Príklad šikany zo školských lavíc: Urobte niečo, bojíme sa…

Stratégia riešenia šikanovania v školách –  PhDr. Dana Rosová, PhD.

Príklad šikany zo školských lavíc:

Šimon chodí do šiestej triedy, už mal byť v siedmej… je urastený, vysoký, silný, v triede sa ho každý bojí, každý ho počúva. Neučí sa dobre. Jedného dňa prišiel triednej učiteľke anonymný list, v ktorom sa písalo: „Šimon terorizuje celú triedu. Dievčatám berie desiate. Dokonca povie, čo rád je, čo by mu mali priniesť. Chlapcom berie peňaženky a žiada od nich peniaze. Naposledy vytiahol nožík a vyhrážal sa Petrovi, že mu musí priniesť na druhý deň 20 EUR, inak uvidí… Všetkým nám zakázal povedať, čo robí. Vyhráža sa, že ak niekto povie len slovo, tak ho zbije. Zbil už aj Lukáša, ktorý mu nechcel požičať bicykel. Lukášovi tiekla krv z nosa, mal rozseknutú peru. Povedal však, že spadol z bicykla. Urobte niečo, bojíme sa…“

Šikanovanie možno považovať za celosvetový problém, pred ktorým nie je imúnny žiadny typ školy.

Obeťou sa môže stať v podstate každý jedinec. Vzhľadom na skrytú povahu šikanovania, je veľmi ťažké sa o ňom dozvedieť. Pedagógovia majú množstvo informácií o tomto nežiaducom sociálno-patologickom jave. V skutočnosti ale nie je jednoduché použiť účinnú stratégiu na to, ako ho riešiť. Preto sa stáva, že obete len ticho trpia, zo strachu sa neodvážia hľadať pomoc. Obávajú sa, že by sa ich situácia mohla ešte zhoršiť.

Šikanovaniu sa darí v atmosfére utajenia.

Preto je dôležité otvorene priznať jeho existenciu a stať sa školou, kde sa šikanovanie nebude tolerovať.

Je nevyhnutné vypracovať celoškolskú stratégiu riešenia šikanovania a jednotne podľa nej postupovať. To znamená vedenie školy, celý učiteľský zbor, žiaci a aj ich rodičia, čiže je dôležitý celoškolský prístup. Tiež je potrebné zabezpečiť zvýšenie informovanosti o tejto problematike. Vypracovať komplexnú stratégiu, ako postupovať pri odhaľovaní a riešení tohto nežiaduceho sociálno-patologického javu, aktualizovať pravidlá a súbory pravidiel správania – školský poriadok v škole. Podotýkam, že samotná existencia a zverejňovanie pravidiel však nestačí. Pravidlá musia byť zdôvodnené a dôsledne dodržiavané. Nehovorím len o žiakoch. Správanie pedagógov musí byť tiež v súlade s pravidlami. Pokiaľ žiakom hovoria, aby boli úctiví a zdvorilí k iným, musia byť svojím vystupovaním voči žiakom i dospelým pozitívnym príkladom.

Veľmi dôležité je vytvárať a udržiavať pozitívnu školskú atmosféru.

Zabezpečiť, aby škola ponúkala príjemné prostredie pre žiakov i rodičov, umožňovala im rozprávať o svojich úspechoch, ale aj obavách a ťažkostiach.

Žiaci sa často nechcú rodičom priznať, že sa stali obeťou šikanovania aj kvôli obavám, ako mama či otec zareagujú, alebo z iných príčin. Zodpovednosť rodičov či zákonných zástupcov dieťaťa spočíva vo vytvorení bezpečného prostredia pre dieťa, aby chcelo komunikovať nielen o svojich obavách a vnímalo, že má možnosť sa svojim najbližším zdôveriť.

V skutočnosti, keď rodičia zistia, že šikanovanie sa týka ich dieťaťa, veľakrát nevedia, ako zareagovať. Ak je ich dieťa agresorom, tak si to nechcú pripustiť. Zľahčujú jeho správanie, zatvárajú pred ním oči. Pritom agresorovi nepomôže, ak budú jeho správanie kryť – naopak, mali by od neho žiadať nápravu. Pre rodičov nie je ľahké priznať si, že sa niekde stala chyba. Tušia, že na to, aby sa niečo zmenilo, budú musieť začať od seba.

Ak je dieťa obeťou šikanovania, niekedy rodičov premôžu vlastné emócie a pocit zlyhania, že ho neochránili.

