BLOG

Obliekam si v práci svoj plášť, pero nastoknem do bočného vrecka, pripnem vizitku s menom Zuzana - sociálna terapeutka a môžem začať.  Nazerám do izieb liečebne, či niektorý z ležiacich pacientov sa neodhodlá vstať z postele. Na izbe číslo 8 sa zoznamujem s novoprijatým  pánom Bohdanom.

Keď človek zistí, že má neodvrátiteľné ochorenie, na čo podľa vás začne myslieť? Jedna z myšlienok patrí smrti. Aké je to umierať? Aký je to pocit? A čo bude po smrti? Prečo sa jeden deň bojím a na druhý deň sa nebojím? Prečo mi je z toho smutno? A prečo mi je to občas úplne jedno? Mám strach o seba alebo aj o blízkych? Čo budú robiť bezo mňa? Tých otázok je na 1000 stránok.

Dnes vám rozpoviem príbeh mojej saudsko-arabskej priateľky. Skutočný príbeh, nie to arabské „klišé“, na ktoré sme si zvykli z románov o akože pravdivých osudoch týraných a utláčaných arabských žien alebo o Európankách či Američankách, ktoré podľahli zvodom počerných beduínov a skončili zavreté v háreme a boli bičované za múrmi palácov. Aj  keď je možné, samozrejme, že sa niekomu stane aj to, ale násilie v arabských krajinách je …

Strach zo smrti, ten najväčší. A tak sme ich nosili. Niekto mal rúško zo starej plachty, niekto z obrusu, z ponožky, z trička. Niekto to poňal esteticky - aké šaty, také rúško. Niekto vykúpil rúška s označením NH3, to píšem ilustračne, lebo nikto nechápal, či a čo vôbec pomôže, aby sme neostali na ventilátoroch. Moja bujná fantázia ma v predstavách zaviedla až do absurdity. Letím si na ventilátore...

Čím viac vystrašených a zbedačených ľudí budeme mať, tým ľahšie sa budú ľudia manipulovať. Pretože chudák a bedár vždy ťahal za kratší koniec. Bedár je nútený počúvať a podriadiť sa, lebo mu ide o holé prežitie. Stojíme pred veľmi ťažkým obdobím. Už to len rozpoznať,  komu a čomu bude slúžiť vystrašený „pospolitý ľud“. Vírusy tu boli a sú, odkedy je ľudstvo ľudstvom. Strach, že zomrieme je irelevantný, pretože raz zomrieme aj tak všetci! Pri covid19 je najdôležitejšia silná imunita jedinca.

Online učenie, práca z domu, online školenia, online kultúra, online cvičenie, online... skrátka všetko. A dnes, počas obedňajšej prestávky, mi naskočil otáznik. Ako to majú nezadaní? Neohrozujú nás? Či majú online vzťah? Roztiahnu sa pred obrazovkou mobilu, urobia si pohodlie a odkomunikujú si intímnosti? Až k vyvrcholeniu?

Bola som si v stredu prevziať doporučený list z Mestského úradu v Senci. Išlo o rozhodnutie o nariadení miestnej obhliadky. Sused Stanislav L.sa domáha odstránenia konárov orecha, ktorý mu "zasahuje do ničím nerušeného užívania nehnuteľnosti 1 a nehnuteľnosti 2".

Nahnevajte sa na mňa, ale kým tu niektorí lietajú a makajú s výzvami typu #ktopomozeslovensku, #jedloprezdravotnikov, #zachrannekoleso...a tak ďalej, tak vládni predstavitelia sa predbiehajú v tom, koľko krajších asistentiek bude kto mať, či zakážu interupcie alebo vysvetľujú, že tety v sociálnej poisťovni to majú ťažké. Dopĺňajú to strategické nariadenia, ktoré vám nezoberie hlava, ani keby ste mali IQ 50.

Ľudkovia! Nie je to jednoduché a trvalo mi to roky, kým som sa naučila, že nepotrebujem všetko, čo chcem a teraz táto situácia mi ukázala, že potrebujem ešte menej, aby som bola spokojná a šťastná. ”V jednoduchosti je krása.”

