Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Ja som očkovaná a on nie. Povedali sme si to hneď na začiatku a držíme sa toho, že je to každého vec.
Niekedy to zaškrípe, lebo si každý myslíme svoje, on frfle na obmedzenia neočkovaných, ja ignorujem, mám svoje rozhodnutie očkovať sa sama so sebou vyargumentované, a to stačí. Chodí pravidelne na testy a sedí doma, homofisuje. Na dovolenke nás ani s testom vo vybranom hoteli neubytovali, chceli GreenPass. Išli sme teda inam, kde PCR akceptovali (rovnaké mesto, dokonca rovnaká ulica. Iný hotel, iné pravidlá).
Po lesoch chodiť môžeme, tam stromy a kopce neriešia, kto je a kto nie je vakcinovaný, alebo doma počúvame platne a pozeráme filmy. Občas mi povie, že som sa unáhlila a ja jemu, že zbytočne riskuje. Pokojne zdôvodnil svoje rozhodnutie a ja už nemám čo riešiť, nie som jeho mama ani vychovávateľka. Nikde nie je napísané, že musíme spolu súhlasiť úplne vo všetkom. Považujem za dôležité vedieť tieto veci spolu v pokoji „ošéfovať“ a neodhryznúť si pritom hlavu.
A takto by to malo byť aj vonku.
Medzi nami všetkými: očkovanými, neočkovanými, presvedčenými, váhajúcimi, tými, čo majú strach alebo rešpekt, ignorantmi a dokonca aj tými, ktorých voláme dezoláti, antivaxeri. Lebo či sa nám to páči, alebo nie, žiť tu spolu musíme. Je určite lepšie snažiť sa neprelievať zbytočne krv, viete čo myslím. A je fakt, že ešte stále sa všetci môžeme slobodne rozhodnúť a presne to robíme. Každý podľa svojho vedomia a svedomia, ktoré sú… aké prekvapko, subjektívne.
Nenávisti a tenzie je všade teraz plno.
Kamkoľvek sa otočíte, ľudia sú v strese. Z celkovej situácie, nárastu nakazených, ale aj z vlažného a niekedy (často) nepochopiteľného postoja vlády, z nezmyselných opatrení a prípadného ďalšieho zatvárania prevádzok, škôl, krajiny. Z nedostatku razantnosti, nepochopiteľného vyčkávania a nedostatočnej prevencie, z nejasne nastavených pravidiel, no najmä z ich nedostatočnej kontroly. Prišli sme o príjmy, niektoré prevádzky už neexistujú, gastro priemysel v takej podobe, v akej sme ho poznali kedysi, v podstate umrel.
Naše deti sa vrátili do škôl, ale nevieme dokedy. Minuloročné dištančné vzdelávanie urobilo škrt cez rozpočet rodičom, najmä čo sa týka logistiky, no v neposlednom rade sa podpísalo na kvalite vzdelania, ktoré deti dostali. Narastá nervozita, nielen kvôli covidu. Každý má právo na názor, áno, ale nie je v poriadku ak dehonestuje, zosmiešňuje a uráža niekoho s tým opačným. A povedzme si pravdu, robíme to všetci. Aj ja, aj vy. Nie si zaočkovaný? Si automaticky antivaxer, dezolát! Si zaočkovaný? Ty ovca, neschopná samostatného rozmýšľania, len slepo plníš príkazy!
Situácia je zlá a o tom niet pochýb. Mne teraz ide o to, ako to dáme.
Ak sa budeme takto žrať navzájom, pretože si myslíme každý niečo iné, bude ešte horšia. Dostali sme sa sem a teraz už je neskoro plakať nad rozliatym mliekom, riešme, čo naozaj horí. A mám taký pocit, že rozdelenie na dva tábory nielen nikomu nepomôže, ale oheň z nich sa šíri rýchlejšie ako po suchej tráve.
Podľa nových informácií nákazu šíria rovnako zaočkovaní i nezaočkovaní.
Situácia v nemocniciach je tragická ako naše zdravotníctvo samo, vôbec nespochybňujem, že toto je veľmi podstatný faktor. Prečo teda stále nie je očkovanie povinné aspoň pre rizikové a ohrozené skupiny?
Aj keď som sa dala zaočkovať a urobila by som to znova, nechce sa mi s nikým „z druhej strany“ debatovať, argumentovať, dohadovať sa, vysvetľovať… veď načo? Všetci vieme čítať, vyhodnocovať informácie a bez ohľadu na to, čo si myslím o tom, že sa niekto ne/zaočkoval, je to jeho slobodná vôľa. Môžeme argumentovať kolektívnou imunitou, zodpovednosťou a aj sa to deje. Ale kým nenájdeme aplikovateľné riešenie na všetkých, asi sa nedá svietiť.
Ak chce niekto podstupovať riziko, pretože úprimne verí svojmu presvedčeniu, akým spôsobom by sme asi tak mohli zvrátiť jeho rozhodnutie?
Informačné kampane slabšieho aj ťažšieho kalibru sú rozbehnuté, ľudia sú informovaní, očkovanie je dostupné. Viac sa urobiť nedá. Nikdy sa nestane, že ľudia budú mať rovnaký názor, lebo tak to v živote nefunguje. Ale už sme všetci naozaj, naozaj unavení, je to stále dokola. Trvá to už dlho, nezdá sa vám? Akoby sme si ani za svet neodpustili možnosť skákať si do vlasov. Si nezaočkovaný lebo nemôžeš, bojíš sa, máš v rodinnej anamnéze potenciálne rizikové faktory, jednoducho nechceš, neveríš? Okej. Si zaočkovaný, lebo veríš, že vakcína je v tejto chvíli jediné riešenie? Okej.
Každý sme si strojcom… veď to poznáte.
Nedá sa cikať proti vetru, ani prinútiť rieku opačne tiecť.
A v tomto prípade to platí dvojnásobne.
Môže to zle dopadnúť, ale takto sme si to sami vybrali.
Autorka je redaktorka a blogerka
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
Pozrite si aj…
Divné veci, ktoré sa vám môžu diať, keď žijete s človekom s narcistickou poruchou. Ako z toho von? Ako zistiť, že váš partner alebo šéf je v podstate chorý? Pozrite si rozhovor so Zuzanou Zacharovou. Keď vám dá zmysel a môže pomôcť ďalším, dajte nám odber na YouTube a/alebo zdieľajte…
