BLOG

„Zabalila to“ aspoň na pár hodín.  Obrazovku počítača vymenila za obrazy prírody. Zvuky médií za spev vtákov. Dobre som urobila. Mám okysličené pľúca, vyvetranú „kečku“.  V nohách zdravú únavu. A čo je hlavné, prišlo upokojenie mysle.

Priatelia, zamilujme sa do života, dajme si do vázy čerstvé kvety, pustime si do domovov čerstvý vzduch, čítajme  knihy, trávme čas rozhovormi, vytvárajme si hodnotné spomienky, urobme si fotky, smejme sa spoločne- nech jediná naša bolesť je z toho, ako sa nám natriasa bránica zo smiechu.

Ahojte milí štyridsať a plus. Píše vám spisovateľ Alfonz. Hlavne tým tak trošku strachoprdom. Bombarduje nás ťažké delostrelectvo slovami Korona, nakazení, pandémia, mŕtvi, dokonca aj vírus a vychádza nám z toho, že všetci umrieme.

Doba je neistá. Mnoho ľudí prežíva strach, paniku a prepadáva katastrofickým úvahám. Hovorí sa o domácom väzení, o tom že deti budú musieť opakovať ročník, ako všetko krachuje, ako sa bojíme o život našich blízkych, o tom ako svet už nikdy nebude rovnaký. Napätie stúpa, plač je na krajíčku, padáme pod ťarchou situácie. Je to snáď koniec?

Neboli to samé katastrofy, no ani jeden sa časom neosvedčil. Napriek tým mnohým sklamaniam a nezdarom nezatrpkla, nehádzala všetkých mužov do jedného vreca s nálepkou Neschopní debili a stále dúfala, verila, že raz už stretne toho pravého, ktorý tam kdesi na ňu čaká a s ktorým po boku bude jej život krajší.

Čoraz viac urážok a hejtu vidím na internete. Akoby sme si neuvedomovali, že je to teraz naše hlavné miesto stretávania sa, lebo sme odrezaní od života, na aký sme boli zvyknutí. Začnem trochu okľukou, ale vrátim sa k hejtu. Záver bude pozitívny. Minule som stretla susedu. Chodím behať do sadu …

Je skoré ráno. Tlačím vozík po hobby markete, aj keby som práve teraz radšej spala. Ale nespím, lebo sme sa tak s mamou dohodli. Včera sme boli v tomto istom hobby markete a nakúpili plný vozík zeminy, rýľ pre ženy, nožnice na kríky a kvety. Veľmi veľa kvetov. A keď sme prišli domov a zhodnotili situáciu …

Je zrejmé, že potrebujeme, aby výsledný preparát mal aspoň 60% alkoholu. Ideálne ešte viac. Mnohí ľudia si nakúpia a potom riedia – ale takpovediac NERIADENE. Teda vo výsledku potom nemôžu očakávať, že bude mať roztok potrebnú účinnosť aspoň 60%.

Dávať nádej a povzbudzovať ľudí po 40ke má význam Dňa 4.3.2002 a 5.3 2020 sme sa zúčastnili festivalu práce Profesia Days 2020. Išli sme do toho opatrne a s rešpektom. Myslela som si, že toto podujatie je hlavne pre mladých. Mýlila som sa. A to je dobre. Je vo firmách miesto pre skúsených ľudí? Tak …

O pokore pred Bohom i pred všemocnou Prírodou sa veľa píše, hovorí... Pretože nám úcta a pokora zutekali pomedzi prsty i naše myšlienky niekde dostratena... Do tmavých kútov, kde možno čaká na znovuzrodenie, ako bájny vták Fénix, ktorý vstal z popola...

