Hogenová: Nie je najhoršie, že sa ľudia klamú, ale že si na to zvykajú. Uteká sa od podstatnosti…

Anna Hogenova o pravde a klamstveKeď hovoríte niečo, čomu naozaj veríte, tak už to, že si to dovolíte povedať, veľa ľudí strašne urazí, pretože oni toho schopní nie sú.

Pred časom som požiadala o rozhovor Annu Hogenovú. Odpovede ešte neprišli, ale dnes som našla rozhovor, ktorý robila Martina Kociánová a zdá sa mi, že je v ňom toľko vecí k zamysleniu, že som sa rozhodla urobiť krátky záznam a priložiť celý rozhovor vo zvukovej stope.

Čo podstatné máme čakať od roku 2022?

Poviem to takto. V diele Aristotela, Politika, sa hovorí, že v spoločnosti, ktorá nie je úplne spravodlivá sa robia zlé veci v obrovskom množstve – teda naraz. Proste, keď má napríklad prísť  zdraženie, tak nie postupne, ale naraz. Lebo človek vydrží tú chvíľu, ktorá je úplným kolapsom jeho budúcich plánov, lebo má pud sebazáchovy. Naopak, dobré veci sa dejú po kvapkách, aby si to ľudia pamätali.

Čo si teda myslím, že nás čaká? Že na nás budú čakať obrovské hrôzy vo veľkých objemoch a dobrých vecí bude tak málo, že to nebude stáť za reč. Toto si myslím, že na nás čaká.

Dá sa na tom vidieť niečo nádeji plného?

Je nádej, že otrasy možno vyvolajú taký rozhovor človeka so sebou samým, že sa v ňom znova zrodí začiatok. Pravda nám, skrátka, chýba. Nemôže sa tak strašne klamať a nemôžeme si takto zvykať na tie klamstvá, ako tomu teraz medzi nami je. Tu nie je najhoršie, že sa ľudia klamú, ale to, že si ľudia na to zvykajú. Dokonca sa klamstvá možno aj vyžadujú.

Spomenuli ste kovid. Niekde ste povedali, že v informovaní o kovide chýbala pravdivosť. Myslíte, že sa dočkáme, že politici a odborníci pôjdu s farbou von a dozvieme sa niekedy skutočné reálne čísla a fakty? Že to odborníci vypracujú aj preto, aby to vedeli oni samotní? Je vôľa?

Nie tá vôľa tu nie je…

A prečo si ľudia nepovedia o tú pravdu?

Lebo ľudia sú ochromení. A majú strach. Majú zase strach.

Majú strach z korony, ale aj strach z toho, že sa budú pýtať tak, že to bude niekomu mocnému vadiť. Viete, mne vadí veľmi, že vedci sami nemajú otázky, kde to vzniklo a ako to vzniklo. Ani nekladú tie otázky. A to je dôkaz niečoho, čo musí v tých vedcoch byť a má to vlastne platnosť strachu. Vedci majú strach z tej otázky.

Čo pre vás absencia týchto realistických údajov v tejto, už dnes kauze, pre vás znamená?

Pre mňa to znamená úplné fiasko. Že ten ľud v ktorý som verila, že má v sebe to zdravé jadro, ktoré tiahne k pravdivosti, že sa tí ľudia nechajú umlátiť každodennosťou a dennou rutinou – obstarávacou činnosťou tak, že už ani ľudí tie otázky nezaujímajú. Toto je pre mňa obrovská vnútorná životná prehra…

Myslíte si, že sú politici tak intelektuálne nad nami, že si myslia, že nám stačí klamstvo a polopravda?

Myslím si, že vrastajú do toho, že nám to  klamstvo stačí. Človek je už umlátený. Keď budete na človeka vypúšťať desiatky a stovky informácií o číslach denne, tak ako sa to posledné roky robí robí, on sa ten človek už prestane pýtať.  Bude mať pocit, že toho vie toľko, toľko… To bytostné pýtanie je týmto udusené. Tak sa to skrátka vždy robí…

Novovek chce istotu. A chce ju mať tak istú, ako to v živote nie je možné. A z toho má ten novovek problémy. Tie tvrdé dáta – to vypočítavanie budúcnosti a tá nadvláda technologického myslenia vedie nevyhnutne k tomu, že záplava dát na nás padne a bude padať ďalej.

