Hejt? Želali mi, aby som si už nikdy nevrzla alebo práve naopak, aby ma niekto riadne… ONÉ, viete čo…

Čo je to hejt alebo hejtovanie po slovensky

Hejtujem, teda som

Po uverejnení minulotýždňového článku o tom, ako byť dobrý partner žene, mi prišlo veľa reakcií a komentárov. Potešilo ma, že veľa čitateľov pochopilo nadsázku a humor, ktoré som do článku aplikovala zámerne.

Písalo mi veľa žien, že mi ďakujú a že sa v ňom vidia, že sa dobre pobavili. Muž, s ktorým som sa stretávala, našiel sebareflexne v článku kúsok seba a veľmi mužsky to priznal. Kamarátkin partner sa vyjadril,  že pochopil čo som chcela témou povedať a že súhlasí, že pozornosť by sa nemala brať ako občasný bonus a darček k objednávke, ale ako celoplošný a potrebný artikel.

Múdre ženy sa teda zasmiali, prípadne slušne vyjadrili nesúhlas. A iné ženy neexistujú. Čiže tie ostatné len asi nemali svoj deň. Lebo paradoxne od nich mi prišlo najviac hejtu. Ale k tomu sa dostanem nižšie.

Som zvyknutá na negatívne komentáre a obťažovanie ešte z čias môjho písania na blogu denníka Sme, nie je to pre mňa teda žiadna novinka.

Od tých čias však pretieklo veľa vody v Dunaji, technológie nám umožnili mať prebytok informácií, vyjadrovať sa aj k veciam ktoré nie sú úplne náš žáner a žiaľ, rýchlokvasne sa z mnohých diskutérov stali odborníci na každý vesmírny prd. Inak to nebolo ani v tomto prípade, mnoho ľudí ma rozanalyzovalo podľa foto, podomoví psychológovia mi bezplatne urobili psychologický profil, zopár mužov mi poslalo foto svojich pohlavných orgánov, aby som videla čím by mi podľa ich slov zapchali ústa a čo presne potrebujem, aby som nevypisovala pi…hlúposti.

Bolo mi želané aby som si už nikdy nevrzla alebo práve naopak, aby ma niekto poriadne… oné, viete čo… aby som nemala čas na sprostosti.

Chcem vám povedať toto: ďakujem. K vašim emailom som si zobrala pukance, vyložila som si nohy a veľmi pozorne som sa venovala každému komentáru. Pánovi, ktorý ma odhadol, že by som rada podržala Kollárovi a páčilo by sa mi to odkazujem, že nie, nepodržala On nie je môj typ a ja nie som jeho typ. Na to mám v sebe málo plastu a viac mozgových buniek. A ďakujem, už som rodila.

Zároveň kvitujem aj záujem o môj sexuálny život. Ďakujem za opýtanie, nesťažujem sa.

Z prieskumu, ktorý som si urobila z príspevkov k môjmu článku vyplýva toto:

Je takmer neodpustiteľné, ak si slovenská, rozvedená žena v strednom veku dovolí prejaviť názor na mužskú asertivitu, akčnosť. Respektíve ju pomenuje, ukáže na ňu prstom a povie: nie, nie, slovenský muž, nerobíš to dobre, skús to inak. Buď aktívnejší, pozornejší, prejavuj sa. Lebo my, slovenské ženy, sme nejakým doplnkom vás, slovenských mužov? Alebo ste už s materským mliekom nasávali presvedčenie, že ideálna žena drží hubu a krok?

Tam niekde vám zrejme  vyoperovali aj zmysel pre humor a schopnosť čítať s porozumením. Inak by ste si totiž v článku všimli, že píšem, že my ženy vás milujeme, lebo ste úžasní. A myslela som to tak, že naozaj, naozaj. Ja špeciálne mám rada dokonca aj vás, čudákov.

A k vám, sestry moje.

Dospela som do štádia že skutočnou kráľovnou je taká žena, ktorá druhej napraví korunu, neskopne jej ju s rozbehom a s radostným výskaním. Potešili ma tie spätné väzby od žien, ktoré napísali že majú síce iný názor, ale berú do úvahy aj iné, teda moje hľadisko. Lebo nikde nie je napísané, že spolu musíme vždy súhlasiť a len vtedy si rozumieme. Nie, veľké dievčatá sa kamošia aj keď majú rozdielne názory na svet. Práve odlišnosť ich motivuje premýšľať o inom uhle pohľadu a dáva priestor zdravej diskusii.

