Všetci si uvedomujeme, že siete a internet neukazujú realitu takú, aká je. Zdá sa mi to, alebo sa už stretávame menej?

Rada stretávam živých ľudí.

Ľudí, s ktorými sa môžem zabudnúť v dlhej debate, že si ani nevšimnem ako nám uplynul čas. S ktorými prekecáme hodiny o všetkom a o ničom. Zdieľame svoje pocity, oči nám žiaria a hltáme každé slovo a máme toho toľko čo povedať. Domov odchádzame spokojní a inšpirovaní.

Zdá sa mi to, alebo sa už stretávame menej?

Odkedy máme počítače a mobily, mnohým sa už nechce strácať čas. Doba je rýchla a stále treba niečo riešiť. Vybavovať. Zariaďovať. Veľa energie venujeme práci a nemáme dosť času ísť von s tými, ktorých by sme chceli stretnúť, či spoznať. Treba sa dohodnúť, treba tam ísť a žerie to čas. Okrem toho, posedieť si niekde vonku nás aj niečo stojí. Keď už sa treba porozprávať, tak si dáme „online meeting“. Nech nestratíme ani minútu cestovaním. A tak máme online konferencie, online workshopy, online školenia, online meditácie, online cvičenie jógy či tai chi. Každý zavretý sám doma, no na oko sa tvárime, že sme sa stretli.

Takto to chceme?

Keď nás zaujíma, ako sa majú naši priatelia a známi, tak si prelistujeme facebook a instagram, aby sme zistili, čo majú nové. Vlastne, často tam už ani nesledujeme svojich známych, ale kopec cudzích ľudí, ktorí sa nám zdajú zaujímaví. Sem-tam niekomu dáme lajk. Alebo niektorí ani to nie, lebo majú zásadu, že nelajkujú. Poprezerajú si novinky friendov, alebo aspoň to, čo im tí friendi chcú zo svojho života ukázať. Zoberú to na vedomie a listujú  ďalej.

Vytvárame si povrchné domnienky o tom, kto sa ako má, kto ako žije a aký vlastne je.

V skutočnosti však o ňom nevieme nič. Keď na sieťach sledujeme mladú usmiatu slečnu, myslíme si aká je dokonalá a jej svet je gombička. Len si cvičí, chodí do spoločnosti v krásnych šatách, natáča videá a nemá starosti. Závidíme jej luxusný život. Ona nám však neukáže svoj smútok a prázdnotu, ktorú cíti. Keď sledujeme človeka, ktorý zdieľa všetky svoje kiksy, lebo chce, aby sa z nich ľudia poučili, myslíme si, že sa mu dejú len zlé veci. No on to možno vníma ako školu života a so záujmom rieši jednu situáciu za druhou, lebo vie, že ho to rozvíja a môže sa zlepšovať.

Usmiata pani so štyrmi deťmi navodí dojem, že je supermatka mesiaca a dokáže vyriešiť každý problém s deťmi s úsmevom. Ako by sme sa jej mohli vyrovnať? Niekto sa nám zdá na internete prísny a odmeraný, neprístupný a nekompromisný. No potom, keď ho stretneme, zistíme, že je to milý a usmiaty človek, priateľský a dobrosrdečný. A ďalší to má presne naopak – vytvára dojem, ako má všetkých rád, no len čo vypne  počítač a mobil, každého poohovára a ak mal niekto iný názor, v duchu ho pošle… veď viete kam. Lebo je to vraj blbec.

Všetci si uvedomujeme, že siete a internet neukazujú realitu takú, aká je. No napriek tomu si nejako ten názor tvoriť musíme. Každý si do neho vložíme svoje vlastné skúsenosti a presvedčenia, svoje vlastné pohľady na svet a naše hodnotenia sú potom skreslené.

Práve preto sa tak rada stretávam s ľuďmi naživo.

Keď ich vidím a počujem na vlastné oči a uši, keď vidím ich mimiku a gestikuláciu, keď cítim ich energiu,  keď sa  môžeme porozprávať a vnímam, či je tam súlad alebo to niekde škrípe. Či je tam pokoj a môžem sa úplne otvoriť a úprimne hovoriť o všetkom, alebo si musím dať stopku a kontrolovať svoje slová. Poviem vám, to druhé nemám veľmi rada. Zato nikdy nemám dosť tých úprimných a otvorených diskusií o živote, o svete a vždy sa rada nechám prekvapiť tým, ako premýšľajú a ako to majú nastavené ostatní. Zaujíma ma ako žijú, čo ich trápi aj čo im robí radosť. Preto dúfam, že budem mať stále možnosť spoznávať nových inšpiratívnych ľudí. Učiť sa od nich. Nechať sa unášať tým pocitom, že sme naladení na jednej vlne.

Keď toto píšem, hovorím si, že to vlastne ani nie je až také zlé. Stačí len nedávať pozornosť tomu, čo sa nám nepáči.

Áno, občas príde niekto, kto povie, že je pracovne vyťažený a stretnutia naživo nerobí. Nech sa dohodneme online. Ale kto chce, ten si spôsob vždy nájde. A tak neváham zavolať na kávu aj ľudí, ktorých som nikdy nestretla. Vždy sa objaví niekto, kto to má nastavené podobne. Vykročíme z komfortnej zóny a svet je hneď zaujímavejší.

Ilustrátorka Iveta Malá – už keď sme sa stretli prvý raz, energia zafungovala a nevedeli sme sa prestať rozprávať. Hneď bolo jasné, že nám spolupráca na knihe bude krásne klapať.

Martina Janková – autorka detskej knihy Maťko a záhada dreveného domčeka

Knihu si môžete ešte dnes objednať v predpredaji a podporiť jej vydanie…

Link tu: https://www.startlab.sk/projekty/3748-matko-a-zahada-dreveneho-domceka-/