BLOG

Po štyridsiatke sa mnohé veci začnú meniť. Nielen v tele, na tele ale aj v hlave človeka. Projektom chceme osloviť ľudí po štyridsiatke. Čiže aj päťdesiatnikov, šesťdesiatnikov a vlastne všetkých. Lebo otázka: „Čo koho do toho koľko ja mám rokov?“ nie je len moja. Môže sa stať aj vašou.

Pijem filtrovanú vodu z vodovodu. Nekupujem balenú. Veď načo? Vedeli ste však, že po dlhšom pití filtrovanej vody vám môžu chýbať minerály a niektoré stopové prvky? Je preto dobré striedať pitný režim s minerálnymi vodami, alebo s vodami, ktoré sú obohatené o vitamíny – tzv. vitamínové vody, funkčné nápoje a šťavy. Funkčný nápoj nie je „energeťák“ Niekedy sa stáva, že si vitamínovú vodu alebo funkčný …

Prosím všetky ženy nech zdvihnú ruku, ak by chceli podstúpiť interrupciu. Len tak. Z pasie. Lebo nemajú nič lepšie na práci. Dnes, keď sa počet interrupcií znížil o 75% oproti rokom dozadu, tu niekto vykrikuje a kope do otvorených dverí?

 Mám rád starých ľudí, ktorí sú múdri a môžem sa od nich veľa naučiť, prípadne odovzdať im svoj pohľad na život, obohatiť sa vzájomne.  Tých opačných obchádzam širokým oblúkom. Nechcem sa nechať sťahovať do ich bažín, kde sa necítim dobre a úzkosť mi srdce zviera.

Keď Elena Ferrante píše o Neapolských predmestiach, píše aj o slovenských dedinách. Do školy s nami chodili Zuza, Luca, Michala a Gaba. Nemali sme Mariky, Majky ani Márie, zato  však Mary – starú, mladú, cickatú či prespatú. Ivany mali celkom šťastie, ich meno sa nedalo spejoratizovať. Vždy tu však bolo priezvisko, postava či pôvod, na hanobenie sa zakaždým našiel dôvod. Manžel bol programovo vždy …

Ty, ale vyzeráš! To kde si sa tak zrichtoval? Jednoducho v okamihu, ak človek stratí už v sebe človeka. Triezvosť odchádza do zabudnutia, niekedy spojeného so skutočnými výpadkami pamäti. Nie pekný, ani príjemný pohľad.

Celé to trvalo len pár sekúnd. Vôbec som nerozumel, čo sa stalo. O chvíľu prišli tato so strýkom a pýtali sa, či som náhodou neviem čo sa stalo, lebo oni videli policajné auto, ktoré sa pri cúvaní v šmyku otáčalo na križovatke a uháňalo niekam do tmy. Povedal som im svoj príbeh a dodal, že nechápem. Neviem či to oni pochopili alebo nie, ale viac sa ma nepýtali, len sa dlho smiali.

Sám netuším, kde sa uvidím na budúci rok, nieto ešte o päť, či desať. V ostatnej dobe dosť intenzívne rozmýšľam o zmene povolania, cítim sa po tie dlhé roky vyčerpaný, nemotivovaný, doslova rozbitý. Z pohľadu autorského by som chcel naďalej písať zaujímavé príbehy, vydávať knihy, ktoré by čitateľov tešili a kresali v nich túžbu po novej a novej mojej knihe.

V tom istom čase, len o niekoľko kilometrov ďalej, konkrétne pred naším domom, zastal pútnik. Doputoval k nám neznámo odkiaľ, v krčme oproti povedal, že sa zobudil v Piešťanoch a rozhodol sa, že ide pozrieť svojho dávneho kamaráta. Lenže dávny kamarát, teda môj muž, bol práve v tej chvíli na Bošáci a tak sa pútnik, vyholený a celý potetovaný, zložil oproti v krčme.

Skúseností a zažitého mám veľmi veľa. Živnosť sa mi rozbieha pomaly a tak som si chcela „privyrobiť“ vo firmách na postoch s požadovanou nemčinou, lebo ju mám na vysokej úrovni , profi C.1.1. Nuž, a za posledné 2 roky ma zavolali na 6 pohovorov. Všetci mi radili, aby som si manažérske pozície vymazala zo životopisu. Kamarát povedal: „Napíš, že si robila 20 rokov upratovačku!“ „Budeš mať väčšie šance“.

Včera ma kontaktoval Miloš. Napísal mi na základe rozhlasovej reportáže, ktorú pripravila RTVS a ja som sa v nej vyjadrovala. Z mailu bolo cítiť všetko. Rozhorčenie. Beznádej. Pocit zbytočnosti. Depresia. Miloš bol vysokoškolský učiteľ. 13 mesiacov si nevie nájsť adekvátnu prácu. Už sa dokonca hlásil aj za rušňovodiča. Na odpoveď Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. len čaká.  