Práve v tejto situácii obeť potrebuje, aby mama i otec zostali pevní, rozhodní, aby sa o nich mohlo dieťa oprieť. Syn alebo dcéra v takejto chvíli potrebuje vnímať, že situácia je riešiteľná a spoločne s rodičmi to zvládnu.

Skúsenosti z praxe mi dovoľujú konštatovať, že na úrovni všetkých triednych učiteľov a vyučujúcich má veľký význam vytvoriť spolupracujúcu triedu.

Odporúčam, aby pedagógovia svoju výchovnú prácu uskutočňovali tak, že budú žiakov povzbudzovať v rozvíjaní schopnosti konštruktívneho riešenia konfliktov. Aby u  žiakov podporovali sebaúctu, úctu k druhým, efektívnu komunikáciu, asertivitu, kritické myslenie, empatiu a kooperáciu.

Prevencia je kľúč

Profesionálne skúsenosti mi potvrdzujú, že oveľa účinnejším, ľahším a lacnejším spôsobom, ako agresivitu a šikanovanie odstraňovať – je predchádzať mu. Dôležitá je prevencia, aplikácia preventívnych programov v triedach. Ich význam je v tom, že sú cielené na trvalú zmenu správania žiakov, na rozvoj emocionálnych a sociálnych spôsobilostí, ktoré umožňujú získať a udržať si priateľov.

Z tohto dôvodu účinná prevencia musí zasiahnuť všetky prostredia, v ktorých sa dieťa pohybuje, a to rodinné, školské, a tiež prostredie, v ktorom dieťa trávi svoj voľný čas.

Preto poukazujem na význam prevencie v školskej i rodinnej výchove – predchádzať prejavom intolerancie, agresivity a šikanovania. V školách je potrebné do celoškolského prístupu na zvládnutie tejto problematiky zapojiť všetkých kompetentných vyškolených odborníkov pedagogických i nepedagogických zamestnancov, žiakov i rodičov. Zdôrazňujem nevyhnutnosť komplexného prístupu.

Dôležité je nebagatelizovať, nenechávať šikanovanie nepovšimnuté, zistené skutočnosti dôsledne prešetrovať.

V zložitejších prípadoch sa treba obrátiť na ďalších vyškolených odborníkov, aj z iných rezortov. Pri spáchaní priestupku alebo trestného činu odporúčam kontaktovať políciu, bez ohľadu na to, či je páchateľom dieťa, alebo dospelý.

Problematika šikanovania je náročná téma…

Inšpirovala ma k napísaniu odbornej publikácie Stratégia riešenia šikanovania v školách.

Dielo je výsledkom môjho dlhoročného skúmania tohto nežiaduceho sociálno-patologického javu i profesionálnych skúseností z intervencie v školách. Obsahuje osvedčené postupy pri riešení šikanovania a možnosti prevencie prostredníctvom preventívnych programov, skupinovej práce i priamo cielených aktivít za účelom pomôcť tým, ktorí to potrebujú…

PhDr. Dana ROSOVÁ, PhD.

Počas celej profesionálnej kariéry sa venuje  poradenstvu deťom, mládeži, rodinám, sociálne znevýhodneným, rizikovým skupinám. Je odborníčkou v prevencii sociálno-patologických javov,  autorkou a lektorkou programov pre deti, mládež, rodičov, pedagógov. Vedie sociálno-psychologické výcviky. Vyjadruje sa k aktuálnym témam, publikuje, s obľubou píše aj knižky pre malých čitateľov. Zdôrazňuje dôležitosť čítania pre deti od najútlejšieho veku. Vyzdvihuje význam emocionálnej inteligencie, prosociálneho správania a inkluzívneho prístupu vo výchove, vzdelávaní, aj v poradenskom systéme. Prednáša na medzinárodných vedeckých konferenciách, podporuje rôzne humanitné projekty,organizuje charitatívne zbierky, spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.

Autorka monografií: Preventívny program pre žiakov s poruchami správania. Skúsenosti z realizácie programu; Prevencia v školských zariadeniach. Príklady dobrej praxe.

Autorka vysokoškolských učebníc: Stratégia riešenia šikanovania v školách. Možnosti prevencie;  Vybrané kapitoly z prevencie v sociálnej práci.

Autorka knižných publikácií: Hurá, idem do školy!; Teším sa do 1. triedy!; a trilógie Dankine príbehy pre teba 1; Dankine príbehy pre teba 2; Dankine príbehy pre teba 3.

Korektúry: Katarína Málková