Šikana je aj na súkromných školách. Našej dcére pomohlo preloženie do chlapčenskej triedy.

Šikana je aj na súkromných školách. Našej dcére pomohlo preloženie do chlapčenskej triedy.

Po nedávnom článku od PhDr. Dany Rosovej, PhD,ktorý sa zaoberal riešením  šikany, sa ozvala čitateľka, ktorá priniesla vlastný príbeh šikany dcéry, ale aj riešenie, ktoré im pomohlo, aby sa jej dcéra nestala objektom dlhodobej šikany. Možno je to dobrý návod a príklad, ako sa vysporiadať so šikanou u vás. Čo pomohlo v prípade jej dcéry?

Z príbehu o šikane

Šikana je pre nás dôverne známa téma. Mám peknú, šikovnú a komunikatívnu dcéru. Hrá divadlo od detstva. So šikanou sme sa stretli, keď chodila do 5 triedy. Dovtedy bolo všetko v poriadku. Ale prechodom na vyšší stupeň začali mať jej „dovtedy kamarátky“ asi pocit, že by potrebovali v kolektíve viac pozornosti. A keď to nešlo inak, začali šikanovať našu dcéru.

Šikana je aj na súkromných školách

Šikana je aj na súkromných školách

Boli sme od škôlky na súkromnej škole, rodičov som poznala. Išla som situáciu riešiť. Odpovede rodičov boli dve:

  • To nie je možné. Naša dcéra je anjel na zemi. Nikdy by nič také nerobila…
  • Áno viem, dcéra mi vravela, čo sa deje tej vašej, ale my sme radi, že to nerobia nám. Takže  sa radšej nebudeme zapájať…

Triedna mojej dcéry bola ústretová, riaditeľka tiež. Ale ťažko sa bojuje so skupinou dievčat. Viete, čo nám nakoniec pomohlo? Dcéru sme preložili do chlapčenskej triedy. S riaditeľkou sme otvorene komunikovali, prečo sa dcéra prekladá k nim. Chlapci to vyriešili rýchlo. „Naša trieda – naša parta, nikto nebude robiť nikomu zle.“ A bolo po probléme.

Je však pravda, že sme aktívne sledovali situáciu ešte niekoľko rokov.

A výsledky? Keďže sme o šikane hovorili nahlas a verejne ( čo iné ostalo, keď matky spolužiačok odmietli situáciu riešiť…) často, keď mal problém so šikanou niekto iný, privolali našu dcéru, aby porozprávala o svojej skúsenosti…. To pomohlo k rozvoju jej empatie a komunikatívnosti.

Táto zlá skúsenosť dcéru mimoriadne posilnila, vie lepšie zvládať ťažké situácie…

„Šikanátorkám“ by som dnes poďakovala. Tým, že sme šikanu riešili v skorom veku – bez nás by to dcéra nezvládla, upevnilo to aj jej vieru v spoluprácu s rodičmi. V puberte som to veľmi ocenila. Ale to je už iná téma.

Záver?

Aj vďaka takýmto príspevkom môžeme spolu hľadať riešenia. Tie riešenia potom možno rozhodnú o tom, či niekto prežije kvalitný život na škole. A či mu ostanú dobré spomienky.

Pripravila: Martina Valachová

Článok od Dany Rosovej spomínaný v úvode nájdete tu: 

Príklad šikany zo školských lavíc: Urobte niečo, bojíme sa…

Mohlo by vás zaujímať