ROZHOVORY

Tak napríklad salsu. Ťažká otázka? V zahraničí je bežné, že tancu prepadnú ľudia aj v pokročilom veku. A veru aj salse. Na Slovensku sa výučbe tohto druhu tanca venuje Norika Majidi, ktorá pred 17-timi rokmi v Bratislave založila kurzy salsy pod značkou Salsa by Norika a postupne vybudovala najväčšiu tanečnú školu na Slovensku s 14-členným inštruktorským tímom. Dnes robí okolo 34 …

Ak chce byť spoločnosť zdravá, musí byť vyvážená. V dnešnej dobe je zameraná najmä na výrobu a bežný konzum, preto ak ju vyvažuje umenie, je to v poriadku. Na druhej strane, ak má spoločnosť napredovať, nie je to možné, bez znalostí histórie. To je axióma. Na slobodu slova, ktorú sme v ´89 vybojovali, nie je žiaľ spoločnosť vždy pripravená. Spôsob prúdenia informácií v súčasnosti akosi vytlačil dopyt po historických faktoch a po pravde, z ktorých by sme mohli čerpať poučné informácie.

Vaše piesne boli doslova kultové. Máte za sebou aj mnohé spolupráce. Čo vás najviac dodnes baví na komponovaní? Čo vám to dáva? Komponovanie je naozaj presne to, čo ma v živote najviac baví.  Neviem intelektuálne vysvetliť prečo. Beriem to tak, že je to lepšie než prepadávať banky. Neviem, či mi to niečo dáva, ale viem, že sa tým snažím dávať niečo ja.

Pôvodne sme chceli rozhovor otitulkovať, postrihať, lepšie sa obliecť, nalíčiť. Napokon sme si povedali, že urobíme takú skúšku a uvidíme čo s tým. Je to na desať minút. Sem tam vraj aj celkom vtipné. Ak chcete, tak pozrite. Na youtube sme vytvorili kanál a postupne, ako to pôjde budeme robiť rozhovory. Alebo glosy. Také spontánne náhľady do duší našich respondentov.

Marta síce vyštudovala ekonómiu, ale viac jej voňala móda. Preto sa jej začala venovať. Priviedli ju k tomu látky, ktoré predáva všetkým, ktorí milujú kvalitu a originalitu. Keďže pred pár dňami oslávila štyridsiate narodeniny a na nedávnych Bratislavských módnych dňoch zožala aplauz s jej ostatnou kolekciou, Martu sme vyspovedali.

Lucia je nesmierne tvorivý človek. Som presvedčená, že jej meno nie je nikomu z nás neznáme. Svoje umenie pretavuje do rôznych oblastí. Mozaiku vnútorného šťastia si skladá z viacerých dielikov. Herectvo , hudba, spev, joga. Tieto sféry sa stretajú v spoločnom menovateľovi, v ktorom je hlas ako vyjadrovací prostriedok.

Martin Lettrich je v prvom rade sochár. Je autorom mnohých diel a okolo niektorých možno denne chodíte. V  Bratislave, v Senci ,vo viacerých iných Slovenských mestách, ale i v Brne, či Bruseli... Dlhé roky pôsobí v Senci, kde má aj svoj ateliér. Keďže mnohé Martinove diela skrášľujú mestá a verejné priestory, budeme sa v rozhovore držať najmä tejto témy. Myslíme si totiž, že verejný priestor by mal slúžiť všetkým a mali by sme sa oň starať.

„Daj ľuďom slobodu a zničia ťa. Nastav im mantinely a dostaneš z nich maximum.“ Záverečná myšlienka jedného z príbehov knihy Aj toto sa môže stať má v sebe veľký kus, trochu smutnej, pravdy. Autor, Palo Hlubina, uchopil reálne informácie a správy formou pútavých príbehov a vyzval čitateľov k zamysleniu nad tým, čo sa môže stať, ak budeme pasívne čakať, že zmena príde sama.

Život je neustála zmena a vždy je ten správny čas naučiť sa niečo nové, pozrieť sa na staré zabehané veci z nového miesta.  Nedávno som bola na jednej konferencii, kde padla otázka, ako často si „aktualizujeme vlastný systém“ , teda seba samých. Tuším som bola jediná, ktorá povedala, že každý deň:o))  Je to škoda, lebo život prináša nespočetne veľa možností príležitostí a my sa rozhodujeme o sebe v každej jednej sekunde. Či už si to uvedomujeme, alebo nie. A práve to, že si väčšinu času  neuvedomuje čo práve robíme, ako myslíme, ako sa rozhodujeme,  že nie sme prítomní v danom momente, nás oberá o možnosť rozhodovať o sebe vedome. Zvyčajne si sami seba všimneme až vtedy, keď už niečo nefunguje, keď už nás niečo trápi. Ak je v mojom živote niečo, čo potrebujem riešiť so sprievodcom – lebo dobrý kouč je v prvom rade bezpečný sprievodca, obraciam sa na moju koučku.

Dáša je tvorivý a veľmi pozitívny človek. Okrem toho, že sa väčšinu života pohybuje v oblasti menežmentu, koučingu a poradenstva, pustila sa aj do kreslenia. A kreslí nádherne. Je ďalším príkladom toho, že nikdy nie je neskoro začať sa učiť nové veci.

Som zástanca tzv. európskej stravy. Mali by sme sa sústrediť na jedlá, ktoré vieme pripraviť zo surovín, ktoré sú nám blízke. Podľa mňa je to spojené aj so zdravou výživou. To, čo máš okolo seba je logicky čerstvejšie. Nemuselo merať cestu tisíce kilometrov. Má to svoje výhody – ekonomické a aj zdravotné. Používať regionálne suroviny, to čo ti rastie v záhrade, alebo u „tvojho“ farmára.