ROZHOVORY

Každá klinika má svoju kultúru, ktorá sa odzrkadľuje v správaní sa lekárov voči žene a jej partnerovi. Podľa mňa záleží na manažmente kliniky, aké priority  nastavia, a tiež aj od štátu, čo požaduje od lekárov. Anglický zdravotný systém je založený na postoji voči pacientom. Tu sa dá totiž ľahko sťažovať  sa na nevhodné správanie sa  lekára voči pacientovi. Sťažnosti sa berú veľmi seriózne.

Nedávno sme priniesli rozhovor s Caroline Líškovou. Bol o jej reštarte po štyridsiatke. Dostali sme aj reakcie, že rozhovor bol krátky a nešiel do hĺbky. Caroline je odborníčka v oblasti financií a podnikania, a zároveň je žena, matka, ktorej záleží na tom, v akej krajine bude žiť spolu so svojou rodinou. Spýtali sme sa jej preto, ako vníma súvislosti, ktoré vyplývajú zo zle nastavených základov a procesov na úrovni zákonov a legislatívy, a či sa vôbec dá rozmýšľať nad tým, že existuje reálna cesta, ako z aktuálnych problémov von.

V rozhovore sme rozobrali rôzne témy, ktoré sa týkajú zrelých žien. Zamysleli sme sa nad vekovou diskrimináciou v súvislosti so zamestnaneckými možnosťami a príležitosťami pre ženy, ktoré prekročili vekovú hranicu 40 rokov, ale taktiež o tom, s čím sme my,  ženy, v tomto období konfrontované, či už ide o spoločenské postavenie, zaradenie sa, osobný rozvoj, alebo zdravotný stav  v súvislosti s hormonálnymi zmenami v našom živote.

Na Slovensku je bezpečne, sú tu väčšie istoty ako v Chorvátsku, nižšie dane a odvody, ľudia sú tu menej nervózni a výbušní. Všetci majú radi Chorvátsko, tak sa cítim niekedy až privilegovane. Ak ste zamestnanec, máte väčšie práva na Slovensku, v Chorvátsku môžete dostať výpoveď len tak, keď sa nepáčite šéfovi, kým na Slovensku musíte urobiť nejaký veľký prúser a navyše máte výpovednú lehotu.

Keď na Katku pozerám, stále vidím pred sebou Katku, ktorú poznám od strednej školy. Veselú usmiatu a vždy zodpovednú. Pred pár mesiacmi mi volala či sa môže staviť na kávu. Hneď v druhej vete zaznelo – "Tina, ja som teraz milionár času! Neľakaj sa. Mám rakovinu."

V tomto “ekonomickom” svete väčšinou konáme podľa EGA.  Keď začneme pracovať na sebe a začneme si uvedomovať,  aký je rozdiel medzi egom a intuíciou,  prídeme k záveru, že intuícia chce pre nás to najlepšie.  Ego väčšinou chce to najľahšie a jeho motiváciou je porovnávať sa s druhými. Ego je naše vnímanie seba vo svete a porovnávanie sa s druhými.

Hovorí sa, že správaj sa pekne a dieťa sa pridá. Napriek tomu je Kľúč ku komunikácii a dôvere s vlastnými deťmi je niekedy ťažké nájsť. Martin Vacho je otec dvojičiek v puberte a navyše pripravuje zaujímavý projekt pre všetkých, ktorí sa chcú naučiť lepšie komunikovať s deťmi.

Na Janku som dostala tip od Gabriely Teplickej. Poslala mi link na K smrti dobrý festival.  O festivale nič neviem, tak som sa spýtala či je to pre živých. Smiech. Že áno. Aj sme sa veru nasmiali – zakontruje Gabi. Otváram youtube. Vidím pána Dušeka a hneď mi je viacej vecí jasných. Janky Slavíčkovej som sa spýtala na to, ako festival vznikol a či chystajú jeho pokračovanie.

Každý z nás si pamätá ako nám v detstve rodičia, starí rodičia, súrodenci, či učitelia čítali knihy. Počúvanie vlastne bolo našim prvým stretnutím s príbehmi. Podobné spomienky priviedli Barboru Kardošovú, aby sa po rokoch písania kníh, rozhodla vstúpiť do sveta audiokníh. Dnes pod hlavičkou Wisteria books môžeme nájsť viacero kvalitných slovenských titulov pre deti aj dospelých.

Založila združenie, ktorého poslaním je pomôcť ovdoveným ľuďom  zabezpečiť prácu a tak pomôcť zlepšovať ich existenčné podmienky. O poslaní OZ Súčasť života a jednom z aktuálnych vianočných projektov  porozprávala Beata Bobulová,  štatutárna zástupkyňa združenia.