A neustále budú vznikať nové inštitúcie:

  • Inštitúcie, ktoré budú tie dáta vyrábať.
  • A ďalšie inštitúcie, ktoré budú tie dáta kontrolovať.
  • A ďalší, čo to budú verifikovať.
  • A ďalší falzifikovať.

Chápeme sa? A to pravé myslenie bude tak utlčené, že otázky, ktoré by nás mali zaujímať nám už ani len nenapadnú…

Pokazili sme politikov aj my, že sme im dali najavo, že nám stačí tak málo pravdy?

Áno. Ale tiež najviac je na vine tá novoveká potreba istoty, ktorá sa premenila na myslenie iba matematizujúce a na technológie, ktoré toto myslenia sprevádzajú. To technologické myslenie – to dnes vidíte všade. Všade sa chce urobiť nejaká technologická mustra, ktorá sa odovzdá niekomu, kto tam bude pracovať a kto bude robiť tú PRAVDU sveta.. Tento spôsob života, ktorý nám je linkovaný je to zlo. A ako to povedať tým politikom? Ako, keď oni myslia tým spôsobom, ktorý by ste chceli odstrániť? Skončíte priamo na čiernej listine…

Pani profesorka, keď nám niekto nehovorí pravdu v jednej veci, tak nám možno klame aj v iných veciach. Teraz sa hovorí o tom, že budúci rok nás hodí do chudoby. Do núdze. A to sú veci, ktoré nás paralyzujú. Ako tomu čeliť? Ako trénovať psychiku?

K tomu je len jedna možnosť. A je to tá príprava na vlastnú smrteľnosť. Pripraviť sa. To je tá starostlivosť o dušu. Ako náhle o smrti viete, tak všetky tie strašné predstavy vás nebudú zožierať. Človek potrebuje byť slobodný v sebe.

Inak sa z toho zblázni!

Povedali ste: Keď sa človek riadi iba povelmi, nežije z vlastného, ale z cudzieho. A preto potom vyhorí. Ale to je asi sen všetkých politikov a aktivistov, aby sme sa riadili ich povelmi… Vy to myslíte ako vzburu. Ako môže tá vzbura vyzerať?

Nuž. Je to v tom, že získavate odvahu tie veci hovoriť nahlas. Nemusíte ich hovoriť s nejakou vášnivosťou. Ale hovorit ich. Hovoriť ich v kľude. Ten kľud je tam strašne dôležitý. Ako náhle vystúpime z kľudu a začneme vášnivo presviedčať, tak nás potom ten protivník označí za niečo, prečo nás ľudia už potom nebudú počúvať. Takže v kľude. A ten kľud získavame tým, že si uvedomíme, že sme smrteľné bytosti. Ak o smrteľnosti vieme, ona nám dá ten kľud hovoriť o niečom, čo je pravdivé. A hovoriť to v kľude a všade tam, kde to je treba. Lebo, akonáhle sa do toho dá vášnivosť, tak sa to otočí proti človeku samému…

Keď hovoríte niečo, čomu naozaj veríte, tak už to, že si to dovolíte povedať, veľa ľudí strašne urazíte, pretože oni toho schopní nie sú. A veľmi ich to urazí. O to viac budú vystupovať proti vám. Tam je na mieste pravidlo: Nenechať sa tým otráviť. Ani sa na tých ľudí veľmi hnevať. Pretože to, čo dokazujú svojimi reakciami je, že ste odomkli ich 13 komnatu, o ktorej oni sami veľmi dobre vedia. A to je tá nenávisť, ktorá je taká, že sa použije aj k úplnému zničeniu človeka…

Vypočujte si celý rozhovor tu:

Kto je Anna Hogenová?

Prof. PhDr. Anna Hogenová, CSc. (* 23. 10. 1946, Fláje) je česká filozofka, fenomenologička. Prednáša na Pedagogickej fakulte UK, kde je zároveň vedúca Oddelenia filozofie a etiky, a na Husitskej teologické fakulte UK, kde je zároveň vedúca Katedry filozofie. Zaoberá sa témami ako:  Pravda ako neskrytosť (aletheia), Telo a telesnosť a filozofiou športu. Docentka (1992) a profesorka (UP v Olomouci 2006) kinantropologie. Je autorkou nikoľkých kníh.

Pripravila: Martina Valachová

Mohlo by vás zaujímať