Zemetrasenie, aké bolo včera, poškodzuje spravidla len zle postavené budovy. Dobre postavené neovplyvní

Zemetrasenie Slovensko 2023. Zemetrasenie, aké bolo včera, poškodzuje spravidla len zle postavené budovy. Dobre postavené neovplyvní

Ako súvisí dnešné zemetrasenie a mletie suchých rožkov?  Prečo vzniklo, akú malo silu? Mohlo poškodiť kvalitné budovy? Prečo práve na východe Slovenska? Vysvetľuje Daniel Furka.

V prvom rade sa zemetrasenia delia na niekoľko skupín, z ktorých najdôležitejšie predstavujú tektonické a vulkanické.

V rámci Slovenska sa netreba obávať vulkanického zemetrasenia, pretože nemáme aktívne sopky. Takisto je možné pozrieť zmeraný seizmogram (obrázok) ktorý je ukážkový k tektonickému posunu pevninskej dosky (ďalšie miesto kde bola schovaná pikantná  matematika).

Už teraz vieme, že zemetrasenie vzniklo uvoľnením napätia pri posuve zemskej platne voči inej platni. Normálne tento proces beží bez otrasov, ale ak je na povrchu zlomu nepravidelnosť, zvyšuje sa tlak a trecí odpor, čím sa uvoľňuje elastická-deformačná energia. Je to ako mletie suchých rožkov. Ide to, ide to, až do bodu, kedy sa kus rožka sprieči. Zatlačíme viac, rupne to, stôl sa zatrasie a ideme ďalej až po ďalšie spriečenie.

Zemetrasenie bolo stredne silné.

Podľa odhadu SSS (Srbsko) Mag=4.8 a podľa odhadu NIEP (Rumunsko) dokonca 5.4. Takéto zemetrasenie poškodzuje spravidla len zle postavené budovy, dobre postavené budovy neovplyvní. Osobne, podľa našich odhadov, je realita okolo 5.1. Tieto zemetrasenia sú dostatočne silné aby ich zaznamenali seizmografy na celej planéte. Takže Slovensko bude zas raz kade-tade v novinách.

Pravda však je, že aktuálne spresňujúce výpočty ešte prebiehajú a zahŕňajú množstvo korekcií a iterácií. Presná hodnota bude dostupná o pár dní. Hĺbka epicentra bola medzi 10 až 16 km (odhad SAV je aktuálne 17.9). Energia zemetrasenia bola 560 MWh, čo sa dá predstaviť ako elektrina pre zhruba 300 000 ľudí na jeden deň.

Ak sa zem zatrasie, tak sa otrasy šíria rýchlosťami 3 – 10 kilometrov za sekundu. Preto seizmografy v Bratislave zaznamenali zemetrasenie s oneskorením takmer minútu po skutočných otrasoch. V takej Austrálii ho však zaznamenajú až o 1- 3 hodiny. Na východnom Slovensku však slabučké, často nebadateľné zemetrasenia vznikajú každú chvíľku (pripájam obrázok).

Ako často však je možné zemetrasenia očakávať? Posledné veľké a prístrojovo dokumentované zemetrasenia v SR boli zaznamenané v roku 2006 (Mag=4. a v roku 1982 (Mag=4.6). Obe boli slabšie ako dnešné zemetrasenie. Ak sa potvrdí náš odhad o Mag=5.1, bude sa jednať o najsilnejšie meraním dokumentované zemetrasenie v SR za posledné desaťročia (**aktualizácia +3h, identický výsledok sily ako my, majú už 3 renomované agentúry KRZO, RENASS, ELRN).

Verím preto, že najbližšie roky nás nič podobné nečaká.

Aj keď pri zemetraseniach je to ako mačka vo vreci. Veríme a dúfame že sa dnes nikomu nič nestalo a podobné otrasy sa v blízkej dobe nezopakujú.

Obrovské zemetrasenia boli napríklad:

-1906 (Mag=5.7, Dobrá Voda, TT)

-1858 (Mag=5.1, Žilina, ZA)

A teraz sa dostaneme k tej stále dokola popisovanej Richterovej stupnici, ktorá mimochodom má aj obmedzenia. Jej hlavnou vlastnosťou je, že je logaritmická. Čiže rozdiel medzi zemetraseniami s Mag=1.8 a Mag=2.4 je pomerne malý, avšak rozdiel medzi zemetraseniami 4.8 až 5.4 je obrovský (v prílohe obrázok).

Na záver uvedieme zaujímavé porovnanie so svetom.

Zrovnateľné zemetrasenia boli za poslednú hodinu v Paname a v Indonézií. Takže, nie sme na to sami.

V porovnaní so zemetraseniami, ktoré sa dnes udiali na celom svete je toto naše až siedme najsilnejšie. Predbehli nás Rusko, Afganistan, Indonézia. A Japonsko dokonca s tromi zemetraseniami. Bez posunov tektonických platní by sme však nemali kam chodiť lyžovať, pretože by neexistovali Tatry, Himaláje a iné pohoria. Dokonca, je veľká šanca, že miesto z ktorého práve píšem, by bolo dno oceánu a ja by som bol gigantickou kosatkou.

Kolegovia seizmológovia, prosím odpustite niektoré zjednodušenia.

Pre detaily o tektonike v SR doporučujem napríklad prácu od veľmi múdrych kolegov z prírodovedeckej fakulty UK a SAV – Kováč a kol.