Niekedy stačí len znova postaviť sa, obliecť si ľudskosť (aj voči sebe samému), našuchnúť na nohy tú správnu obuv a zodvihnúť hlavu do nebies. Tá kráľovská koruna, na našej hlave ešte stále je. Nepočíta roky, pády ani prehry. Stále žiari!

Ako pokračuje cesta za IRON MAN-om po cca 6 mesiacoch? Tu sú moje postrehy! V prvom rade, čo vie snáď úplne každý – šport v primeraných dávkach človeku výrazne prospieva, v neprimeraných dávkach nielenže neprospieva, ale doslova škodí. Čo sú to primerané dávky? Všeobecne to neviem povedať – pre každého je to niečo iné. V súvislosti s aktívnym  športovaním som rozdelil …

Budovať vlastnú kariéru? Alebo vytvárať zázemie mužovi a rodine? Asi dosť častá otázka, na ktorú však neexistuje jednoduchá odpoveď. V stredu sme uverejnili článok od Dany Ljubimovovej. Bol to taký Dankin experiment. Keď sme si článok prečítali, vravíme si – no sme zvedaví. Bol to totiž vhľad do života ženy v tieni.  No a okrem komentárov na sociálnych sieťach nám …

Je leto. Asi zbytočne píšem, že je, pretože každý kto žije na Slovensku, ho za posledné dni zakúsil intenzívnejšie ako by chcel. Teplomer hlásil 35 stupňov a vtedy je človeku všelijako, len nie dobre. Zdravé nie je behať. Ani bicyklovať. Keď však bývate v Senci, riešenie je po ruke. Guláška.

Hoci by ma ľudská hlúposť a bezohľadnosť už nemala prekvapovať, vždy sa jej čudujem s rovnakým úžasom.Celé roky som do práce cestovala prímsetskom linkou Senec- Bratislava. Kedysi to nebývalo také strašné, od momentu, kedy som pustila kľučku môjho bytu v Senci, po zapnutie počítača v redakcii ubehlo len 40 minút. Samozrejme za predpokladu, že na ceste nebola havária. Vtedy to trvalo podstatne dlhšie.

No dobre teda, tak idem teda s kožou na trh. Aspoň sa ukáže, kto moje blogy číta. Áno, som šoférka a nie som dokonalá (šoférka). Auto je pre mňa nevyhnutný prostriedok na prepravu z bodu A do bodu B. To je všetko, čo od neho očakávam. Aj napriek tomu, že „zbrojný pas“ teda vodičské oprávnenie vlastním už viac ako 20 rokov, stále je čo …

Túto starú pravdu si pamätám ešte z detstva a preto usudzujem, že niekedy musela aj v našich končinách platiť. Možno som „skazená“ rokmi života v zahraničí, ale už si ani nepamätám, kedy som sa naposledy cítila ako pán…hlavne v tomto kontexte. Skutočný príbeh V babkinom dome je chladno a mám dieťa, ktoré má asi nejaký problém s termoreguláciou. Napokon, prespal svoje prvé štyri mesiace v kočiari pod hrubou dekou …

Mám rada ľudí, ktorí sa prechádzajú po ulici s otvorenými očami, ktorí sa nestarajú iba o to, čo sa deje v ich byte či záhrade, ale vidia aj za plot svojho domu. Bývam v jednej z najkrajších mestských častí Bratislavy a na prechádzkach ma vždy trápilo, koľko je všade neporiadku. Keďže som „snílek“, vždy som si predstavovala aké krásne by boli namiesto nánosov …

Netvrdím, že by sa nám trapasy inokedy nestávali, ale v elegantnom veku majú výnimočné čaro. Na mnohé dokážeme zabudnúť hneď, ako ich v zdraví a elegantne prežijeme. Ale sú také, ktoré nás rozosmejú aj po rokoch. Na priechode pre chodcov Išla som do kancelárie, výnimočne na pešo. Postála som na priechode pre chodcov spolu so skupinkou ľudí. Po ceste prechádzal kamión a v tom vodič …

Ženy v mojom okolí pivo nepili. Aspoň čo si pamätám. Moja starká kupovala starkému pivo vždy, keď išla na nákup, hoci sama ho nikdy nepila. Mamu som tiež nikdy pivo piť nevidela. Keď som sa raz starkej spýtala, prečo ona pivo nepije,vysypala na mňa X dôvodov prečo nie. Pivo podľa nej smrdí, po vypití už jedného piva sa musí chodiť častejšie na WC, ako vy by vyzeralo keby Ona-žena pila pivo z fľašky, čo by na to povedali jej kamarátky, po pive sa musí vždy grgať a to vôbec nejde po tichu. Pekne nahlas ako jeleň. Je horké a vždy studené, čo podľa nej nie je dobré na hrdlo a v cukrárni ( kaviarne vtedy vo veľkom množstve neexistovali), kam ona chodila so svojimi kamarátkami pivo nepredávali. Z piva sa rýchlo opiješ a ako veľmi zle sa vracia, keď ti pena ide až z nosa atď.

