Vaše myšlienky sú to, čo rozhoduje. Ako ostať v kľude, keď sa cítite nepochopení?

Vaše myšlienky sú to, čo rozhoduje. Ako ostať v kľude, keď sa cítite nepochopení?

Priatelia. Urobila som už stovky rozhovorov. Mnohí odborníci v rozhovoroch hovoria, že vaše myšlienky sú to, čo rozhoduje. Nech nastane akákoľvek situácia, dôležitý je postoj. Krásna teória, ale ako ju dostať do praxe? No najlepšie v praxi. Keď situácia nastane…

Ako ostať v kľude, keď sa cítite nepochopení? 

Včera som ešte bola v Afrike. Boli sme s mužom v Egypte. Trochu si oddýchnuť, ale ja som bola aj pracovne. Internet v Egypte nebol dobrý a bola som rada, keď som na chvíľu chytila signál. Nepomohla ani egyptská simkarta. Preto som sa rozhodla, že budem dávať do magazínu články z minulosti. Len ich repostnem. To zaberalo minimum času. A zároveň sa mnohí ľudia, ktorí si predtým text či rozhovor nevšimli, dostali k obsahu. Takto som dala včera ráno opätovne rozhovor s Janom Mühlfeitom. Jan je žijúca legenda biznis sveta. Ale užil si svoje.

Do blázinca vás môže dostať aj to, čo milujete, ak sa nenaučíte oddychovať…

Jan sa nebojí rozprávať o tom, ako vyhorel a skončil v blázinci, kde navliekal korálky. Doslova a do písmena. Slovo blázinec používa Jan pravidelne. Nemyslí to dehonestujúco, veď sám v zariadení skončil. Popisuje v tom rozhovore všetko. Aj to, čo človeku v takej situácii nepomáha, aj to, že lieky sú dôležité, ale aj to, že je dôležité sa liekov po istej dobe zbaviť. Dnes Jan svojim postojom a skúsenosťami pomáha tisícom ľudí, pretože žijeme dobu, akú žijeme. Prežijú len psychicky odolní…

Dehonestácia…?

Vystúpili sme vo Viedni a ja som si prehodila simkartu. Nabehli správy za celý týždeň. Kým sme čakali na vodiča, klikla som na príspevok s Janom na Facebooku. Skoro som onemela. Zbehli sa na mňa všetci. Že som neprefesionálna. Že titulok dehonestuje ľudí s psychickými problémami. Že aktuálne veľa o vyhorení hovoria Koščová aj Smatanová. A ďalší. Že ten titulok je cez čiaru… Slušne som odpísala, že titulok je citácia. Presne takto to Jan povedal. Na to som dostala odpoveď, že som to mala dať do úvodzoviek… Priznávam, že nemám vyštudovanú žurnalistiku. Ale mám za to, že ak dám do titulku celé meno človeka, za tým dvojbodku a potom jeho citáciu, tak úvodzovky už netreba. Tak to vždy robím.

Navyše, Jan videl titulok aj rozhovor. Poďakoval za priestor. Nemal výhrady. Článok visí aj na LinkedIn, kde Jana pozná celý biznis svet.

Do messengera mi prišli aj správy, aby som ten titulok zmenila. Ja ten titulok neznemím. Je to výrok môjho hosťa. Bodka. Ak ten titulok vyprovokuje ľudí k tomu, aby si rozhovor pozreli, tak účel je splnený. Rozhovor je to pomáhajúci. Také sú reakcie ľudí, ktorým rozhovor pomohol a napísali mi.

Nie som necitlivá…

Vyrastala som v rodine, kde som od detstva vyrastala s blízkou osobou, ktorá mala duševné problémy. Moju mamu po mozgovej porážke postihla duševná choroba. Výron krvi do mozgu spôsoboval, že mala manicko – depresívne stavy. Nikdy sme nevedeli, do akého dňa sa zobudíme. Dokonca sme nevedeli, či mamu nájdeme doma. Či ju nebudeme musieť hľadať po dedine. Užila som si ako najstaršie dieťa v rodine svoje. Veľa toho padlo na moje ramená. Som posledná, kto by si dovolil očierňovať alebo znevažovať ľudí s takýmto zdravotným stavom. Po včerajšku sa však pýtam: To už sme sa tu naozaj všetci zbláznili?

Nerozhoduje situácia, ale váš postoj…

Želám každému človeku len to dobré. Vaše myšlienky sú to, čo rozhoduje. Je to tak aj v prípade spomínaného rozhovoru s Janom. Buď naň budete reagovať na základe titulku – budete mať snahu povedať mi svoje. Alebo si pozriete rozhovor. A keď sa vám zapáči, pošlete ho ďalej…

Snažím sa teda ostať v kľude, aj keď sa práve cítim nepochopená.

Krásne dni plné zdravia…

Martina Valachová

Celý rozhovor je tu…