Čo sa deje v tele ak znižujeme (hasíme kyselinu) v žalúdku, dlhodobo? A čo lieky z dlhodobého hľadiska?

Žalúdočná kyselina a hasenie žalúdočnej kyseliny

V žalúdku máme chemické prostredie podobné  autobatérii, pH minimálne 1,8. Napadlo vás niekedy načo je to dobré, a čo sa stane, ak do toho zasahujeme?

Žalúdok je „mixér“

Hlavnou úlohou pri trávení je  rozdrviť  už čiastočne v ústach rozhryzenú potravu a začať trávenie toho najviac odolného, teda bielkovín. Slúžia na to enzýmy a kyselina chlorovodíková.

Okrem toho má však  kyslé prostredie veľmi dôležitú ochrannú funkciu.  Chráni nás pred choroboplodnými zárodkami, ktoré mimovoľne vkladáme do úst s potravou. Potrava cez ústa prejde cca do 10metrov cesty našou tráviacou trubicou. Hlboko v našom tele je cudzí, vonkajší svet. Jeho zloženie je potrebné REGULOVAŤ. Jednak, aby nás neprekvapil a nepremohol. Prejavilo by sa to infekciou tráviaceho traktu, ale i celého tela. No okrem toho je stabilné a primerané zloženie mirkobiómu tráviacej trubice nevyhnutné na to, aby trávenie a získavanie živín z potravy fungovalo ako má.

Kyslé prostredie denaturuje, poškodzuje bielkoviny. 

Pri živých mikroorganizmoch  to znamená ich zneškodnenie a zničenie. Podobne, ako to robí prevarenie vody a potravín… Hlavný inžinier nám na začiatok tráviaceho traktu nevedel nainštalovať  varič s teplotou do 100 stupňov Celzia tak, aby nám neublížil… Tak tam dômyselne zakomponoval silnú kyselinu s podobnými účinkami… A na kyselinu odolný žalúdok.




Veľmi kyslé  prostredie žalúdka a aj hornej časti tenkého čreva má svoju prirodzenú funkciu a sme naň odolní. No niekedy nám dokáže ubližovať, podobne ako keď si poleptáme kožu pri narábaní s kyselinami. Poškodenie  sliznice žalúdka a hornej časti tenkého čreva je takmer vždy dôsledok zlyhania prirodzenej odolnosti a ochrany proti kyseline.  Vedie to k viacerým  chorobám. Ako elegantné riešenie sa koncom minulého storočia  vymysleli lieky, ktoré znižujú kyslosť v žalúdku a tým pomáhajú liečiť  kyselinou zhoršované choroby ako napr. vredy žalúdka, dvanástorníka, zápal pažeráka pri refluxe žalúdočnej kyseliny,…

Čo sa však deje ak znižujeme, hasíme kyselinu v žalúdku, dlhodobo?

Nevadí to?

Niekoľko desaťročí  po „vynáleze“ liekov znižujúcich kyselinu, tzv. PPI- inhibítorov protónovej pumpy sme si mysleli, že nevadí… Sú to lieky, ktoré sú relatívne dobre znášané a pacientovi veľmi uľavujú…

Posledných 10 rokov však dokážeme pomocou vyšetrenia genetickej informácie vyšetriť  mikrobióm, teda zloženie mikroorganizmov v našej tráviacej trubici. A prekvapivo sa zisťuje, že so zmenou kyslosti žalúdka sa mení aj zloženie mirkobiómu. Pacienti užívajúci PPI dlhodobo (niekoľko rokov), majú podobné zmeny mikrobiómu ako pacienti po krátkodobej liečbe ATB…

S takýmito informáciami nás asi neprekvapí, že posledných 20 rokov narastá množstvo pacientov s ťažkosťami, ktoré súvisia  práve s poruchou mikrobiómu tenkého čreva, napr. syndróm dráždivého čreva, refluxná choroba, SIBO syndróm, syndróm zvýšenej črevnej priepustnosti, teda syndróm deravého čreva a s ním spojené mnohé potravinové intolerancie…  Nárast takýchto ochorení má mnohé príčiny, no z liekov  pravdepodobne za to nemôžeme viniť len ATB…

Žalúdočná kyselina a hasenie žalúdočnej kyseliny

Žalúdočná kyselina a hasenie žalúdočnej kyseliny. Čo s tým ?

  1. Naozaj  existuje skupina veľmi chorých pacientov, ktorí sú  v pokročilejších štádiách ochorení tráviaceho traktu ale i iných systémov a vyžadujú dlhodobú liečbu na zníženie kyseliny.  Spýtajte sa svojho lekára, či do takejto skupiny patríte…  Ak áno, bohužiaľ, život je otázka priorít… nepoznáme zatiaľ inú pomoc… Ani akútny srdcový infarkt neliečime diétou a výživovými doplnkami, ale liekmi a stentovaním…
  2. Po porade s lekárom skúste znížiť „hasenie“ kyseliny na najmenšiu možnú úroveň, napríklad typom lieku, dávkovaním… Stáva sa, že tento typ liekov akosi „pretrváva“ v liečbe, aj keď jednoznačný dôvod už pominul, napr.: po prepustení z nemocnice a úprave stavu, alebo preliečení helicobactera. Pre ich veľmi dobrý ochranný efekt proti vzniku vredov sa niekedy nadužívajú tak „ pre istotu“ …
  3. Ak máte ťažkosti, ktoré skôr nasvedčujú pre už prítomnú poruchu mikrobiómu, spýtajte sa na jeho vyšetrenie. Aké to sú ťažkosti? Napr. pocit netrávenia, ťažoby po jedle, nadúvania, až kŕčov, nepravidelnosť stolice,  hnačka alebo zápcha,…  Jednoduché vyšetrenie na mikrobióm zatiaľ nie je dostupné bežne v ambulancii a nie je hradené zdravotnou poisťovňou. Mikrobióm tenkého čreva nevyšetrujeme vyšetrením stolice, tadiaľ to má ďaleko. Nepriamym vyšetrením, ktoré nám povie o tom, čo sa v tenkom čreve deje sú dychové testy. Po vypití jednoduchého cukru dokážeme podľa zloženia vydychovaného vzduchu  zistiť poruchu mikrobiómu tenkého čreva.
  4. Porucha mikrobiómu môže byť ľahšia, tzv. dysbióza, alebo ťažšia tzv. SIBO syndróm. O jeho liečbe nabudúce…

P.S.:  Žiadna akcia, ktorú v tele umelo vyvoláme nezostane bez reakcie, tej, ktorú chceme, ale aj tej, ktorú nechceme…

MUDr. Dana Vavricová Ďureje

LFUK Bratislava, atestácia v odbore vnútorné lekárstvo

Pracovisko: Ambulancia vnútorného lekárstva DVD MED s. r. o., Partizánske

doktorkaonline.sk

Mohlo by vás zaujímať