Naučil som sa, že každý prejav „zlého“ človeka je istou formou volania o pomoc.

Volanie o pomocVolanie o pomoc? 

Keď čítam a počúvam príbehy ľudí, spomeniem si na svoje, a potom ľahšie počúvam bez emócií.

Naučil som sa, že každý prejav „zlého“ človeka je istou formou volanie o pomoc.

Ak mu nevieme pomôcť, nemusíme s ním zdieľať náš život ani čas ako taký. Ak by sme mu mohli pomôcť, bolo by to asi iba cez neho samotného. To však musí dotyčný chcieť. Aspoň si myslím. Myslím si tiež, že každý si občas potrebuje sám pomôcť, aby nebol odkázaný na druhých a mohol vyrásť do osobnosti, akou sa má/môže stať. Ale ako si človek môže pomôcť?

Možno cez sebapoznanie.

Možno sebapoznanie je cestou k sebauvedomeniu a sebavedomiu. Alebo aj nie. Možno sebapoznanie vyžaduje veľkú odvahu byť k sebe samému úprimným a mať silu priznať si všetky tie pochybenia, ktoré človek dával na zodpovednosť niekoho/niečoho iného. Možno si tým človek na seba naloží ešte viac, a možno si povie, že je super, že je schopný priznať si všetky tie svoje slabosti, uniesť ich.

Že sa môže venovať svojmu rozvoju a v súlade s vlastnými hodnotami sa stať lepším, silnejším, krajším človekom/charakterom… a možno toto je cesta k sebavedomiu, a teda aj k sebaláske (lebo o tej sa píše/hovorí veľa, len je to vždy taký impotentný a neuchopiteľný obsah, že pomáha skôr sebaklamu, ako sebaláske).

A možno je to len jedna z mnohých ciest. Neviem…

Nie som psychológ a nemám riešenia – mám iba otázky a zamyslenia.

Možno aj vďaka tomu o sebe nezmýšľam negatívne a nemusím si nič nahovárať. Možno aj vďaka tomu viem prijať odlišnosť iných, ich vlastnú cestu, a pritom sa nezapodievať definíciou druhých. Cítim sa aj vďaka tomu viac slobodný, lebo sa tak rozhodujem.

A áno, aj mňa chvíľkovo vie čo-to vytočiť.

A potom, keď to pustím, cítim sa super.

Fakt.

Vždy sa dá upriamiť pozornosť na niečo iné alebo pozrieť na situáciu z iného uhla.

Martin Vacho

Korektúry: Katarína Málková

Mohlo by vás zaujímať