ROZHOVORY

Chodím na námestia. Protesty sú veľké. Nálepka je, že dezoláti protestujú... Je potrebné, aby štát povedal, kde sa urobila chyba. Ak to neurobia, keď sa celá buzerácia štátu nepomenuje, bude to mať následky. Ľudia sa cítia oklamaní a podvedení, ako keď vás podvedie chlap.

“V jednom období sa zastavila ambulantná činnosť. Pacienti nemali chodiť k lekárovi. Ja som sa ozýval, ale vo výsledku, som stratil jedno zamestnanie, lebo som sa vraj neeticky správal. Pritom celý život učím aj etiku.” Povedal prof. Štefan Hrušovský v rozhovore pre podcast ODznova. Okrem zhodnotenia pandemického obdobia sme sa v rozhovore venovali chorobám pečene. V rozhovore odzneli aj rady pána profesora a tiež jeho názory na tzv. čistenie pečene.

Mojím cieľom je originalita, pokrok a dizajn bez hraníc v každej podobe, čo mi sklo umožní. Do svojej tvorby dávam sám seba, svoje ja. Som umelec, „Pologrék“, takisto gitarista. To budem pretavovať do sklárskej tvorby v kombinácii s drahými kovmi a kameňmi tak, aby vzniklo niečo nové a doposiaľ nevidené.

V strede podcastu oznámil aj super správu. Vyzerá to, že nateraz je už v poriadku. Rozprávali sme sa však aj o jeho postoji ako sa komunikujú dúhové témy. Marcel si nebral servítku pred ústa a ja tiež nie. Z rozhovoru vzišla zaujímavá pointa, ako by sa to celé mohlo začať riešiť.

Veľmi nás teší a povzbudzuje vďačnosť rodín detí aj mladistvých, ktorí sa úspešne vyliečili, a aj po rokoch nás informujú, ako sa im v živote darí. Často dostávame správy o dôležitých medzníkoch v ich živote, ako sú ukončenie školy, vstup do manželstva a iné. Kontakt s rodinou našich pacientov nás veľmi povzbudzuje do ďalšej činnosti.

Pavol Lupták žije mimo Slovenska a EÚ. Pomáha ľuďom získať rezidenciu mimo Slovenska a na vlastnom príbehu ukazuje, že sa dá žiť slobodnejšie. Pavol v rozhovore poukázal, že Slovensko má diery v demokracii a tiež uviedol, kde a ako nás na Slovensku špehujú. Deje sa to v oveľa väčších rozmeroch, ako inde na svete. Dokonca to v mnohých ohľadoch porovnáva s Čínou... Z niektorých informácií som ostala prekvapená...

Ďalší diel rozhovoru s profesorom Max Kašparů venovaný tentokrát dospelým. V pokračovaní rozhovoru sme sa dotkli problémov dospelých v oblasti viery, ale aj psychiky.

Ako spracovať hmyz. Nielen v tele, ale aj v hlave?  Ivana Stenzlová je mikrobiologička a strave sa venuje desiatky rokov. Okrem Školy varenia podľa 5 elementov píše knihy a vedie internetovú poradňu IV TV. 

Začala som uvažovať nad štúdiom. Bolo to hlavne kvôli synovi, ale už vtedy som premýšľala nad tým, že možno tie poznatky raz využijem aj v budúcom povolaní. Do pôvodného zamestnania v štátnej správe som sa už neplánovala vrátiť, pretože popri starostlivosti o syna som to nevidela ako reálnu vec. Manžel ma v mojom rozhodovaní podporil, a tak som šla študovať do Anglicka.

Mohli experimenty s počasím významne prispieť k súčasnej globálnej zmene klímy? Využíva sa geoinžinierstvo aj na vojenské účely? Ako vieme, že sa to deje priamo nad našimi hlavami? Táto otázka smeruje k čiaram na oblohe. Oplatí sa pozorovať stopy na oblohe?