Všetko je zo života. Snažím sa vyjadriť, ako sa cítime – ja, moji blízki, priatelia, zákazníci... v podstate nejako okľukou odrážam celospoločenskú klímu. Chodím stále s ušami na stopkách a veľkým telefónom „Note“ s elektronickým perom po ruke... ak ma niečo napadne alebo začujem, rýchlo zapisujem! Moja krátkodobá pamäť je na tom dosť mizerne, lebo som v neustálom pohybe medzi firmou, deťmi, telefonátmi a miliónompäť ďalších úloh a čo si nezapíšem, o pár minút si nespomeniem

Každý z nás mal niekedy v živote na očiach ružové okuliare. Nie také, čo sa rozbijú, keď spoznáme charakter človeka a zistíme, že sme sa v ňom mýlili. Sú aj ružové okuliare, ktoré nám spadnú z očí, aby sme zistili , že sme nimi len zakrývali niečo, čo sme nechceli vedieť.

Čo to Kľúč vzťahu je? Je to neviditeľná vibrujúca energia jednotlivých čísel, ktorá je natoľko silná, že dokáže usmerňovať chod udalostí vo vzťahu. Tých kľúčov je deväť, ako aj deväť základných čísel, deväť štvorcov v Pytagorovej mriežke, deväť planét slnečnej sústavy. Ak dovolíte, rada Vám týchto deväť kľúčov predstavím ako vo vzťahoch fungujú.

Vraj zvieratá dokážu liečiť. Myslím, že je to aj tým, ako s nimi komunikujeme. Asi všetci alebo väčšina z nás máme tendenciu sa k svojim domácim miláčikom a zvieracím členom rodiny vyjadrovať častokrát slušnejšie a prívetivejšie než k ľuďom. A to je to ...

Na snehu i na blate, sú rovnako krásne. Svetielkami stromčekov, vždy lákajú básne. Cítime sa zrazu ináč, sme viac na mäkko. V našich srdciach jemne hreje, teplý plamienok.

Zdenka Bučeková  nám prispieva do magazínu emotívnymi textami. Ten najnovší je o tom, že  niekedy treba z hlavy a mysle povyhadzovať niektoré veci. Psychológovia tomu hovoria duševná psychohygiena. Zdenka to nazýva upratovaním. Tvoja hlava nie je smetný kôš.

Plesová sezóna sa nezadržateľne blíži. Aké šaty zvoliť, keď už nemáte práve dvadsať a chcete sa cítiť príťažlivo, ale zároveň sa nedopustiť faux pas? Ako stylistka chodievam s klientkami na nákupy a práve v tomto období ženy najčastejšie vyhľadávajú konzultácie pri výbere spoločenských šiat. Keďže ma oslovujú dámy obyčajne nad 35 rokov, snažím sa hľadať strih vyhovujúci nielen typu ich postavy, ale primeraný veku. A keďže sa oblečenie týka aj pánov, pozrieme sa na spoločenské pravidlá z oboch strán.

V posledný deň v roku sa zvykne bilancovať. Bilancovať sa dá v podstate kedykoľvek, ale Silvester je dňom nielen, keď sa veselíme, ale aj rekapitulujeme. Tak aj ja dnes prispejem svojou krátkou bilanciou a poďakovaním. Je tomu len kúsok vyše roka, keď som si povedala, že na trhu chýba špecializovaný priestor pre ľudí po 40ke. Miesto, kde by si stretli inšpirácie a motivácia pre ľudí 40plus. Bola som behať a tam hore v sadoch mi cinklo, že toto by mohlo byť osožné.

Vo veku, keď naše babky a prababky šediveli, priberali, pomaly odchádzali zo života, a poriadna 48.ročná osoba si vyšívala rubáš do truhly. A ja? No! Šije mi poriadne, ale práve preto, robím všetko naopak. V menopauze schudnem, na hlavu hodím veselú mrkvu a miesto umierania žijem. Všetko podľa hesla: Smutnú ma nedostanú.

Sedeli sme vedľa seba a spomínali, ako sa tešil, keď som sa narodila, ako ma strážil, lebo bol medzi nami  osemročný rozdiel. Ako mi robil zle  a ešte na všeličo sme spomínali. Deň pred smrťou mi povedal, že mám  šťastie a ani neviem, koľko ľudí ma ochraňuje.