Za najdôležitejšie však považujem z reakcií toto:

Absolútnu absenciu slušnosti a tolerancie. Dnes je hejt ( ten online, lebo v reálnom svete až také gule diskutéri nemajú, pretože tam už nie je zaručená anonymita. Na nete sa ľahko hejtuje z pohodlia obývačky, bezkontaktne skrytí za obrazovkou počítača) už smutne zaužívaným komunikačným kanálom. Niečo, čo nám nikto nevezme, nesmie, veď máme na vlastný názor právo! A keď pri tom tečie krv, trocha len privrieme oči. Moralizovanie je veľmi populárna novodobá technika ako si uľaviť, veď kde inde si otvorím hubu…jedine online, anonymne, na cudziu ženu.

Niekoľkokrát som si prešla môj článok, aby som sa pozrela kde som presne mohla uraziť, dotknúť sa, zraniť.

Nie, nevidím to tam. Požiadala som o dodatočný komentár mužov, niektorí sa zasmiali, ale vyjadrili sa, že ich to nebolí. Že je to zľahka provokačné, ale to dospelý muž zvládne. S hejtom a nálepkovaním sa stretávajú mnohé ženy, ktoré pracujú v médiách, na menežerských pozíciách, majú určité postavenie. Ak sme niečo dokázali, určite to bolo cez posteľ, cez známosti a podobne. Hanobenie a útočenie má svoj zaužívaný pojem, nazýva sa slutshaming a je to celosvetový problém.

Znásilnená žena si za svoje znásilnenie môže predsa sama, lebo provokovala, správaním, oblečením a podobne. Môj ex určite odo mňa odišiel práve preto, že som taká papuľnatá a mudrujem, mám byť radšej ticho a pripútať sa reťazou k sporáku, veď kto chce doma ženu čo takýmto spôsobom vyjadruje svoj názor, nedajbože ešte aj potreby. Ženy majú v našich konzervatívnych zemepisných šírkach ešte stále také postavenie, že je veľmi jednoduché zbaviť ich dobrej povesti, odoprieť im úctu a je také rýdzo slovenské nerešpektovať ich, ak sa mi ich názor práve nepáči.

Nuž, chlapi, sorry že som si dovolila požiadať o vašu pozornosť.

Ale tak vám poviem, zaujímate ma. Chcela som aby ste vedeli, čo niektoré z nás potrebujú, mohli ste to zobrať ako návod, mohla som vám možno uľahčiť život. Veď vôbec nemusíte súhlasiť, ja nemám patent na celý svet a ani sa o to nepokúšam. Úplne mi stačí tá hŕstka, ktorú moje slová v niečom inšpirovali. Viete, čo robím ja, keď s niečím nesúhlasím alebo ma to irituje? Prejdem ďalej, preskrolujem nižšie. Lebo nie ku všetkému sa treba vyjadrovať, nie všetko je myslené ako útok.

Čo to o vás hovorí, že ste sa rozgágali ako trafené husi? Alebo teda diskutujem, ale veď s kľudom. Online nie je skutočný svet, ten je za oknami našich príbytkov. Prečo chrliť žlč a plytvať emóciami na umelej platforme?

Kúpte tulipány a odneste ich svojej žene.

Vymažte rozpísaný príspevok plný hnevu, pomyslite si čo chcete a nechajte si to pre seba. Vytáčajú vás niektoré názory? Nečítajte ich, alebo si obhájte ten svoj, slušne, bez výsmechu toho druhého. Môj, ani váš názor nijako nezmení chod vecí. Nemáme kľúče od zemegule. Sme vo vesmíre len malé zrnko piesku. Sme úplne bezvýznamní a sme tu len na chvíľu.  Fakt ju prežijeme tak, že sa budeme obhadzovať výkalmi?

Coco Chanel vraj povedala, že svet uctieva originály, lebo sú jedinečné, samé sebou. Doprajme si ten luxus aj my navzájom.

Nora Remiarová

Autorka je redaktorka a blogerka

Poďte s nami oddychovať…

SooGooD – víkendovka pre vaše telo a myseľ vo Wellnes hoteli Kontakt

Mohlo by vás zaujímať