Okolo sa už diali veci. My sme ale neverili, že je vojna. Vedeli sme, že v Chorvátsku už vojna je. Každý zdravý človek, ktorý žije v ako tak zdravom prostredí nechápe, že sa to deje. Že niečo ako vojna sa môže stať. Aj keď vám o tom rozprávala stará mama alebo niekto z rodiny... Vytesňovali sme to...

V našom rozhovore so Zuzkou Zacharovou sme vysvetlili, čo je to narcistická porucha osobnosti. A tiež, ako ju odhaliť… Rozhovor sme venovali všetkým ľuďom, najmä však ženám, ktoré žijú v podobnom vzťahu ako žila Zuzana. Veríme, že rozhovor pomôže aj ďalším ľuďom… A čo odkazuje Zuzana ľuďom, ktorí s takýmto človekom žijú? Ako to vôbec rozpoznať? A začať žiť odznova?

Zmenila som pohľad na ľudí, ktorí sedia na lavičkách. Vyhýbam sa iba ľuďom očividne pod vplyvom omamných látok, ale už nemám predsudky a nepozerám na nich krivým pohľadom.  Každú finančnú záležitosť veľmi zvažujem, aby som sa nedostala do situácie, kedy ostanem bez financií a začnú sa problémy.

Život sa musí poctivo prežiť. Človek nemôže byť len tzv. neciteľná anestetická bytosť, ako to dnes často je. Nedá sa všetko iba vypočítavať a robiť veci len podľa povelov a toho, ako sa "robiť veci majú".  

Každý z nás máme možnosti istým spôsobom sa venovať či už pozorovaniu prírody alebo aj jej ochrane na rôznych úrovniach aj počas našej bežnej každodennej práce a činnosti. V súčasnosti je veľký tlak na prírodné prostredie. Ľuďom chýba väčšia úcta k prírode, prírodnému prostrediu. Zaslúži si väčšiu pozornosť a úctu.

Dnešný rozhovor sme venovali emočnému jedeniu, zajedaniu nespokojnosti samého so sebou či vzťahmi. Rozprávala som sa s koučkou zdravia, Nelou Sullens a som rada, že prijala moje pozvanie do podcastu ODznova. Rozprávali sme sa priamo v Nelinej kuchyni...

V našich končinách sa často rozpráva o tom, že celosvetovo si politici snažia upevňovať moc a že smerujeme v budúcnosti k obdobe Čínskeho modelu. A k sociálnym kreditom. Môže za to digitalizácia a množstvo nariadení a ľahká kontrola kvôli digitalizácii. Čo to teda vlastne v Číne prebieha? Téma sociálny kredit v Číne, tabule hanhy, nariadenia? Hľadala som odpovede...

Asi sa nedá neviesť svoje deti k tomu, čím žijeme, oni sa totiž učia najmä pozorovaním najbližších dospelých. Sledujú rodičov a nasávajú vzory najmä vtedy, keď to ani netušíme. Vidia, čomu sa venujeme, z čoho sa tešíme, čo je pre nás dôležité, rozmýšľajú o tom. Naše deti sú veľmi vnímavé a o mnohých veciach sa s nimi môžeme rozprávať ako s dospelými.

Po každom neúspechu sa cítim veľmi zle, čím je tých neúspechov viac, tým je to horšie. Avšak určite cítim, na druhej strane, obrovskú silu, aby som to všetko prekonala. Je to zaiste viera v Boha, i keď takúto ťažkú situáciu som naozaj ešte nezažila a je mi veľakrát smutno, že, ako sa vraví, Boh neodpovedá.

V západnom svete a v Európe je najrozšírenejšia a najuznávanejšia západná numerológia. Používajú ju najmä psychológovia a personalisti. Zaoberá sa predovšetkým psychikou človeka na úrovni vonkajších prejavov a nemá vplyv na jeho podvedomie.

Je to naozaj veľmi ťažké, ako pre mňa, tak aj preňho. Je ešte relatívne mladý, má päťdesiatpäť rokov. Momentálne nám dáva silu naše presvedčenie – viera. Pomoc sa nám dostáva aj od spoločných priateľov, ktorí sú aj z Čiech a Slovenska. Sme si navzájom oporou a držíme spolu, čo je naozaj krásna vec.