Zdenka sa už dlhé roky pracovne aj súkromne venuje charitatívnej činnosti a poradenstvu v rôznych oblastiach. Pri tejto činnosti sa stretáva s ľuďmi, ktorí sa jej otvoria a porozprávajú svoje osudy. Počúvať tie príbehy nie je jednoduché, lebo ich výpovede sú sprevádzané boľavými spomienkami, neraz slzami a silnými emóciami. Rovnako pri ich písaní prežíva silné emócie, ktoré pretavuje do  knižnej podoby. Všetky jej knihy sprevádza neľahký osud. Emócie sú prirodzeným javom v živote človeka, ale nie vždy nás donútia plakať.

Raz  večer som v aute zažila zvláštnu synchronicitu. Už nejakú chvíľu mi z mysle neschádzali medziľudské vzťahy. Rozmýšľala som, ako si niektorí ľudia nevedia nájsť k sebe cestu, otvoriť sa jeden druhému, pochopiť sa, uľahčiť si to navzájom. Zapla som si v tej chvíli rádio a hrala tam skladba Roba Opatovského „Keď muž miluje ženu“.

Začala som opäť hrať súťažne hádzanú. Nadviazala som tam, kde som pred 21 rokmi potom, ako som otehotnela, prestala. Učím sa každý deň jedno anglické slovíčko, a mám v pláne napísať konečne knihu. Ale najmä nedovolím nikomu, aby mi vnútil svoju predstavu o tom, čo sa v mojom veku hodí a čo nie.

Odchádzala som z čakárne v sprievode nasratých pohľadov páliacich v chrbte. Ale mne je to fuk dámy a páni. Mne totiž všeličo v tele nefunguje, ale srdce áno, a chrbtica drží ako helvétska viera. A keď vidím nespravodlivosť a utrpenie, nesedím na mojej krásnej riti, postavím sa a riešim. Mám odvahu a vlastný jednoznačný názor. A neváham ho použiť.

Klamstvá som sa naučila používať ako ochranu pred pucungom rodičov, ako únik – ak som sa chcela niekomu, či niečomu vyhnúť, aby som ukryla svoje „nedostatky“ a nemusela sa za ne hanbiť... nuž a bez sebaklamu by táto čeliadka rozhodne nebola kompletná. Tento prístup som v nejednom prípade považovala za úplne normálny. Navonok som sa naučila ukazovať to, čo moje okolie prijímalo a za čo som dostávala plus hodnotenia. Zrodilo sa dobré dievčatko.

Hlavne pekne. Hlavne pozitívne. A jemne. Alebo vlastne viete čo? Radšej nemať názor? Nenapísať nič? Lebo čo ak sa niekomu názor nezapáči? Čo ak? Čo sa to tu deje s nami v poslednej dobe? Je nám príliš dobre? A z tej dobroty sa rodí toxicita tak neuveriteľne silná, že ak by sme ju vedeli alokovať …

Sedím u praskajúceho ohňa a zovieram v ruke                                                                               v šúlkoch zložené, farebným perom napísané, zaľúbené listy papiera. Listy od sedemnásťročného chlapca, prvej lásky, v ktorých zastal čas. A predsa už prešlo toľko rokov.

Dôležitá je hlavne kvalita spánku, nie tak ako jeho dĺžka,  je to naozaj individuálne. Niekomu stačí 6 a niekomu nestačí ani 8 hodín. Kvalitou rozumieme to, ako hlboko sa viete v jednotlivých cykloch dostať, kde telo dokáže regenerovať a dobíjať baterky.

Stojím na Miletičke. Dedo skladá nošu z pliec. Babka sa zatúlala – hľadá chlapíka, ktorý vyberá peniaze za prenájom stolov. Je skoro ráno. Miletička sa práve zobúdza do ďalšieho dňa. Pani zo Stupavy sa rozložila povedľa. Kvašáky rozvoniavajú tak, že máte chuť si len tak jeden dať. Nalačno.

V sobotu 21. septembra sa uskutočnil prvý ročník podujatia Veľké čistenie Malého Dunaja, ktoré organizovalo občianske združenie Klub Malý Dunaj. Pár dní pred akciou sme priniesli výzvu vám, čitateľom Magazínu 40plus, aby ste sa pridali. Musíme konštatovať, že účasť bola znamenitá. Keď som videla tie hory odpadu, ktoré sa pomocou …