Napadlo mi toto zvláštne slovné spojenie keď som nedávno pozeral video na youtube o rozbaľovaní jedného produktu. Dozvedel som sa, ako treba postupovať, aj čo balenie obsahuje.  A vtedy mi napadl : Ako to asi je pri „rozbaľovaní“ seba samého?

V chalupe sa vyvaľuje nič netušiaca húsenica na dubovej plávajúcej podlahe. A ešte aká! Húsenice, pavúky, chrobáky, čmeliaci, vážky a iné...

Posledné roky sa ľudia na Slovensku nadmerne zadlžovali. Nie je to moja teória, je to podložené štatisticky. Boli sme najrýchlejšie zadlžujúce sa domácnosti v Európe. Na dlhu nie je nič zlé, ak existujú dobré podmienky na zárobok a teda na splácanie dlhu. Problém nastane, ak dotyčný stratí prácu a dlhšie nevie nájsť ďalšiu. Alebo ak príde o časť príjmu, pretože situácia na trhu sa zmení (kríza a iné...)

„Puškin stojí už dve hodiny v kúte,“ oznámil mi pred pár dňami môj muž. Prekvapene som sa na neho pozrela. „Za trest?“ „Nie, pobil sa s Mladým a Mladý vyhral,“ povedal mi muž a odišiel do Ameriky (čo nie je za oceánom, ale u nás na druhom dvore). Išla som sa na Puškina pozrieť. A nešla som za ním do knižnice, ani do literárneho múzea v Brodzanoch …

Oslabenú imunitu mám od autonehody. Napadlo mi, čo by bolo so mnou, ak by som bola doma. NEVIEM. Budem úprimná, Koronu vôbec neriešim. Momentálne mám plnú hlavu toho, či zostanem do konca života komplet ochrnutá. Odmietam rozmýšľať čo by bolo, keby...

„Zabalila to“ aspoň na pár hodín.  Obrazovku počítača vymenila za obrazy prírody. Zvuky médií za spev vtákov. Dobre som urobila. Mám okysličené pľúca, vyvetranú „kečku“.  V nohách zdravú únavu. A čo je hlavné, prišlo upokojenie mysle.

Priatelia, zamilujme sa do života, dajme si do vázy čerstvé kvety, pustime si do domovov čerstvý vzduch, čítajme  knihy, trávme čas rozhovormi, vytvárajme si hodnotné spomienky, urobme si fotky, smejme sa spoločne- nech jediná naša bolesť je z toho, ako sa nám natriasa bránica zo smiechu.

Ahojte milí štyridsať a plus. Píše vám spisovateľ Alfonz. Hlavne tým tak trošku strachoprdom. Bombarduje nás ťažké delostrelectvo slovami Korona, nakazení, pandémia, mŕtvi, dokonca aj vírus a vychádza nám z toho, že všetci umrieme.

Doba je neistá. Mnoho ľudí prežíva strach, paniku a prepadáva katastrofickým úvahám. Hovorí sa o domácom väzení, o tom že deti budú musieť opakovať ročník, ako všetko krachuje, ako sa bojíme o život našich blízkych, o tom ako svet už nikdy nebude rovnaký. Napätie stúpa, plač je na krajíčku, padáme pod ťarchou situácie. Je to snáď koniec?

Neboli to samé katastrofy, no ani jeden sa časom neosvedčil. Napriek tým mnohým sklamaniam a nezdarom nezatrpkla, nehádzala všetkých mužov do jedného vreca s nálepkou Neschopní debili a stále dúfala, verila, že raz už stretne toho pravého, ktorý tam kdesi na ňu čaká a s ktorým po boku bude jej život krajší.