"O čo viac si uvedomujeme svoju zraniteľnosť, o to viac si môžeme vážiť život..." Povedal Juraj Mesík v rozhovore. Našou témou boli globálne výzvy a trendy, ale aj pripravenosť na možné zmeny Juraj bol dlhoročný analytik Svetovej banky, po návrate z Ameriky niekoľko rokov učil predmet “ Globálne výzvy na UK v Bratislave a “Myslieť nemysliteľné: Scenáre globálnych katastrof” na Palackého Univerzite v Olomouci.

Dôležité je, aby ľudia vedeli, čo by zrušenie hotovosti znamenalo. Jedným z aspektov je aj to, aby si ľudia uvedomovali rozdiely, týkajúce sa súkromia a slobody. Digitálna mena centrálnej banky by mohla totiž so sebou priniesť veľa hrozieb a pripraviť ľudí nielen o slobodu nakladania so svojimi prostriedkami, ale aj uplatnenie záporných úrokov v desiatkach percent...

Som dezolát. Takto začal Jozef Banáš rozhovor. Vyjadril sa aj k aktuálnym časom. Zhodnotil komunálne a župné voľby. Ale aj to, ako sú politici mimo realitu bežných ľudí. 

Z rozprávania s pacientmi pri lôžku viem, že niektorí odmietali byť záťažou pre rodinu a radšej by volili zariadenie. Aký je tvoj názor na túto problematiku? Problematika seniorov je závažná a nie vždy riešiteľná. Pracujúci ľudia, ktorí nemajú možnosť sa postarať o svojho rodiča doma, sú nútení ich umiestniť do zariadení sociálnych služieb a hospicov.

Význam pracovnej terapie s klientmi vidím v zachovaní a rozvíjaní schopností u seniorov, ktoré im ešte zostali neporušené. Terapia zahŕňa širokú škálu činností, pretože záujmy klientov sú rôznorodé: Pamäťové cvičenia, kvízy, tvorivé aktivity, spoločenské hry, prechádzky na čerstvom vzduchu či návšteva kaviarne. Niektorí seniori sa radi učia aj nové veci, s ktorými sa doteraz nestretli. Napríklad maľovanie na sklo, bodková technika, enkaustika*, modelovanie.

V liečebni a hospici ste komunikovali väčšinou s rodinou hospitalizovaného pacienta. Spomínate si na niektorého z pacientov, ktorého príbeh vás citovo zaujal? Áno, bol som viac konfrontovaný s príbuznými, s ktorými som sa snažil nájsť riešenie v starostlivosti o takýchto pacientov. No spomínam si na jedného pacienta. Volal sa pán Huba.

Titulok ako z románu. Však? Ono to vlastne z románu aj je. Hlavne sa nezamiluj. Tak sa volá. Autorkou je Lea Marko, ktorá si písaním liečila aj svoju vlastnú situáciu pred vyhorením. Keď jej telo odmietalo sadať za počítač a pracovať...

Úprimne môžem skonštatovať, že práca so staršími ľuďmi mala inú atmosféru ako práca, ktorú vykonávam dnes. Ale myslím si, že vidieť až na „koniec života“, mi pomohlo zorientovať sa vo vlastnom bytí a pomáhaní mladým a ešte nezrelým. Dokážem sa na veci pozrieť s väčším nadhľadom, a za to vďačím skúsenostiam, ktoré som nadobudla v práci v liečebni – LDCH.

Všetky témy okolo očí som sa pokúsila zhrnúť do rozhovoru a získať odpovede. Doktor Veselý odpovedal aj na otázky čitateľov. Dozviete sa aj to, či je operácia laserom bolestivá. A aj to, kedy sa oplatí počkať. Ostatne, na správny čas čaká aj doktor Veselý. Na stretnutie prišiel v okuliaroch...