Keď sa rozhodnete podnikať, vždy je asi najťažšie prísť na nápad. Na myšlienku. Napríklad: Čo by to malo byť, aby nás podnikanie uživilo? Aby nás to bavilo? Aby sme neboli hladní? Tak to posledné sa podľa nás sympatickej Kamile nemôže stať. Prečo? Založila totiž portál a aplikáciu Menučka.sk. Znamená to, že keby bolo najhoršie, tak ju klienti hádam hladnú nenechajú. Tak tomu sa hovorí nápad!

Vek som nikdy veľmi neriešila, ale keď som dosiahla štyridsať rokov, niektoré veci som si uvedomovala intenzívnejšie. V mladšom veku človek rieši štúdium, bývanie, kariérny rast, zakladanie rodiny, deti, čo každého dosť pohltí. Po štyridsiatke som sa na svet začala pozerať inými očami. Mala som väčší priestor zaujímať sa o veci verejné a vyhodnotila som, že nestačí frflať pred televízorom.

Žiadny človek, žiadny vek, ani žiadna profesia nie je predurčená ani k depresii, ani k samovražde. Ľudské bytosti vedia byť veľmi silné, odolné, vedia rásť v ťažkých časoch. Rovnako sme však krehkí aj zraniteľní, všetci bez výnimky. Niektorí si to uvedomujú viac, iní menej. Niektorí svojou silou a odolnosťou maskujú svoju krehkosť a zraniteľnosť. Niektorí vo svojej krehkosti a zraniteľnosti nachádzajú inšpiráciu a tvorivosť.

Na to, aby ste sa stali úspešným spisovateľom, potrebujete buď peniaze, čas, známosti alebo zázrak. Ak sa autori nechcú propagovať sami, potrebujú niekoho, kto to bude robiť za nich. Veľké vydavateľstvo, známosti, PR agentúru alebo komunitu, ktorá ich podporuje. Bez toho to nejde.

Márius je v prvom rade basgitarista. Jeho záľubou je však aj fotenie. Čiernobiele fotky, ktoré zachytávajú okamih sú čisté a nápadité zároveň. Ako sa basgitarista dostane k foteniu a čo mu to dáva? Aj na to som sa spýtala.

V podstate ak je týraná matka, sú týrané aj jej deti. Možno si ani nevieme predstaviť čo sa odohráva za zatvorenými dverami, koľko bolesti, plaču, hladu, odriekania musia zažiť v jednej domácnosti s tyranom.

Zuzka na svojom blogu na záver sekcie O MNE píše: Sama som prešla cestu, vďaka ktorej teraz učím ľudí, ako sa môžu cítiť lepšie, sebavedomejšie, slobodnejšie. Na základe vlastných skúseností u seba samej, u mojich klientov, známych, účastníkov seminárov a prednášok už viem, AKO to robiť, aby sme dosahovali úspech v každej životnej oblasti. Vďaka efektívnym stratégiám dokážem pomáhať aj druhým ľuďom dosahovať rýchle a efektívne zmeny, …

Nordic Walking je vhodný aj určený pre každého od cca 5 rokov. Je vhodný dokonca aj pre vrcholových športovcov, ako kompenzačné, a tiež  posilňovacie cvičenie. Tréning vieme vytvoriť presne na telo každému. A perfektné je, že sa do walkovačky môže zapojiť celá rodina a využiť tak aktívne spoločný čas.

Schopnosť iných empaticky viesť a súčasne motivovať, mať vízie a dokázať ich uskutočniť, sa dá rozvíjať. Pokiaľ manažér robí všetko preto, aby si vybudoval a udržal svoju pozíciu alebo vyvíja kroky k tomu, aby bol medzi ľuďmi populárny, koná čisto z egoistických pohnútok a takáto rola nemôže mať dlhé trvanie.

Videli ste divadelné predstavenie KLIMAKTÉRIUM? Je to hit posledného roka. Za jeho slovenskú premiéru „môže“ režisér Svetozár Sprušanský. Tak, ako za desiatky iných skvelých inscenácií, ktoré pripravil v mnohých divadlách.  Ak ste milovníci divadla, isto ste videli niečo z toho, čo režíroval.  Čítajte, možno sa to dozviete...

