suroviny, to čo ti rastie v záhrade, alebo u „tvojho“ farmára.