Niektoré akcie sú pompézne a iné skôr komorné. O to silnejšie. Minulý týždeň sme zorganizovali autorské čítanie spojené s autogramiádou knihy Gamblerky. V príjemnom prostredí kaviarne Antikvariát spovedala spisovateľka Monika Macháčková spisovateľku Katku Mayer. Ak ešte nemáte knižku, zaobstarajte si ju. Práve sa robí jej dotlač:) Za foto Ďakujeme Gabriele Teplickej. Urobila ich pro bono, ako osobná priateľka Katky Mayer. …

Nie nebude to ezoterické čítanie. Ani náhodou. Bude o ženách po 40ke. Ako ste na tom? Máte svoju maternicu na mieste? Tam kde má  byť? Alebo už ste bez? Čudné otázky takto na úvod, však? Možno na ne nemáte chuť. Ak môžem poradiť, odložte si tento link a vráťte sa k článku, keď  vám najbližšie povedia, že treba „ju“ ( …

Telefonujem s mamou a popritom tom, ako si vypočujem, čo nového v Bratislave, aké je počasie, ako pokročila s prerábkou kúpeľne a že jej nemá kto porýľovať kúsok hriadky pod cibuľku, púšťam sliepky z tretieho dvora (výbehu pre kozy) na druhý (na ktorom je kurín). Keď sa slnko skloní ponad tie naše kršteňanské kopce, sliepky už vedia, že ak im je život milý a nechcú skončiť rýchlo a bezbolestne v líščej tlame, musia byť do zotmenia v kurníku. Väčšina už sa prechádza pri bráne, ostatné bežia, čo im nôžky a plné hrvoly dovolia. Len madam Margaret Thatcherová kráča s noblesou a ešte si popritom aj niečo rozpráva popod nos, teda vlastne zobák. V bránke sa postaví na prah, poobzerá sa doprava a doľava, akoby bola na prechode pre chodcov a potom ladne, ako pravá dáma, odkráča do kurína medzi ostatné sliepky.

Bola hrdá, že je toho súčasťou. A nežije na druhej strany rieky. Jej sen odvtedy žije. Desiatky autorov nachádzajú nové smerovanie, žijú svoj sen, si ju na druhom brehu rieky. Ak je to aj váš sen, pridajte sa!

V prírode pojem odpad neexistuje. Všetko je súčasťou biologických cyklov. Čoho sa zbaví jeden organizmus, sa stáva zdrojom pre iné živé bytosti. Mŕtve organizmy, živočíšny trus alebo rastlinné zvyšky sú organický odpad a používajú sa ako potrava pre iné organizmy.

Prvá vec, ktorá prišla so štyrmi krížikmi na chrbte, bola tá, že sa už nechcem páčiť všetkým, jednoducho nechcem! Usmievam sa, lebo mám na to chuť, mračím sa, spievam, výskam, pretože taký som, a nechcem to meniť. Som originál - nikto iný rovnako múdry, hlúpy, škaredý, pekný, skromný,namyslený neexistuje :-) Zasahovať do seba samého len preto, že si “pán Jozef “ myslí, že je to nevhodné, alebo “Terka 69” naopak, že by sa jej páčilo, keby som ešte pridal, že som suchár :-))), je pre mňa už teraz nemysliteľné, dokonca to považujem za hlúpe.

„Milí priatelia, dnes je to presne 6 mesiacov, čo zajtra začnem behať!“ tento status skrýva v sebe viac pravdy ako si v prvom momente uvedomíme. Pobavil ma. Hneď mi hlavou prebehli všetky moje novoročné predsavzatia. Myslím tie posledné. Tie minuloročné sa mi v podstate podarilo splniť. A aj preto si dovolím ja, ktorý „šumivé“ už takmer 24 mesiacov nepožívam, napísať niečo o šumivých predsavzatiach.

Mám klienta v Košiciach. Super ľudia. Vybrala som sa na pracovnú trojdňovku. Je zima, cesty sú neupravené, tak teda vlakom. Veď, keď už platíme milióny na reklamnú kampaň s názvom IDEME VLAKOM, nech sa to teda tým železniciam rentuje. Tento blog som spracovala ako mix postov na sociálnu sieť. Pretože takto to bolo. Nevedela som sa udržať a postupne som prinášala správy …