Všeobecne vnímam na internete obrovské polarizovanie spoločnosti a teda aj mamín, nenávistné osočovanie sa navzájom a nadávanie. Vytváranie pomenovania BIOMATKA ako nadávky. Internet sa priam hemží komentovaním, vyhrážaním, osočovaním. Akoby sme vyhrali patent na rozum, vytratila sa ľudskosť a štipka premýšľania či sedliackeho rozumu.

Neviem zariadiť, aby sme už o týždeň mali kvalitné a zmysluplné vzdelávanie. Rád by som ale rodičom a žiakom  pomohol už teraz. Pre mnohých sa škola spája s nudou, stresom a trápením. A trápia sa nielen deti, ale aj mnohí rodičia.

Zrelý vek mi pripomína najmä dátum narodenia. Vo vnútri sa cítim stále rovnako ako keď som bol osemnásť-dvadsať rokov. Na mojich základných morálnych hodnotách sa nič nezmenilo. Ale za posledných desať rokov sa isto niečo v mojom živote zmenilo. Spoznal som nových ľudí, pozažíval som rôzne situácie, aj kritické. A práve o tieto skúsenosti som bohatší.

Sám netuším, kde sa uvidím na budúci rok, nieto ešte o päť, či desať. V ostatnej dobe dosť intenzívne rozmýšľam o zmene povolania, cítim sa po tie dlhé roky vyčerpaný, nemotivovaný, doslova rozbitý. Z pohľadu autorského by som chcel naďalej písať zaujímavé príbehy, vydávať knihy, ktoré by čitateľov tešili a kresali v nich túžbu po novej a novej mojej knihe.

Jana Mittmann je energická štyridsiatnička, ktorá riadi farmaceutickú firmu Exeltis – presnejšie, je regionálnou riaditeľkou pre strednú a východnú Európu. Zároveň  je matkou troch detí a žije s manželom v takzvanom dvojkariérovom manželstve. Muž totiž šéfuje veľkej divízii v inej spoločnosti. Ako sa dá zvládať život, keď si kariéru budujú obaja a majú tri deti? Aj na to sme sa pýtali Jany Mittmann.

Gréta Fábryová je prozaička a blogerka.  Vyštudovala molekulárnu biológiu a genetiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, pracuje vo farmaceutickom priemysle. Od roku 2016 vedie O.Z. Popradský literárny klub. Pod jej vedením klub organizuje rôzne literárne a kultúrne podujatia. Jej texty boli ocenené na literárnych súťažiach Jašíkove Kysuce a Poetická Ľubovňa. Publikovala v Slovenskom rozhlase, v literárnych časopisoch Dotyky, Orol Tatranský, Glosolália a v zborníkoch Posúvanie,  Parnas a Dozrievanie. No a práve jej vyšla kniha. Nesie názov Do neba ma nevezmú a my sme Grétu vzali na kúsok slova.

Emócie sú len informácia. Veľmi dôležitá a cenná informácia, ale stále len informácia. Sledujem ich, pozorne im načúvam, zisťujem, čo mi chcú povedať, komunikujem s nimi a rozhodujem sa, čo urobím, na základe toho, čomu v danej chvíli verím a cez aké ucho počúvam. Čiže nie, nie som stále pozitívny a vysmiaty, ale stále pracujem so všetkým, čo prichádza tak, aby som tomu porozumel a nebral všetko ako fixne a nemenne dané, ako jedinú možnú pravdu, nech to má akúkoľvek podobu. A najmä, dlhodobo a vlastne neustále pracujem na spôsobe svojho myslenia a mindsete.

Každý vie googliť, pozrieť na google maps, načítať si o hoteli, o oblasti kde sa nachádza. Kým  si však človek vyberie a nakombinuje zájazd, prejde nespočetne veľa hodín. A tí, čo sú menej zruční v “čítaní” ponúk, často ani nevedia, čo si presne kúpili. A potom po rokoch sa vrátia opäť do cestovky.  

Už čoskoro vás diváci uvidia aj na Letných Shakespearovských slávnostiach v Komédii omylov. Je to už tretia sezóna, čo hrám v tej skvelej incenácii, ktorú režíroval Roman Polák. Na začiatku to bola veľká výzva, aj preto, že som išiel pracovať s novými ľuďmi a s renomovaným režisérom. Sme tam naozaj výborná partička, všetci sa divadlom krásne bavíme. Samozrejme, aj preto, že som si takéto niečo vždy chcel vyskúšať. Hrať na hradnom nádvorí, pod holým nebom, má neopakovateľné čaro. Nikdy neviete, či dohráte, vždy je to risk. Za celú dobu, čo hrám v Komédii omylov, sa nám tuším stalo iba raz, že bolo kvôli počasiu zrušené predstavenie.