Čoraz viac urážok a hejtu vidím na internete. Akoby sme si neuvedomovali, že je to teraz naše hlavné miesto stretávania sa, lebo sme odrezaní od života, na aký sme boli zvyknutí. Začnem trochu okľukou, ale vrátim sa k hejtu. Záver bude pozitívny. Minule som stretla susedu. Chodím behať do sadu nad našim domom. Chodím každý deň. Nikto, okrem mňa, tam …

Je skoré ráno. Tlačím vozík po hobby markete, aj keby som práve teraz radšej spala. Ale nespím, lebo sme sa tak s mamou dohodli. Včera sme boli v tomto istom hobby markete a nakúpili plný vozík zeminy, rýľ pre ženy, nožnice na kríky a kvety. Veľmi veľa kvetov. A keď sme prišli domov a zhodnotili situáciu (medzičasom som zrýľovala kus trávnika, aby sme tie kvety mali …

Je zrejmé, že potrebujeme, aby výsledný preparát mal aspoň 60% alkoholu. Ideálne ešte viac. Mnohí ľudia si nakúpia a potom riedia – ale takpovediac NERIADENE. Teda vo výsledku potom nemôžu očakávať, že bude mať roztok potrebnú účinnosť aspoň 60%.

Dávať nádej a povzbudzovať ľudí po 40ke má význam Dňa 4.3.2002 a 5.3 2020 sme sa zúčastnili festivalu práce Profesia Days 2020. Išli sme do toho opatrne a s rešpektom. Myslela som si, že toto podujatie je hlavne pre mladých. Mýlila som sa. A to je dobre. Je vo firmách miesto pre skúsených ľudí? Tak je či nie je? Čoraz viac sa s touto otázkou stretávam …

O pokore pred Bohom i pred všemocnou Prírodou sa veľa píše, hovorí... Pretože nám úcta a pokora zutekali pomedzi prsty i naše myšlienky niekde dostratena... Do tmavých kútov, kde možno čaká na znovuzrodenie, ako bájny vták Fénix, ktorý vstal z popola...

Všetko je zo života. Snažím sa vyjadriť, ako sa cítime – ja, moji blízki, priatelia, zákazníci... v podstate nejako okľukou odrážam celospoločenskú klímu. Chodím stále s ušami na stopkách a veľkým telefónom „Note“ s elektronickým perom po ruke... ak ma niečo napadne alebo začujem, rýchlo zapisujem! Moja krátkodobá pamäť je na tom dosť mizerne, lebo som v neustálom pohybe medzi firmou, deťmi, telefonátmi a miliónompäť ďalších úloh a čo si nezapíšem, o pár minút si nespomeniem

Každý z nás mal niekedy v živote na očiach ružové okuliare. Nie také, čo sa rozbijú, keď spoznáme charakter človeka a zistíme, že sme sa v ňom mýlili. Sú aj ružové okuliare, ktoré nám spadnú z očí, aby sme zistili , že sme nimi len zakrývali niečo, čo sme nechceli vedieť.

Čo to Kľúč vzťahu je? Je to neviditeľná vibrujúca energia jednotlivých čísel, ktorá je natoľko silná, že dokáže usmerňovať chod udalostí vo vzťahu. Tých kľúčov je deväť, ako aj deväť základných čísel, deväť štvorcov v Pytagorovej mriežke, deväť planét slnečnej sústavy. Ak dovolíte, rada Vám týchto deväť kľúčov predstavím ako vo vzťahoch fungujú.

Vraj zvieratá dokážu liečiť. Myslím, že je to aj tým, ako s nimi komunikujeme. Asi všetci alebo väčšina z nás máme tendenciu sa k svojim domácim miláčikom a zvieracím členom rodiny vyjadrovať častokrát slušnejšie a prívetivejšie než k ľuďom. A to je to ...

Na snehu i na blate, sú rovnako krásne. Svetielkami stromčekov, vždy lákajú básne. Cítime sa zrazu ináč, sme viac na mäkko. V našich srdciach jemne hreje, teplý plamienok.

Zdenka Bučeková  nám prispieva do magazínu emotívnymi textami. Ten najnovší je o tom, že  niekedy treba z hlavy a mysle povyhadzovať niektoré veci. Psychológovia tomu hovoria duševná psychohygiena. Zdenka to nazýva upratovaním. Tvoja hlava nie je smetný kôš.